Slovensko - slovanská obrana po druhej svetovej vojne
K významným historickým aktivitám Slovákov v Maďarsku krátko po druhej svetovej vojne patrí ich slovensko-slovanské zázemie pod názvom Antifašistický front Slovanov (AFS) v Maďarsku s tlačovým orgánom Sloboda ako súčasť slovenského zahraničného života v rokoch 1945 – 1948.
Slovenská otázka v Maďarsku sa stala aktuálnou témou už po Viedenskej arbitráži v roku 1938. Vyvolala ju dobová situácia, militantné praktiky v Maďarsku, čo sa prejavilo po roku 1939 nástupom organizovanej obrany Slovákov prostredníctvom Strany slovenskej národnej jednoty (1949 – 1944) so sídlom v Budapešti a s jej tlačovým orgánom Slovenská jednota (1939 – 1944). Deklarovali sa ako „predstavitelia politickej vôle Slovákov“ na čele s vtedajším čelným predstaviteľom Dr. Emanuelom Böhmom.
SLOVÁCI V PODRUČÍ
„Jednotári“ mali svoje obvody na okupovanom území v Maďarsku, medzi Slovákmi v Báčke, v Rumunsku, no najmä v Békešskej Čabe v Maďarsku a v Pivnici, v dnešnej Vojvodine, v Košiciach, Sobranciach a i. Na svoj čas a pomery plnili nenahraditeľnú obrannú úlohu v horthyovskom režime, čo bolo nebezpečné, a ich výstupy patria k významným zápasom Slovákov o svoje národné práva v 20. storočí.
Týždenník Slovenská jednota ako protiváha maďarizačným médiám, vychádzajúcim po slovensky, spájala Slovákov bez rozdielu stavu i vierovyznania a napriek tlakom maďarských fašizoidných úradov prečkala roky 1939 – 1944. Zoskupovala pravicovo i ľavicovo ladených redaktorov, prispievateľov i čitateľov a ako tribúna obrany Slovákov vyvolávala tenzie na mnohých úsekoch maďarskej politiky. Dolnej zemi sa tak dostalo nemálo možností chrániť svoje národné záujmy a Slovákom poskytovala možnosť presadiť sa ako národu aj v čase, keď ho obopínala vojnová nepriateľská mašinéria. Rok 1944 zaznamenal nástup Szalasiovcov, čo je všeobecne známe a nové prenasledovanie slovenských snáh na Dolnej zemi. Koniec druhej svetovej vojny zmenil nielen pomery, ale aj ideológiu a novú etapu zápasov Slovákov v Maďarsku za národnostné práva.
VLNA VZÁJOMNOSTI
Nový režim vytvoril predpoklady na spájanie Slovanov, teda Slovákov, Srbov, Chorvátov, Rusínov za svoje práva v tejto časti Európy (Maďarsko) a nový národný front po vzore Všeslovanského výboru v Moskve. Boli to začiatky zrodu neskoršieho Antifašistického frontu Slovanov (1944), kde zohrala slovenská sekcia svoju rozhodujúcu úlohu ako dedič a nástupca predchádzajúcich obranných iniciatív počas druhej svetovej vojny. Všeslovanská myšlienka tak nachádzala svoju odozvu. Pripomeňme, že v rumunskom Temešvári v roku 1944 založili banátski Srbi Antifašistický front Slovanov (AFS), ktorý si v Nadlaku vytvoril česko-slovenskú odbočku s predsedom Ondrejom Ondrejovičom. Na jeho pozadí sa začali v nových pomeroch organizovať Slovania v Maďarsku.
V Nadlaku v hoteli Slovák sa 31. januára 1945 uskutočnilo prvé spoločné stretnutie Srbov a Slovákov z Rumunska a Maďarska, kde Slovákov zastupovalo štyridsaťosem slovenských delegátov. Tu podpísali aj spoločné Memorandum, ktoré rozposlali do Londýna, Moskvy, Belehradu, v ktorom upozornili, že maďarské úrady naďalej prenasledujú Slovákov i Slovanov a že sú pripravení všetkými prostriedkami bojovať proti fašizmu, šovinizmu a iredente. Viacerí bývalí funkcionári SSNJ – Slováci – podporovali Antifašistický front Slovanov, ba pomohli vytvoriť Česko-slovenskú národnú radu v Maďarsku so sídlom v Budapešti. Viedol ju vtedajší predseda SSJ v Budapešti Alexander Horák, tajomníkom bol František Bartošek.
OBRANNÉ AKTIVITY
Obec Battonya v Békešskej župe vítala 18. februára 1945 Antifašistický front Slovanov na svojom ustanovujúcom zjazde, kde sa zúčastnilo do stošesťdesiatpäť delegátov z celej Dolnej zeme, z toho osem delegátov z Nadlaku, ako i Čaban Michal Francisci. AFS tak sústredil ešte počas druhej svetovej vojny Slovákov, Srbov, Chorvátov, Rusínov z týchto prostredí a nadviazal úzku spoluprácu s Česko-slovenskou národnou radou v Budapešti. AFS podobne ako pred ním SSNJ si založil svoj tlačový orgán Sloboda, ktorý začal vychádzať 9. júna 1945.
