Tlačia a predávajú knihu, ktorá je encyklopédiou rasizmu a návodom vojen. Kniha Mein Kampf je jeden zo základných dokumentov nacistickej ideológie. V minulosti už zapríčinila desiatky miliónov mŕtvych. Obsahuje veľa poloprávd, lží, propagandistickú demagógiu a názory, ktoré možno smelo označiť ako nehumánne, rasistické a odporujúce zákonom, ale aj základným normám spolužitia v demokratických štátoch.
Jej autor Adolf Hitler ju napísal ako trestanec v čase, keď si vo väzení odpykával zaslúžený trest za účasť na pokuse o štátny prevrat. Kniha je plná nacistického rasizmu a do veľkej miery je zaplnená nepodloženými tvrdeniami o nadradenosti rôznych rás či národov nad inými. Podobné názory boli v tom čase a čiastočne aj predtým rozšírené v mnohých krajinách. Okrem rasizmu obsahuje prerozprávané príhody a tendenčne podané Hitlerove spomienky na jeho celý dovtedajší život. Usiluje sa vzbudiť v čitateľovi vieru, že on je vyvoleným človekom, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na výslnie moci a cti.
■ MATICA BOLA PROTI
V slovenčine vyšiel Mein Kampf v decembri 2000 v náklade takmer päťtisíc výtlačkov. Prekladateľom a autorom predslovu bol psychológ Roman Vyskočil zo Žiliny. Vydanie odsúdili predstavitelia slovenskej vlády. Proti vydavateľke Agnes Burdovej a českému podnikateľovi, ktorý ju finančne podporil, sa začalo trestné stíhanie; po roku však vyšetrovatelia kauzu odstúpili do ČR. Tam už medzitým obžalovali a odsúdili na tri roky podmienečne a dva milióny korún pokuty vydavateľa českého vydania Michala Zítka.
Ochrana Hitlerových autorských práv sa skončila v Nemecku 31. decembrom 2015 (sedemdesiat rokov po jeho smrti). Bavorské ministerstvo financií, ktoré zastupuje Bavorsko ako dediča po Hitlerovi, zastáva stále právny názor, že dotlač aj po vypršaní ochrany autorských práv je trestná ako šírenie nacistickej propagandy. Na Slovensku sa k tejto knihe možno dostať v rôznych podobách – v bežnom predaji aj na internete. Nijaká diskusia okolo vhodnosti jej uvedenia na trh sa verejne neuskutočnila. Existovali rozhovory „za zavretými dverami“, ktorých účastníci – ako niektorí potvrdili SNN – s jej predajom u nás nesúhlasili. Jej tlač napriek lukratívnosti objednávky odmietla aj Matica slovenská.
■ KOMENTOVANÉ VYDANIA
Kniha, ktorá je plná nenávistných antisemitských názorov, sa tak opäť dostala do centra pozornosti. Prvýkrát po sedemdesiatich rokoch bola v roku 2016 znova publikovaná a doplnená o komentáre. Každý, kto by publikoval neupravenú verziu, by sa mohol dostať do sporu so zákonom. Podľa Združenia nemeckých učiteľov by sa dokonca mal obsah knihy aj s príslušným vysvetlením vyučovať na stredných školách, aby si tínedžeri osvojili zdravý postoj voči rasovej neznášanlivosti. Na Slovensku možno nájsť obe podoby knihy. Je pravda, že veľké vydavateľstvá predávajú komentované verzie, na internete sa predávajú najviac originály a medzi nimi sú najhľadanejšie ešte dobové vydania.
SNN si v uliciach Bratislavy spravili aj malú názorovú anketu na túto tému a výmenou za sľub, že tváre ani priezviská anketovaných nebudú publikované, získali tieto názory:
Ivan – invalidný dôchodca (59): „Vydať Mein Kampf považujem za zvrátené, darmo sa vydavatelia bránia tým, že ľudia by mali poznať Hitlerovo zvrátené zmýšľanie.“
Rudo – robotník (41): „Vieme, kto hlavne si to bude kupovať a uchovávať ako relikviu...“
Martin – literát na dôchodku: „Je to dielo propagujúce idey zločineckej ideológie, nedá sa súhlasiť s voľným predajom, stačí, ak je to dostupné v knižniciach – a podľa možnosti len v akademických.
Ján – študent (23): „Nech to ľudia poznajú, zbehnú si do Univerzitnej knižnice a je to – ak totiž Mein Kampf považujem za študijnú literatúru, tak stačí zabezpečiť jej dostupnosť, ale nie šírenie.
Aďa – mladá mamička: „Mein Kampf si určite nekúpim, nezaujíma ma, ako a o čom premýšľal Adolf Hitler. Obrazy z dokumentárnych filmov o aplikácii jeho myšlienok sú pre mňa dostatočným mementom.
Mária, Slovenka žijúca v Írsku – na dôchodku: „Po tých dnešných informáciách o smerovaní mládeže mám pocit, že čítať Mein Kampf je veľmi nebezpečná hra s ohňom.“
Vážení čitatelia, ak vám chýba záver článku, tak ten spočíva v otázniku: Ako sa na Slovensku posudzuje propagácia fašizmu? Rovnakým metrom? Alebo iba na základe nejakej „stavovskej“ príslušnosti? Odpovede sú na vás samotných.
Ján ČERNÝ, Foto: archív autora