Matičná spomienka na ukončenie druhej svetovej vojny

Text a foto: Ján SEMAN

V areáli Matice slovenskej sa 7. mája 2025 uskutočnilo slávnostné podujatie, ktoré spojilo historickú úctu s kultúrnou reflexiou. Matica slovenská si ním pripomenula osemdesiate výročie oslobodenia Slovenska a ukončenia najničivejšej vojnovej apokalypsy v ľudských dejinách ‒ druhej svetovej vojny. Zároveň vzdala hold osobnostiam, ktoré sa ako matičiari aktívne zapojili do Slovenského národného povstania (SNP) a protifašistického odboja.

 Podujatie sa začalo ráno vzdelávacím programom pre školskú mládež pod názvom Korene našej identity. Mal za cieľ prebudiť v mladých ľuďoch povedomie o národnej histórii a dôležitosti občianskej odvahy. Hlavná časť programu sa začala neskôr slávnostným ceremoniálom, počas ktorého Matica slovenská udelila in memoriam mimoriadne ocenenia svojim dvanástim členom, funkcionárom a kultúrnym pracovníkom, ktorí sa v čase vojny nesklonili pred nacistickou ideológiou, ale bojovali za slobodu, demokraciu a národnú identitu.

Do SNP sa zapojili desiatky pracovníkov, funkcionárov i členov Matice slovenskej. Niektorí pracovali v ilegálnych skupinách priamo v Matici, iní sa pridali k partizánskym jednotkám alebo sa angažovali v rozhlasovom vysielaní proti režimu či v matičnom divadle ako súčasť kultúrneho odboja. Niektorí padli, iní boli väznení, mučení alebo deportovaní.

• PRIŠLI AJ POSLANCI

Moderátor v úvode programu privítal vzácnych hostí, medzi ktorými nechýbali poslanci NR SR Michal Bartek, Dávid Demečko, Ivan Hazucha a poslankyne NR SR Marcela Čavojová a Zuzana Matejíčková, veľvyslanec Kuby na Slovensku Jeho Excelencia Rafael Pino Bécquer, primátor Mesta Martin Ján Danko, riaditeľ sekcie verejnej a kultúrnej diplomacie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Roman Bužek, Eva Smolíková z odboru štátneho jazyka z Ministerstva kultúry SR, zástupca SZPB Ladislav Skrak, zástupkyňa Živeny Zuzana Kmeťová a najmä rodinní príslušníci ocenených a zástupcovia rodných miest a obcí Slovenska, odkiaľ pochádzali oceňovaní matičiari.

Prítomní si následne vypočuli zostrih dobového rozhlasového vysielania z čias SNP i záverečných hodín vojny, ktorý bol doplnený piesňami v podaní speváckeho súboru Hačure z Humenného pod vedením člena Výboru MS Miroslava Kerekaniča. Symbolicky sa tak preniesli do mája 1945 – do chvíľ, keď Slovensko oslavovalo porážku nacizmu a návrat k slobode. Podujatie pripomenulo aj pamiatku Ladislava Sáru, prvého hlásateľa Slobodného slovenského vysielača, ktorý bol aktívnym matičiarom. Jeho hlas zaznel do éteru 29. augusta 1944 veršom „Mor ho!“ – stal sa tak jedným zo symbolov protifašistického odporu.

Predseda MS Marián Gešper predniesol dojímavý príhovor o odkaze obetí a potrebe chrániť hodnoty, za ktoré položili život. Vo svojom príhovore uviedol: „Matica slovenská sa prostredníctvom svojich členov, funkcionárov a aktivistov výrazne zapojila do SNP a organizovanej protifašistickej rezistencie. Títo dvanásti morálni víťazi druhej svetovej vojny sú toho žiarivým príkladom. Aj keď boli rôznych politických, náboženských a názorových presvedčení, spájala ich činnosť v prospech najstaršej národnej a kultúrnej ustanovizne Slovákov, kultúrne aktivity v prospech slovenského národa. Matica sa aj prostredníctvom ich odkazu hlási k protifašistickým a demokratickým hodnotám.

Nemálo z ocenených mali veľmi tragický osud – padli, alebo boli beštiálne umučení nemeckými nacistami. Iní podstúpili strastiplnú anabázu internácie, väznenia, neľudského trýznenia a deportovania do koncentračných táborov. Ďalší boli už po vojne napriek svojej účasti v odboji proti fašizmu, boli pre svoje slovenské vlastenectvo perzekvovaní gottwaldovským komunistickým režimom. Neľahký osud matičných osobností nech je nám historických ponaučením.

Nech v nás vzbudzuje príklad, ale aj záväzok preniesť ich odkaz na mladú generáciu. Práve títo morálni víťazi vojny sú nositeľmi pravej národnej idey a skutočného demokratického odkazu. Oni sú živými dôkazmi, že Matica bola hlbokou studnicou slovenského ducha a odporu v každom dejinnom období slovenskej a matičnej cesty. Môžeme byť hrdí nato, že sa Matica slovenská aktívne zapojila do protifašistického odboja a do povstaleckých bojov nastúpili viacerí matiční funkcionári. A nato by sme nemali nikdy zabudnúť!“

• OCENENÍ

V hlavnej časti programu sa konalo slávnostné odovzdávanie Mimoriadnych cien Matice slovenskej in memoriam, ktoré prevzali príbuzní ocenených.

• Anton Augustín Baník, kultúrny historik, filológ, matičný činovník, ktorý sa aktívne podieľal na odboji a tvorbe modernej koncepcie Slovenskej národnej knižnice a Literárneho archívu MS. V roku 1938 –1971 pôsobil v Matici, kde sa zaslúžil o návrat staromatičných knižných a archívnych zbierok.
• Július Barč-Ivan, prozaik, dramatik, redaktor a od roka 1942 tajomník Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej, autor povstaleckých Národných novín a aktívny účastník SNP.
• Ján Bulík, zakladateľ Matice slovenskej v Juhoslávii, významný bojovník za práva Slovákov, popredný organizátor slovenského krajanského hnutia v Juhoslávii, organizoval ilegálne úteky odbojárov do zahraničia. Následne bol zatknutý a odvlečený do tábora Mauthausen, kde v januári 1942 tragicky zahynul.
• Alexander Hirner, sociológ, referent Filozofického odboru v MS, neskôr tajomník pre matičné vedné odbory. V období SNP bol poprednou osobnosťou odbojovej skupiny v Matici. V roku1959 v poslednom monsterprocese proti tzv. encyklopedistom bol komunistickým režimom odsúdený na dlhoročné väzenie.
• Ján Marták, literárny historik, dlhoročný tajomník a správca MS. Podieľal sa na vybudovaní tlačiarenského závodu Neografia a rozvoji matičného divadla a rozhlasu. V roku 1959 bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu. Neskôr sa opäť stal správcom MS v dubčekovskom období.
• Jozef Matula, riaditeľ školy, národovec a matičiar. Ako pedagóg sa angažoval v kultúrnej činnosti a bol predsedom Miestneho odboru MS vo Valči. Ako veliteľ tankovej brigády operoval v oblasti Banská Bystrica – Zvolen – Zvolenská Slatina. V októbri 1944 bol ranený pri nálete nemeckých bombardérov pri Budči, zraneniam krátko nato podľahol.
• Ján Nálepka, učiteľ, kultúrny aktivista a člen Miestneho odboru MS v Michalovciach. Patril k hrdinom Malej vojny. V roku 1941 na východnom fronte ako štábny stotník – kapitán organizoval tajnú protifašistickú skupinu. Zahynul pri oslobodzovaní mesta Ovruč. Bol jediným Slovákom, ktorý počas vojny získal vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu.
• Fedor Fridrich Ruppeldt, kultúrny historik a evanjelický biskup. Po oživotvorení Matice patril k jej najvýznamnejším aktivistom a dlhoročným členom jej výboru. Ako predseda Miestneho odboru MS v Žiline bol autorom Memoranda proti povinnému členstvu v HG, za čo bol väznený. V päťdesiatych rokoch bol odsúdený na osemnásť mesiacov väzenia. V neskoršom veku ho opäť odsúdili v procese so skupinou evanjelických kňazov a uväznili.
• Ján Štefánik, pedagóg, literárny kritik a synovec generála M. R. Štefánika, organizačný referent MS. V roku 1940 – 1944 zohral významnú úlohu pri organizovaní odbojového hnutia, využíval kontakty s miestnymi odbormi na koordináciu protifašistickej činnosti v regiónoch. Bol kľúčovou spojkou medzi matičiarmi a partizánmi.
• Ivan Turzo-Nosický, herec a divadelník. Patril k vedúcim predstaviteľom ilegálnej odbojovej skupiny v MS. Ako tajomník Ústredia slovenských ochotníckych divadiel šíril antifašistickú literatúru, organizoval zbierky pre rodiny uväznených odbojárov a zúčastnil sa na bojoch v Turci. Po roku 1968 bol z politických dôvodov odvolaný z funkcie riaditeľa Slovenského národného divadla.
• Ján Ursíny, významný slovenský politik, evanjelický cirkevný činovník, popredný predstaviteľ SNP a povstaleckej SNR. V rokoch 1932 ‒ 1938 a 1945 ‒ 1948 bol člen Výboru MS. Počas SNP bol členom delegácie SNR na rokovaniach s Edvardom Benešom v Londýne, kde odporoval jeho čechoslovakistickým konceptom. Po vojne sa stal podpredsedom vlády. V roku 1948 bol zdiskreditovaný a odsúdený na sedem rokov väzenia.
• Bohuš Žingor pracoval v hospodárskom oddelení MS a neskôr v tlačiarni Neografia. Spolu s bratom Viliamom patril medzi priekopníkov odbojového hnutia na Slovensku. Od júla 1943 organizoval partizánske skupiny v Turci. Počas SNP pôsobil ako spravodajský dôstojník 2. slovenskej partizánskej brigády. Bol zastrelený pri pokuse o únik z nemeckého zajatia v lesoch pri Pohronskom Bukovci v novembri 1944.