Na nevhodné pomery Slovákov a Slovanov na Dolnej zemi mal teda nielen kto upozorňovať, ale aj podnecovať úrady na riešenie ich problémov. Nebolo slovenských škôl, po slovensky sa od roku 1907 vyučovalo v slovenčine len náboženstvo. Slovenčinu prebúdzala najmä evanjelická cirkev a. v., no nie všade sa jej to darilo. AFS predstavil svoj kultúrny program Slovákov už v júni 1945. Požadoval zriadiť kurzy pre slovenských učiteľov, profesorov, slovenské opatrovateľské zariadenia, slovenské ľudové školy, stredné školy, internáty, vydať učebnice. Ešte v roku 1947 sa slovenčina vyučovala len v ľudových školách v Maďarsku. Slovensko-slovanskú jednotu sa snažila narušiť maďarská propaganda, dokonca začala vydávať týždenník Slovenský hlas podobne ako za Horthyho maďarskej éry maďarské Slovenské noviny.
AFS mal v roku 1945 – 1947 tri veľké zjazdy, Slováci dokonca navštívili Prahu, aby sa dožadovali štátnej pomoci v presadzovaní svojich práv v povojnovom Maďarsku. V tomto duchu vydali v rámci AFS v roku 1946 v Budapešti Pamätný list, ktorý podpísalo dvadsaťtisíc Slovákov dožadujúcich sa presídlenia na Slovensko. V roku 1947 mal AFS už vyše dvadsaťsedemtisíc organizovaných členov v sto tridsiatich siedmich miestnych odbočkách po celom Maďarsku. V tom roku sa osamostatnila slovenská sekcia a konštituovala sa na Zväz Slovanov v Maďarsku, no programové ciele sa vlastne nezmenili. Zväz žiadal nástojčivú revíziu zápisov do maďarských škôl v slovenských osadách, zriadenie slovenských materských škôl, koordinačný orgán na Ministerstve školstva v Maďarsku, a samozrejme učiteľov, čo vyústilo v roku 1948 do ďalšieho Pamätného listu v slovenských školách a nadviazalo na Memorandum Slovákov z roku 1947.
Pokoj nastal až po tom, keď sa pod maďarskou egidou vytvoril Zväz demokratických Slovákov (1948) z Maďarov hovoriacich slovenskými dialektmi. Viedol ho János Boldoczki. Zväz skončil svoju činnosť až v roku 1951.
SLOBODA 1945 – 1948
Tlačový orgán AFS, neskôr orgán Zväzu Slovákov v Maďarsku, spočiatku uverejňoval články v Maďarsku používaných slovanských jazykoch. Sloboda sa rýchlo stala povojnovou tribúnov Slovanov a Slovákov v Maďarsku, ktorú viedol zodpovedný redaktor Dr. Fraňo Bartoš a jeho spolupracovníci z AFS a zo slovenských maďarských spolkov. Podobne ako aj jeho predchodca Slovenská jednota zamerala sa na slovenské potreby ako celok. Naplnila nielen úlohu informovania, ale i mobilizátora slovenského a slovanského života. Vychádzala v susedstve Pravdy v Rumunsku či Hlasu ľudu v Juhoslávii. Publikovala politické a literárne texty, informovala o živote v Česko-Slovensku, Juhoslávii, Ukrajine, Rusku. Volala po úprave priezvisk, po slovenských školách, slovenskej kultúre, podporovala najmä slovenské ochotnícke divadlo. Informovala o dianí Slovákov v Maďarsku, Juhoslávii, viac pozornosti venovala slovanskej povojnovej budúcnosti, najmä spolupráci Slovanov na všeslovanskej povojnovej budúcnosti a kooperácii na všeslovanskej duchovnej báze. Podporovala slovenské knihy, slovenské piesne, otvorila špeciálnu rubriku pre slovenské deti s rozprávkami, poviedkami, informáciami. Dala priestor Srbom, Chorvátom, Slovincom, Rusínom, čo bolo a ostáva ako unikát. Viedla nielen kurzy cyriliky, ale i slovenského pravopisu. Na jej stranách sa mohli prezentovať básnici, vyjadrovať kultúrni, osvetoví pracovníci, pedagógovia. Viac miesta okrem minulosti poskytla slovenským historickým témam a slovanským aktuálnym vzťahom. Ako slovenské fórum venovala trvalú pozornosť matičnej repatriačnej akcii Mať volá a výmene obyvateľstva, prinášala zoznamy presídlencov, niekedy – na dnešné pomery – až romantizujúce emócie o novej vlasti. Ale i maďarskú protivysťahovaleckú propagandu, problémy, odhovárania a riziká, ktoré publikovali maďarské médiá. Cennou je skutočnosť, že AFS – slovenská sekcia pomohla jej prostredníctvom zvolávať cyrilo-metodské oslavné stretnutia na Vyšehrade (1947 –1948), venovať sa duchovnej problematike, slovenským národným dejinám, osobitnostiam, udalostiam spojeným s novou etapou života Slovákov v Maďarsku....
ZÁVEROM
Slovenská otázka v Maďarsku je stále aktuálna a živá napriek novým, dnes už európskym pomerom. Je najmä na Slovensku, aby nástojčivo vyžadovalo plnenie európskych ľudsko-právnych noriem a nepúšťalo zo zreteľa asimilačný dosah na Slovákov v Maďarsku, ktorých aj podľa Ústavy SR a nezvratného stanoviska Matice slovenskej pokladáme za integrálnu súčasť slovenského národa. Že Slováci aj v Maďarsku našu pomoc právom očakávajú, o tom niet pochýb. Európska charta regionálnych a menšinových jazykov, Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín , ďalšie európske interetnické normy platia v celej Európskej únii, teda aj v Maďarsku. Napokon aj smerom k Slovákom najmä na slovenskom juhu.
Stanislav BAJANÍK – Foto: