Hrozba prepúšťania státisícov pracovníkov v priemysle orientovanom na export do Spojených štátov amerických v Európskej únii nie je zažehnaná, len oddialená rozhodnutím prezidenta Trumpa odložiť zavedenie nových dovozných ciel o deväťdesiat dní. Pre slovenský priemysel sú hlavné riziká v automobilovom priemysle, ale sprostredkovane aj v ďalších odvetviach. Pre mnohých výrobcov automobilov a subdodávok sú USA rozhodujúcim trhom. Americký denník Wall Street Journal priniesol analýzu Marcusa Lu zo spoločnosti Visual Capitalist o tom, aká je závislosť najväčších automobiliek od amerického trhu.
Firma Honda umiestňuje na trhu USA až 39 percent produkcie. Hyundai a Nissan dodávajú do USA približne 29 percent výroby, čo sa Slovenska až tak nedotýka. Pre náš priemysel sú rizikové podiely exportu do USA u výrobcov Porsche a Kia, zhodne 28 percent. Firmy Ferrari a Toyota vyvážajú na trh Spojených štátov amerických 25 percent svojej produkcie. U nemeckého BMW podiel vývozu do USA predstavuje 17, u Volva a Mercedesu-Benz 16 percent. Audi vyváža do USA 14 a Volkswagen 12 percent svojej produkcie.
Podľa spoločnosti S&P Global Mobility bola takmer polovica nových vozidiel predaných v USA v roku 2024 zmontovaná mimo krajiny. Podľa hodnoty dovozu vozidiel do USA najväčším dodávateľom je Mexiko (78,5 miliardy dolárov), nasledované Japonskom (39,7 miliardy dolárov), Južná Kórea (36,6 miliardy dolárov), Kanada (31,2 miliardy dolárov) a Nemecko (24,8 miliardy dolárov).
Pod číslami Južnej Kórey a Nemecka sa schovávajú aj slovenské fabriky. Na novú situáciu niektoré automobilky už začali reagovať. Spoločnosť Honda sa rozhodla investovať vyše miliardy dolárov do modernizácie svojich výrobných závodov v Ohiu, aby mohla vyrábať benzínové, hybridné a elektromobily na jednej výrobnej linke.
V spolupráci so spoločnosťou LG Energy Solution chce investovať 4,4 miliardy dolárov do nového závodu na výrobu batérií taktiež v Ohiu. Hoci je zámer Trumpových ciel jasný, tlak na výrobcov, aby presunuli svoju výrobu do USA, v praxi to nie je v krátkodobom horizonte možné.
Premiestnenie celých výrobných liniek by si vyžadovalo vysoké kapitálové investície. Výstavba úplne novej automobilovej kapacity, s čím Slovensko má svoje skúsenosti, trvá dva-tri roky a presmerovanie globálnych dodávateľských reťazcov rovnako nie je jednoduché. Lenže dovtedy sa v USA môže dostať k moci nová vláda, ktorej pohľad na ekonomiku a clá môže byť úplne iný. Takže reakcie na Trumpove reštriktívne clá by mali byť robené s rozvahou a k zásadným zmenám nielen v automobilovom priemysle by sa malo pristupovať aj vzhľadom na ostatné faktory, ktoré ovplyvňujú a budú ovplyvňovať svetové hospodárstvo.
Text: Milan ČASNOCHA MIKŠ – Foto: Internet
