BESEDNICA - Fauly slovenčine

Skutočne si neviem predstaviť výstižnejší nadpis v súvislosti s používaním slov, ktoré  vyjadrujú začiatok či otvorenie niečoho. Konkrétne mám na mysli používanie slova zahájiť a už dlhšie „modernejšie“ používanie slova spúšťať.

I keď máme už tridsaťjeden rokov samostatný štát, stále sa množstvo ľudí nevie alebo nechce zbaviť používania slova zahájiť v súvislosti s otvorením alebo so začiatkom. Našu generáciu (mám šesťdesiatšesť rokov) učili, že je to čechizmus. No a ak napríklad niekto bez rozmýšľania preložil pravidlá konkrétneho športu z češtiny, tak potom niektorí slovenskí rozhodcovia stále zahajujú zápasy. A výnimkou nie sú ani súťaže detí či mládeže. Rovnako sa ešte stále zahajujú aj rôzne rokovania, schôdze či školský rok. Podľa pravidiel slovenského jazyka zahájiť zastarano znamená zahradiť či zatarasiť napríklad cestu. V inom zmysle je to nespisovné. Uvedomujú si vôbec dotyční, že použitím slova zahájenie na začiatok zápasu ho teda neotvárajú, ale vlastne zahradzujú či zatarasujú? Rovnako tak iní robia na schôdzach či rokovaniach.

Už viacero mesiacov sa v súvislosti so začiatkom či s otvorením hromadne, a podľa mňa absolútne nezmyselne, používa slovo spustiť. V pravidlách sa môžeme dočítať, že spustiť znamená uvoľniť tak, aby niečo kleslo. Plne chápem, že môžeme spustiť loď na vodu, v zime sa môžeme spustiť na lyžiach alebo sánkach či môžeme spustiť zástavu zo stožiara. Nijako si však neviem predstaviť, čo treba uvoľniť tak, aby niečo klesalo, keď niekto „spustí“ petíciu, hlasovanie, revíziu, pátranie, obstarávanie, zápis, donášku potravín či vyplácanie dôchodku.

Nielen Štúr, ale aj naše učiteľky slovenského jazyka sa musia obracať v hroboch, keď musíme denne počúvať či čítať „spúšťací“ nezmysel či zahajovanie kadečoho.  Pritom by stačilo len tak málo ‒ používať slová podľa pravidiel slovenského pravopisu. A najmä keby to tak bolo v televízii, rozhlase, novinách, časopisoch či vo verejnej i štátnej správe, nevynímajúc ministerstiev, vrátane ministerstva školstva. No to by chcelo mať aj znalosť slovenského jazyka. Ako Slovákom, a najmä matičiarom, by nám malo oveľa viac záležať na čistote slovenského jazyka i keď treba v spoločnosti riešiť množstvo iných naliehavých záležitostí.

Alebo sa mýlim?

Jozef PIECKA

Foto: internet