Covidová doba je ešte v čerstvej pamäti každého z nás. A ešte aj dlho bude. Bývalý minister financií Igor Matovič sa na nás usmieva z Paríža a ukazuje, koľko tam stojí maslo. Vraj u nás je drahota. Pamätáte si, ako „wan time, next time“ vykrikoval, že zavedie „blackout“? Ekonómovia šaleli. Je to výraz o výpadku sietí spôsobený náhodne prírodnou katastrofou. U nás to bol „lockdown“, teda upokojenie krajiny. Ten použili ako barličku pre obyvateľov pri pandémii koronavírusu Číňania v meste Wu-chan. Trvalo niekoľko týždňov, kým to asi Matovičovi niekto vysvetlil a kým to on prijal a začal používať. Takíto ľudia vtedy „riadili“ Slovensko. Nečudo, v akom ekonomickom marazme sa nateraz nachádzame. A dodnes niektorí voliči týchto politikov obdivujú.
Súčasná vláda po štrnástich rokoch dvíha základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty (DPH) na dvadsaťtri percent. Aj progresívny premiér Ľudovít Ódor chcel zdvihnúť DPH „iba“ na dvadsaťdva percent. Dnes tomu hovoríme konsolidácia. Lenže podľa slovníka cudzích slov to znamená upevnenie, ustálenie, zaistenie. Inak povedané, „istoty“. Nie zvýšené náklady na život. Verejné výdavky vyjadrené v pomere k veľkosti ekonomiky vzrastú z tohtoročných 46,8 percenta na 47,5 percenta HDP. V samotnom návrhu rozpočtu sa píše, že celkové výdavky verejnej správy majú na budúci rok vzrásť na 66,5 miliardy eura, čo je o 5,2 miliardy eura viac než tento rok s nárastom celkovej zamestnanosti vo verejnej správe zo 442-tisíc na 447-tisíc zamestnancov. Deficit klesne len o necelú miliardu eur, teda o približne percento HDP. Nehovoriac o dani z transakcií. Menej zo štátneho rozpočtu budú dostávať mestá i obce. Vyššie budú dane pre energetické spoločnosti, telekomunikačné firmy či pre firmy so zdaniteľným príjmom nad milión eur. Nech už „konsolidáciu“ nazveme akokoľvek, zaplatia ju na konci dňa obyčajní ľudia, na ktorých živnostníci, podnikatelia, banky a štát prenesú svoje náklady. Zaujímavosťou je, že sa to nazýva aj ako „ozdravenie“ či dokonca „šetrenie“ verejných financií. Ale v čí prospech?
Začiatkom roka sa plánovalo zvýšiť dane z príjmov pre pracujúcich. Vtedy bol nápad, že zamestnanec, ktorý zarobí do 41 445,46 eura, zaplatí 19-percentnú daň z príjmu. Pracovník so zárobkom nad túto sumu mal odviesť daň vo výške dvadsiatich piatich percent. Ale aj konsolidácia štátnej kasy mala byť vtedy v hodnote len 1,5 miliardy eura. Nie o miliardu viac ako dnes. O rok to budú možno tri miliardy. Prečo taký výrazný nárast? Isteže, štát sa oháňa tým, že síce DPH stúpla, ale klesla na základné potraviny, gastroprevádzky, turizmus, šport a iné činnosti. Otázka je, či aj ceny v týchto segmentoch klesnú. Napríklad pre základné potraviny. Raz už klesla daň z pridanej hodnoty, ale okamžite výrobcovia zavyli svorne ako vlci v hore na krvavý Mesiac, že neznížia nič, lebo energie, cena práce a podobne – teda ich vstupy naďalej stúpajú. To je tak, ako spočítal časopis Forbes, že síce sa daňovo uľaví 190 tisícom malých firiem, ale zvýšenie daní sa dotkne najviac 5 400 veľkých firiem, ktoré majú tržby prevyšujúce päť miliónov eur. Tie na daniach odvádzali 2,57 miliardy eura, čo je cena konsolidačného balíčka. Kto ich náklady zaplatí? Dajte si sami odpoveď. Zmeny sú demotivačné aj pre ľudí, ktorí chcú na sebe pracovať, chcú byť úspešní, aby ich podniky zarábali viac. Načo, ak im to štát aj tak zoberie vyššími daňami? Na druhej strane treba priznať, že ak by Ficov vládny kabinet tieto nepopulárne ekonomické opatrenia neprijal, slovenské hospodárstvo by mohlo vážne naraziť. Na dno...
Realita je taká, že dane platíme rovnaké − či väčšie. A aj keď sa mierne znížia, dostávame za to však stále menej a menej. Ako napríklad vo forme toľko chránených potravín. Cena ostala rovnaká, ale váha syrov Encián už dávno klesla zo 120 na 110 gramov. Takisto váha väčšiny jogurtov klesla zo 400 na 380 gramov. Maslo Pilos už nemá 250 gramov, ale iba 200. Aj tak stojí o jedno euro viac ako v minulosti. Hovorí sa tomu „shrinkflácia“, teda zmenšovanie veľkosti spotrebiteľského balenia so zachovaním ceny.
Aby toho nebolo málo, najnovšie už veľké pivo nebude mať polliter. Po vzore našich bratov Čechov bude mať menej. Pretože k pivu patrí pena a niekto si všimol, že tá zbytočne zaberá miesto v pohári. Kedysi za to mali prevádzky pokuty, ak nenačapovali doplna, teda po „čiarku“. Takže namiesto zväčšenia krígľa na 0,6 decilitra uberieme z piva. Nezväčšíme pohár. Zmenšíme objem. Už nebudeme piť pollitrové pivo, ale len 0,45. Čo na tom, že pena časom opadne. Treba konsolidovať a uskromniť sa...
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: Internet, SITA