AKO BOLO, ČO BOLO
Peter VALO
Na televíznych obrazovkách sa čoraz častejšie objavujú správy o tom, že vo Vysokých Tatrách strašia ľudí kontajnerové medvede. Situáciu by malo riešiť Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Správou Tatranského národného parku (TANAP). Podľa doterajších skúseností tieto dva subjekty doteraz v medveďom probléme nikdy nič nevyriešili.
Ochranári tvrdia, že týchto dravcov lákajú nezabezpečené kontajnery. Láka ich smrad a potrava, ktorá sa v nich nachádza. Zabúda sa však, že ich viac ako zápach z kontajnerov lákajú vône z hotelových kuchýň, ktoré hladný medveď zacíti na desať kilometrov. Riaditeľ správy TANAP-u sa chváli, že odohnal medvede streľbou gumovými projektilmi. Pán riaditeľ zabudol na jednu maličkosť. Gumový projektil premnožené medvede nenakŕmi. Bolesť, ktorú im spôsobí, ich skôr rozzúri. Môžu zaútočiť na strelca alebo na nič netušiaceho človeka, ktorý sa im dostane do cesty. Nie je nič horšie ako rozzúrený a hladný medveď.
Nuž, ako sa brániť? Najkomickejšie pôsobia odporúčania, ktoré sa ponúkajú návštevníkom Tatranského národného parku: „Neschádzať z turistických značkovaných chodníkov. Normálnym hlasom na seba upozorňovať, zvlášť zavčasu ráno alebo večer, keď sú medvede ešte aktívne.“ Podľa mojej mienky, pri premnožených medveďoch budú vyznačené turistické chodníky bezpečné len vtedy, keď sa okolo nich vytvoria koridory z pancierového skla, ako sú v oceánskych akváriách. Ináč sotva. Iba že by sa pracovníci MŽP a ochranári medveďov zaviazali, že vyškolia medvede, aby sa vyhýbali vyznačeným turistickým chodníkom. Zároveň by poučili chránené zvieratá o tom, že ak počujú v lese normálny ľudský hlas, musia sa dať na útek. Úplná istota sa dosiahne len vtedy, ak každý medveď oficiálne potvrdí svoj súhlas s týmito pravidlami odtlačkom pravej prednej laby.
Múdre rady pre nešťastníka, ktorý má tú smolu, že sa stretne s medveďom, sa končia kurióznou preambulou: „Dodržiavaním predchádzajúcich pokynov možno nepríjemným stretnutiam predísť. Ak by predsa len výnimočne došlo k bezprostrednému útoku, ktorý býva prekvapujúco rýchly, neodporúča sa aktívna obrana. Naopak, odporúča sa po zvalení medveďom zostať bez pohybu. Práve pohyb môže medveďa provokovať k opakovanému napadnutiu, preto sa odporúča vyčkať aj niekoľko minút pre prípad, že by medveď zostal nablízku.“ Ďakujem pekne za takú radu. Bodaj by si jej účinok vyskúšal na vlastnej koži ten, kto nám ju servíruje.
Keď sa v nemeckých horách objavil jediný medveď. Vydesil turistku, tak ho okamžite odbachli. Nemeckí hotelieri si vydýchli. Obavy, že im predátor odplaší návštevníkov, zmizli. Po meste, ktorému hovoríme Vysoké Tatry, sa špacírujú medvede ako na promenáde. Domácim naháňajú hrôzu, čo už potom hostia? Asi by sme sa mali konečne rozhodnúť, čo nám z našich veľhôr prinesie väčší osoh: platiaci turisti alebo problémové premnožené medvede. Ak by sme sa rozhodli pre druhý variant, stačí uzavrieť Vysoké Tatry a vybaviť ich tabuľkami MEDVEDIA REZERVÁCIA – VSTUP ĽUĎOM LEN NA VLASTNÉ RIZIKO.
U nás však býva zvykom, že sa nerobí nič, kým nedôjde k tomu najhoršiemu. Môžeme považovať za zázrak, že sme zatiaľ nezaznamenali pri medvedích incidentoch ľudské obete. Je viac než pravdepodobné, že k smrtiacemu útoku medveďa na človeka dôjde, otázka je len kedy a kde. Čo robiť? Riešenie je jednoduché. Podľa odborníkov kontajnerové medvede, teda tie, čo sa za potravou vyberajú k ľudským obydliam, do hory nepatria. Treba ich zlikvidovať. Ak sa to ochranárom nepáči, stačí prijať zákon, aby niesli zodpovednosť, aj finančnú, za všetky škody, ktoré nimi chránené premnožené zvieratá napáchajú.
