Projekt na jedinečnú memoriálovú baziliku kniežaťa Rastica je na svete
Alexander GOCZ
Keď sa 29. apríla zakladala z iniciatívy Matice slovenskej tradícia Národných slávností na Devíne, všetci vystupujúci rečníci na čele s predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom nezabudli zdôrazniť význam baziliky na hrade Devín, ktorá symbolizuje náš najstarší štátny útvar – Veľkú Moravu. Slovenským národným novinám sa podarilo zistiť, že projekt na rekonštrukciu tejto významnej sakrálnej pamiatky už existuje!
Z obdobia Veľkej Moravy sú známe najmä tri miestopisné názvy: Dowina – Devín, Brezalauspurch – Bratislava, a Nitrava – Nitra. Vznikom nezávislej Slovenskej republiky sa začalo aj intenzívne obdobie výskumu, popularizácie a teda aj prezentácie pamiatok, ktoré sa viažu k historicky prvému štátnemu útvaru Slovákov. V lete roku 1997 bola na Bratislavskom hrade otvorená výstava Napísané zostáva. Kurátor výstavy PhDr. Milan Augustín sa odhodlal na odvážny krok. Najstaršie unikátne faksimile historických dokumentov viažucich sa k Veľkej Morave umiestnil do repliky práve Devínskej baziliky, ktorú realizoval v spolupráci s architektom Petrom Brtkom.
Ale nezostalo len pri tom. Obaja autori pracovali na nápade ďalej a dnes majú spracovanú projektovú dokumentáciu obnovy baziliky kniežaťa Rastica, ako sa tejto významnej sakrálnej pamiatke začína hovoriť. O jej význame nám Milan Augustín, ktorý v súčasnosti pracuje v Národnom osvetovom centre, povedal: „Máme jedinečnú šancu vytvoriť národný panteón, v ktorom by sa odohrávali slávnostné bohoslužby, prísahy budúcich prezidentov Slovenska a podobné významné udalosti.“ Úsilie Matice slovenskej a Bratislavského samosprávneho kraja o obnovenie baziliky tvorcovia projektu vítajú a sú ochotní poskytnúť im všetky potrebné projektové dokumentácie, vrátane predbežného rozpočtu.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa myslelo, že v priestore devínskeho hradu sa už nenájde nič nové. Lenže archeológovia a historici zažili veľké prekvapenie, keď sa neskôr po dôkladnejšom preskúmaní základov jednej kamennej stavby a jej okolia zistilo, že vôbec nepochádza z rímskych čias, ale že ide o staroslovenský kostol postavený v 9. storočí. Tým celkom padla zjednodušená predstava len o vojenskom využívaní devínskeho hradiska a Devín sa razom priradil k rozvinutým sídelným centrám slovenských veľmožov.
■ INŠPIRATÍVNA VÝSTAVA
Výstavu Napísané zostáva, ktorú sme v úvode článku spomínali, inštalovali v roku 1997 pod 
patronátom vtedajšieho predsedu NR SR a terajšieho prezidenta republiky Ivana Gašparoviča. Na nádvorí Bratislavského hradu vyrástla replika devínskej baziliky, ktorá vo svojom vnútri ukrývala skutočné písomné poklady. Faksimile listu pápeža Jána VIII. Svätoplukovi či arcibiskupovi Metodovi, Zákon sudnyj ljudem, Napomenutie vladárom a ďalšie kľúčové písomnosti v hlaholike a cyrilike, ktoré svedčia o význame a postavení Veľkej Moravy vo vtedajšom kultúrnom svete. Komisár výstavy Milan Augustín spolu s architektom Petrom Brtkom sa už vtedy zaoberali myšlienkou znovuobnovenia tejto kľúčovej sakrálnej pamiatky, ktorá s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote zažila vo svojich múroch aj solúnskych bratov – vierozvestcov Cyrila a Metoda. Úctu k výstave prejavil aj mimoriadne vážený hosť, Jeho Eminencia Damianos, arcibiskup sinajský. Nielenže sa zúčastnil na jej slávnostnom otvorení, ale išiel aj na Devín, aby si tam uctil pamiatku baziliky položením kvetov na archeologické nálezisko.
■ ÚCTA K HISTÓRII
Podľa vykopanej pôdorysnej dispozície baziliky vieme, že ide o jednoloďový sakrálny priestor ukončený „trojlístkovou“ apsidou. Teda polkruhovým uzáverom kňazišťa doplneným ďalšími dvomi polkruhovými priestormi, ktoré symbolizujú Svätú Trojicu, ale aj tri piliere vtedajšej spoločnosti. Boha, cirkev a svetského vládcu. Milan Augustín k projektu obnovy dodáva: „Máme empirické skúsenosti, z ktorých vieme pomerne presne vypočítať z danej šírky výšku, ale aj celkové dispozičné riešenie baziliky. Je to systém viažuci sa na „zlatý rez“ a následne na rímske bazilikálne priestory.“
Tvorcovia projektu mimoriadne citlivo pristupovali aj k základom, ktoré odkryli archeológovia. Celá rekonštruovaná stavba by mala byť postavená na pilieroch tak, aby cez sklenené podhľady v dlážke videli návštevníci dispozíciu pôvodnej stavby a historické artefakty. „Máme kompletnú projektovú dokumentáciu aj rozpočet. Veríme, že sa spoločným úsilím Matice slovenskej, Národného osvetového centra a Bratislavskej župy podarí projekt uskutočniť. Je to vec národnej cti,“ povedal na záver nášho stretnutia Milan Augustín.