Keď sme voľakedy ‒ to voľakedy znamená pred dvadsiatym januárom, keď nastúpil do úradu amerického prezidenta Donald Trump ‒ otvorili ranné správy, boli v nich výlučne informácie, ako hrali slovenskí hokejisti v prestížnej zámorskej NHL. Dnes nepoznáme dňa, ba nevieme ani hodiny, kedy nás ohromí nová inscenácia americkej prezidentskej politiky, ktorá obracia doterajšie pravidlá naruby.
A keď na Veľkonočný pondelok zomrel pápež František, reformátor, ktorý sa zastával chudobných, biednych a odstrkovaných, uvideli sme odrazu dva svety – moc tú svetskú, politickú, mocenskú a moc duchovnú. A po všetky nadchádzajúce dni budeme mať aj pred očami rôznorodú zrážku týchto dvoch svetov v časoch neistoty. My obyčajní laici sa budeme usilovať nájsť pevný bod. Alebo istotu, ako a podľa čoho sa orientovať…
Svet je zložitý. Americký viceprezident sa stretol s pápežom doslova v posledných hodinách jeho života. Je zrejmé, že publicitu potreboval americký politik a pápež mu len dobrosrdečne napriek stavu, na prahu smrti ,v ktorom bol, vyhovel. Americký viceprezident je prvý katolík v Bielom dome od čias v novembri 1963 zavraždeného prezidenta Kennedyho. Nielen to. Ako sa Európa, ktorú podrobil ostrej kritike, presvedčila, je aj prvým reprezentantom a propagátorom neokatolíckeho obratu radikálnej zmeny na troskách porazeného liberalizmu a progresivizmu.
Priestor, ktorý viceprezidentovi prezident Trump dáva, sme názorne videli v neuveriteľnej, škandalóznej hádke s ukrajinským prezidentom priamo v Oválnej pracovni Bieleho domu. V onej hádke, kde padla rázna americká výčitka, že Zelenskyj sa zahráva s hrozbou tretej svetovej vojny. Viceprezident J. D. Vance v mene prezidenta skritizoval na bezpečnostnej konferencii v Mníchove pomery v Európe a, samozrejme, aj politiku Európskej komisie. Ukázalo sa to pred Veľkou nocou.
V Bielom dome uvítali taliansku predsedníčku vlády Meloniovú; najprv obed s ekonomickými ministrami, s prezidentom a viceprezidentom, potom obradné prijatie v Oválnej pracovni a pochvala, o akú vynikajúcu európsku političku ide. Zároveň viceprezident prijal pozvanie stráviť Veľkú noc v Ríme vrátane prijatia pápežom.
Prezident Trump prijal pozvanie do Ríma na stretnutie s čelnými predstaviteľmi štátov Európskej únie. Talianska politička tak vlastne hovorila v mene Európskej únie a Európskej komisie. Medzitým dramatický vývoj udalostí spôsobil, že prezident USA zrejme aj so svojím viceprezidentom do Ríma prídu tak ako ostatní štátnici na pohreb pontifika.
Nehovorili by sme o tom toľko, keby progresivistické médiá dlhé mesiace nespájali Meloniovú s neofašistickým a pravicovým politickým pozadím. A hľa – hovorí za celú EÚ, má rešpekt na medzinárodnej scéne. A čo viac, v tomto čase sa predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová dlhé týždne márne usilovala o prijatie či stretnutie s prezidentom USA.
Ursula von der Leyenová sa preto v nemeckých novinách trucovito nechala počuť: „Západ, ako sme ho poznali, už nejestvuje, v Európskej únii pravidlá neurčujú ani borci, ani oligarchovia, prezident Trump rozkýval chaotickým ohlasovaním ciel svetovú ekonomiku.“ A ešte k tomu zdôraznila, že dala text preložiť do angličtiny, aby sa viac čítal.
Tipujem, že prezident Trump asi nebude mať buď čas, alebo trpezlivosť. Zmienkou o oligarchoch, ktorí riadia, chcela dať Leynová najavo rozdiely, že prezident Trump chce mať monopol moci prostredníctvom monopolistov ‒ oligarchov, ich firmy majú dovedna majetok v rozsahu takmer bilión dolárov. Ide najmä o to, že sa postavili proti progresivistom a vytvorili osobitné partnerstvo. Uršulu podporili autority z Poľska, vraj Trump putinizuje Ameriku!
To, čo Ursula von der Leyenová nepresne nazýva borci ‒ oligarchovia, je nový jav, nové pomery a aj nové slová – ide o bro culture, broligarch a je to odvodené od základu brothers – bratia. A jadrom bro culture sú najbohatší miliardári USA a sveta. Ide im, ako vždy v kapitalizme, o moc a kapitál. Nám zostáva nedokončené reformátorské dedičstvo Františkovo…
Text: Dušan D. KERNÝ – Foto: Internet
