V triedach nesmú chýbať hodnoty a tradície duchovnej podstaty národa. Príčina súčasnej krízy školstva a vzdelania, ktorú na Slovensku zažívame posledné štvrťstoročie, nespočíva len v nedostatku peňazí – súvisí s krízou hodnôt, s krízou kultúry a morálky. Ak tieto pojmy obchádzame, ak v školskom systéme uprednostňujeme len ekonomické potreby a glorifikujeme trh, môžeme v praxi uspieť len v krátkom časovom horizonte, ale do budúcnosti nám hrozí, že vytvoríme jednostrannú spoločnosť, neschopnú riešiť vlastné problémy, plochú spoločnosť, izolovanú od kultúrnych hodnôt a tradícií, na ktorých stojí naša duchovná podstata, naše národné bytie. Testovanie funkčnej gramotnosti žiakov podľa OECD (tzv. PISA), ktoré od roku 2000 zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce, vytvára vraj obraz úspešnosti škôl a štátov v oblasti vzdelávania. Otázkou je, či tento obraz so štandardizovanými otázkami vystihuje aj individuálne vlastnosti testovaných žiakov, ich skutočnú kvalitu, schopnosť stáť na vlastných nohách.
■ PRETEKY
V prestížnom britskom denníku The Guardian vyšla kritická stať s názvom OECD a testy PISA škodia vzdelaniu po celom svete, pod ktorú sa podpísali poprední odborníci z celého sveta z oblasti pedagogiky, psychológie i didaktiky. V tomto článku, vlastne otvorenom liste, je predmetom kritiky najmä fakt, že výsledky jednostranne zameraných a pochybných testov vedú k nezmyselnej súťaži vo vzdelávaní medzi jednotlivými štátmi.
Výsledky testov ako súčasť správ o stave školstva médiá fetišizujú: krajiny na horných priečkach rebríčka sú dávané za príklad a tie na spodku sú vystavené kritike. Odborníci z Guardianu sa domnievajú, že testy sú pochybné preto, lebo sa v nich uplatňuje len ekonomický prístup k vzdelaniu a potláčajú sa nemerateľné kvality, ku ktorým patria morálne a občianske kritériá, vzdelanosť v kultúre, umení a histórii či iné individuálne schopnosti a vedomosti jedincov.
■ NEŽELANÝ PARADOX
Testy PISA zaviedli do školstva nechcený paradox – učitelia pripravujú žiakov viac na testovanie, ale menej na život. Ekonomický a trhový prístup k školskému vzdelávaniu je pre tieto jednostranné metódy príznačný, veď za nimi stojí OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Ukazuje sa však, že pre zvyšovanie kvality vzdelávania nie sú rozhodujúce len peniaze, aj keď sa bez nich nezaobíde nijaký školský systém. Slovenská republika od roku 2005 podstatne zvýšila objem financií na jedného žiaka základnej a strednej školy z 3,5 tisíca USD v roku 2005 na 5,9 tisíca USD v roku 2013. Na výsledkoch testov PISA sa to nijako neprejavilo – na Slovensku boli výsledky po každej trojročnej perióde testovania horšie!
Metóda financovania školstva formou dotácií na žiaka má jednu negatívnu stránku, ktorá vplýva na kvalitu vzdelávacieho procesu. Vedenie školy má totiž záujem na tom, aby bol v škole čo najvyšší počet žiakov (viac žiakov, viac peňazí) a zároveň aby každý žiak prechádzal hladko z ročníka do ročníka. Jednoducho, študent musí prospievať aj za cenu znižovania úrovne vzdelania.
■ POVINNÉ VZDELÁVANIE
Pravdaže, slovenské školstvo je dlhodobo podvyživené, učiteľské platy nízke, preto sa treba zamyslieť nad efektivitou finančných investícií vložených do školstva. Krátkodobé riešenia na jedno volebné obdobie doteraz nič nepriniesli. Minister školstva Peter Plavčan pripravil s tímom odborníkov doteraz najväčšiu reformu vzdelávania s perspektívou jej ukončenia do desiatich rokov. Povinná školská dochádzka sa má zmeniť na povinné vzdelávanie, ktoré sa má začať už v piatich rokoch. Orientačné testovanie piatakov a deviatakov zostane zachované, ale nebudú sa už zostavovať rebríčky škôl. Ambiciózny Plavčanov program rozvoja výchovy a vzdelávania na dvadsiatich stranách ráta so skvalitnením prípravy učiteľov a s princípom individuálneho prístupu ku každému dieťaťu. V školstve sa začal beh na dlhé trate.
Ľudovít ŠTEVKO – Ilustračné foto: Emil SEMANCO