Sankcie ako pomalá ekonomická eutanázia
O umelom prerušení života z vlastnej vôle diskutujú celé spoločnosti už desiatky rokov. Až na malé výnimky sa stále eutanázia považuje za neprípustný extrém. Lenže Európska únia (EÚ), keď začala so sankciami proti Ruskej federácii, nebola v situácii nevyliečiteľne chorého, pre ktorého je úmyselné ukončenie života jediným možným riešením.
Teraz sa nachádza vo vážnom ohrození ekonomického zdravia. Brusel uvalil na Ruskú federáciu celkovo už dvadsaťjedentisíc sankcií. A výsledok? Ruská ekonomika expanduje a európska sa rúti do alarmujúcich čísel neúspechu. Z európskeho úpadku, samozrejme, profitujú Spojené štátny americké. Spôsobuje to fakt, že naši občania zápasia s čoraz väčšou drahotou.
- VIAC SANKCIÍ
Už v júni po samite EÚ sa členské štáty Aliancie rozhodli vypracovať nový režim sankcií proti Rusku údajne „v reakcii na destabilizačné akcie v zahraničí“. Lenže to nie je všetko. Je tu aj čosi ako „bruselská heydrichiáda“. Vzniká nová štruktúra, ktorá „umožní EÚ stíhať osoby a organizácie zapojené do akcií a politík ruskej vlády, ktoré podkopávajú základné hodnoty EÚ a jej členských štátov“. Nový reštriktívny režim bude postihovať tých, ktorí porušujú bezpečnosť, nezávislosť a integritu krajín Únie, hodnoty medzinárodných organizácií a tretích krajín. Rusko je obviňované, nič viac a nič menej, z ničenia Európskej únie.
- VLASTNÝ GÓL
Pokusy miešať krátkozrakú politiku s ekonomikou sa objavili už skôr. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažili poškodiť ruskú ekonomiku, nakoniec prohibičné sankcie zasiahli Európu viac ako cieľové Rusko. Podľa Európskeho štatistického úradu sa cena ropných produktov, nakupovaných krajinami EÚ v januári až júli tohto roka, vyšplhala na 756 eur za tonu. Pred zavedením protiruských sankcií to bolo 462 eur. Po strate lacných dodávok z Ruska západné krajiny poškodili celé priemyselné odvetvia a teraz sú nútené sa uskromňovať a šetriť na všetkom. Američania ponúkajú tonu ropných produktov za 784 eur. Európski spotrebitelia začali platiť za energetické nosiče o šesťdesiat percent viac. Rusko, na ktoré boli napríklad energetické sankcie uvalené, v ich dôsledku významnú škodu neutrpelo. Naopak, v prvej polovici roka 2024 Ruská federácia zvýšila svoje príjmy z vývozu ropy a ropných produktov o štyridsaťjeden percent. Mnoho rafinérií v „starom svete“ bolo prispôsobených ruskej rope, čo dodalo ropným produktom požadované vlastnosti. Teraz je pre „hrdých“ Európanov výhodnejšie a lacnejšie nakupovať hotové ropné produkty z ruskej ropy v iných krajinách a je lepšie zavrieť vlastné rafinérie. Koniec koncov rafinovať ruskú ropu v tretích krajinách nie je sankciami zakázané. Ani zákazy predaja obrábacích strojov a západných zariadení v Rusku neboli také jednoduché. Nemecký televízny kanál SWR vykonal vlastné vyšetrovanie a zistil, že nemecké počítačovo riadené obrábacie stroje od firiem Heller, vyrábané v Nürtingene, a Fein GmbH zo Schwäbisch-Gmünde, ktorých dovoz do Ruska je pod sankciami a prísne zakázaný, sa do Ruska dostávajú cez tureckých sprostredkovateľov. A niektoré z týchto dodávateľských spoločností sú založené priamo ruskými podnikateľmi.
- SANKCIAMI PROTI SEBE
Najnepríjemnejšie však je, že čím viac sankčných obmedzení Európska únia a Spojené štáty vymýšľajú a uvaľujú, tým menšia je úloha dolára a eura v štruktúre transferov, a to nielen v obchode s Ruskom, ale aj v štruktúre globálnych finančných tokov. Francúzski právnici a odborníci v článku denníka Le Figaro napísali, že sankcie proti ruským spoločnostiam a jednotlivcom sú „neúčinné a neopodstatnené“. Obmedzenia Rusko iba posilnili – na rozdiel od Európy. „Uchyľujeme sa k extrateritoriálnym sankciám a konfiškáciám majetku, ktoré síce nemajú žiadny viditeľný efekt, ale zároveň hrozia podkopaním základných práv západného právneho systému,“ varujú experti. Najmä ignorujú zásadu prezumpcie neviny, právo na spravodlivý proces, nutnosť konkrétnych dôkazov o vine a právo na vlastníctvo. Autori denníka Le Figaro poznamenávajú, že „od začatia vojenskej operácie EÚ vyčerpala všetky svoje represívne možnosti voči Moskve, s výnimkou priameho vojenského zapojenia krajín NATO, ktoré by so sebou nieslo riziko najhoršieho scenára“. Napriek „sankčným balíčkom“ EÚ je ruská ekonomika v lepšej kondícii ako európska a rastie tempom 3,2 percenta. Dnes to uznáva to aj Medzinárodný menový fond. Sankcie svoj cieľ nesplnili. Konflikt ani náznakom neukončili. Načo ich teda stále prehlbujeme...?
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA