Rozhára sa konflikt obludných rozmerov, II. časť
Počas už rok trvajúcej vojenskej intervencie izraelskej armády v Gaze sa konflikt rozširuje aj o ďalších účastníkov s nepredvídateľným rizikom vzniku konfliktu obludných rozmerov. Izrael navyše vpadol začiatkom októbra do Libanonu, v obmedzenej miere do konfliktu vstúpili jemenskí Húsíovia a medzi Izraelom a Islamskou republikou Irán došlo k raketovým útokom. Eskalácia a beztrestnosť izraelského vedenia by však nebola možná bez podpory Spojených štátov amerických.
Humanitárna situácia v Pásme Gazy je alarmujúca, populácia enklávy je denne vystavená bombardovaniu, hladuje a je bez prístupu k ambulantnej lekárskej starostlivosti. Medzinárodný trestný súd v Haagu požiadal o vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ministra obrany Yoava Gallanta za „zločiny proti ľudskosti“. Netanjahu si je vedomý, že po skončení asymetrickej vojny proti Hamasu riskuje medzinárodné trestné stíhanie, rovnako aj stíhanie za korupciu, podvody a spreneveru, ktorému čelí na domácej scéne. Hrozí mu za to dlhoročné väzenie. Jeho úsilie o zotrvanie pri moci (vo vojne) má preto aj túto osobnú rovinu, čo pripomenul aj Joe Biden v poslednom rozhovore pre časopis Time.
■ AMERICKÝ DÁŽDNIK
Biely dom sa v predvolebnom období z politických dôvodov usiloval tlmiť agresivitu Tel Avivu. Zároveň však bez pomoci Washingtonu by nebolo možné, aby izraelská armáda pokračovala v boji. Ako publikoval izraelský ekonomický denník Calcalist v štúdii amerického Watson Institute for Public and International Affairs z Brownovej univerzity v rámci projektu Costs of War, sedemdesiat percent nákladov na vojnu Izraela pokrývajú Spojené štáty americké. Aj keď výpočet nie je presný, pretože ide o „tok“ v čase (medzi skutočnými výdavkami a príjmom peňazí je medzera), nie je pochybností o tom, že bez americkej pomoci vládny deficit na rok 2024 ‒ 2025 (už teraz jeden z najvyšších v histórii krajiny) by sa zvýšil o približne 4,3 percenta HDP, čo by urobilo vojnové náklady Izraela ekonomicky neudržateľnými. Je teda namieste pochybnosť, či by sa táto vojna viedla tak, ako sa vedie (ani čo do intenzity, ani rozsahu), bez pomoci Washingtonu.
■ MILIARDY NA PODPORU
Americká vláda minula od 7. októbra 2023 do 30. septembra tohto roku najmenej 22,76 miliardy dolára na podporu židovského štátu. Zhruba 17,9 miliardy dolára bolo vynaložených na priamu vojenskú pomoc Tel Avivu a 4,86 miliardy dolára na vojenské operácie USA vo vojnovej zóne, čo zahŕňa operácie proti Húsíom v Jemene, rozmiestnenie lietadlových lodí a batérií protivzdušnej obrany v oblasti a náklady na prvé odrazenie iránskeho útoku z apríla tohto roka. Amerika plní strategickú úlohu pri financovaní a rozvoji systémov protiraketovej obrany – Železná kupola (Iron Dome), Dávidov prak a Arrow. Po eskalácii konfliktu tiež zohrala úlohu pri rýchlom doplnení izraelských zásob zbraní a výzbroje prostredníctvom kritických dodávok delostreleckých granátov, bômb, presne navádzanej munície a protitankových striel. Štúdia naznačuje, že už schválená čiastka bola len prvou várkou pomoci, lebo 13. augusta tohto roka Bidenova administratíva oznámila ďalšie dohody o zbraniach v hodnote 20,3 miliardy dolára vrátane predaja bojových lietadiel. Balíček obsahoval päťdesiat stíhačiek Boeing F15 (18,8 miliardy dolára), vyše tridsaťdvatisíc tankových zbraní (774 miliónov dolárov), taktické vozidlá (583 miliónov dolárov), tridsať pokročilých striel vzduch ‒ vzduch stredného doletu (102 miliónov dolárov) a päťdesiattisíc mínometných nábojov (61 miliónov dolárov). Podľa štúdie Pentagón aktualizoval, že termíny dodania systémov sú medzi rokmi 2026 a 2029 (v prípade F15).
■ NEPOTOPITEĽNÁ LOĎ
Dokument zdôrazňuje jedinečnosť Izraela vo vzťahu k USA. Židovský štát je krajinou, ktorá dostala najviac americkej pomoci od druhej svetovej vojny, keď celková čiastka predstavuje 251,2 miliardy dolára za šesťdesiatšesť rokov. Jedine Ukrajina v prepočte na rok získala viac – podľa Council on Foreign Relations bolo vyčlenených na tri roky konfliktu 175 miliárd dolárov, z toho 109 miliárd šlo priamo do Kyjeva. Pomoc poskytnutá Bidenovou administratívou Izraelu v minulom roku bola najvyššia v histórii vzťahov medzi týmito dvoma krajinami a bola o dvadsaťpäť percent vyššia ako druhá najväčšia čiastka, ktorú Izrael dostal od Spojených štátov (14 miliárd dolárov) koncom sedemdesiatych rokov (ide o reálne sumy, teda po odpočítaní inflácie). Navyše, čo je pre vzťah s USA úplne výnimočné, štvrtinu finančnej pomoci môže vkladať do vlastného vojensko-bezpečnostného odvetvia. Vzťah Izraela a Spojených štátov má hlboké korene, súvisí s geopolitickou stratégiou Washingtonu na ropu bohatom Blízkom východe, kde židovský štát plní funkciu „nepotopiteľnej lietadlovej lode USA“ a súvisí aj s korupčným vplyvom židovskej loby na Kapitol.
Radoslav ŽGRADA
Foto: ZATL