Kam sa posunulo Slovensko po roku vládnutia štvrtej vlády Roberta Fica? Spolu s parlamentnou matematikou hovoriacou o tesnej väčšine troch koaličných strán (Smeru ‒ SSD, Hlasu ‒ SD a SNS) v jej neprospech hrá aj pomerne silná politická a hodnotová rôznorodosť jej jednotlivých členov, ako aj nestabilita v poslaneckom klube národniarov. Obmedzená suverenita Slovenskej republiky najmä v rámci Európskej únie nedovoľuje vláde efektívne pôsobiť, čo sa týka vzťahu k rusko-ukrajinskému vojenskému konfliktu, energetickej bezpečnosti Slovenska a ekonomickým sankciám proti Ruskej federácii. Vo vojenskej a bezpečnostnej oblasti súčasná vláda zdedila po svojich predchodcoch nefunkčnú protivzdušnú obranyschopnosť Slovenskej republiky a jej závislosť od okolitých štátov v oblasti ochrany vzdušného priestoru nadzvukovým letectvom. Nad rámec NATO sme ako štát za nevýhodných podmienok prijali Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických (DCA). Napriek tomu, že najmä súčasný premiér Robert Fico ešte ako opozičný politik sľuboval jej revíziu, zatiaľ sa mu to nepodarilo.
Na domácej politickej scéne limituje štvrtú vládu Roberta Fica radikálnym spôsobom zlepšiť životnú úroveň občanov Slovenskej republiky ekonomické dedičstvo Matovičovho a Hegerovho vládnutia. Zdevastované verejné financie priviedli Slovensko na grécku cestu. Keďže sme sa počas vlád Mikuláša Dzurindu ako štát vzdali drvivej časti našej ekonomickej suverenity predajom strategických ziskových energetických štátnych podnikov zahraničným štátnym spoločnostiam a súkromným finančným žralokom, okrem daní a odvodov nemá štát takmer nijaké iné reálne príjmy. Preto aby sme sa ako spoločnosť vyhli štátnemu bankrotu, musel Robert Fico prísť s nepopulárnymi opatreniami ‒ konsolidačným balíčkom.
Slovenská opozícia deň čo deň prenáša svoj podiel viny na vládnych politikov. Jej nekritickí podporovatelia už zabudli na to, ako sa počas vlád OĽaNO pod rúškom pandémie COVID-19 míňali nemalé finančné prostriedky napríklad na neslávne známe celoplošné testovania, mobilné odberové miesta alebo na neefektívne nákupy covidových testov, zdravotníckych pomôcok a vakcín. Cestu k istému štátnemu bankrotu zaklincoval osobnou iniciatívou nikto iný ako vtedajší minister financií Igor Matovič, aby prostredníctvom raketového medziročného nárastu daňového bonusu na dieťa ulahodil svojmu zvyšku politicky dezorientovaných voličov, ako aj voličom KDH, ktorých chcel získať na svoju stranu. Práve táto skupina dodnes nevie vystáť aktuálny spôsob konsolidácie verejných financií. Vo vzťahu k dnešnému stavu slovenského zdravotníctva môžeme povedať iba to, že ak by chcela súčasná vláda radikálne vyriešiť jeho dlhodobé problémy, musela by pristúpiť na radikálne opatrenia, proti ktorým sa stavia najmä podnikateľský sektor pôsobiaci v zdravotníctve. Jeho vplyv je silný naprieč politickým spektrom.
Výsledky ročného vládnutia pre uvedené skutočnosti nie sú žiadnym prekvapením. Na druhej strane v niektorých prípadoch mohla napriek tomu vláda ako celok nájsť väčšiu odvahu a postaviť sa za práva občanov. Jednou z takýchto oblastí je zdravotníctvo, v ktorom mohla nadstaviť jasné pravidlá pre súkromný sektor v tom zmysle, že zdravotná starostlivosť nie je tovar, ale základné ľudské právo a dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na jeho sociálno-ekonomické postavenie. Z celkového hľadiska je zatiaľ stále lepšou alternatívou voči tomu, čo dnes ponúka opozícia – predovšetkým OĽaNO.
Text: Matej MINDÁR, Autor je asistent poslanca.
Foto: Internet - HN/Miroslava Spodniaková