SVET FINANCIÍ
Európske spoločenstvo postavilo stratégiu obnovy na zelenej ekonomike. Pre poriadok veci si pripomeňme, že prvý variant projektov plánu obnovy a odolnosti, ktorý sme do Bruselu poslali v decembri minulého roka, sa týkal piatich oblastí a lepšieho vzdelávania pre každého, zdravého života pre každého, budovania efektívneho štátu a digitalizácie, zeleného, konkurencieschopného a inovatívneho Slovenska.
K plánu nám už Európska komisia poslala pripomienky, ktoré sa týkajú zmeny alokácie peňazí do jednotlivých oblastí viac na prospech zelenej ekonomiky. Má to byť až tridsaťsedem percent zo všetkých zdrojov z takmer 5,8 miliardy eura, ktoré má dostať naša krajina.
■ RODOVÁ AGENDA
Ako to môže ovplyvniť financovanie našich pôvodných priorít, ktorými sú školstvo a zdravotníctvo, zatiaľ môžeme iba hádať. Iným problémom však môže byť, že Európska komisia nás navyše tlačí investovať aj do rodovej rovnosti, ako aj do rozšírenia príležitostí pre znevýhodnené skupiny osôb. Okrem vyššieho podielu financovania zelenej ekonomiky sa od nás požaduje investovať aj dvadsať percent peňazí do digitalizácie, najmä do oblasti zlepšenia verejnej správy, ako aj fiškálnej udržateľnosti.
S obsahom prvého variantu plánu určite neboli spokojní slovenskí poľnohospodári a potravinári, ktorí nemôžu vôbec rátať s pridelenými peniazmi z fondu obnovy. Dôvodom je, že Európska komisia s podporou agrárneho sektora nepočíta a odvoláva sa na iné možnosti čerpania peňazí pre agrosektor aj z nevyčerpaných zdrojov z minulého rozpočtového obdobia, kde zostalo deväť miliárd eur, ako aj z terajšieho rozpočtového obdobia na roky 2021 ‒ 2027, kde by sme mohli čerpať dvanásť miliárd eur.
Do 30. apríla 2021 všetky členské štáty EÚ majú predložiť odborným skupinám Európskej komisie nový zoznam projektov, ktorý po schválení by sa financoval z nenávratných garantovaných peňazí z fondu obnovy, pričom prvé peniaze by nám mali prísť v druhej polovici tohto roka.
■ VOLEBNÝ KĽÚČ?
Na obnovu pandémiou poškodenej ekonomiky očakávame obrovský balík peňazí. Prekvapuje však, že predseda vlády navrhuje rozdeliť ich podľa výsledku strán vo voľbách bez zváženia, či ich príslušné ministerstvá budú vedieť racionálne využiť. Tento názor zatiaľ nevylúčil ani gestor financovania plánu obnovy minister financií Eduard Heger, ktorý tvrdí, že projekty musia byť to „najlepšie pre Slovensko“. Čo však toto jeho vyjadrenie značí, ťažko rozlúštiť. Ako to napokon v čase vrcholiacej kabinetnej vendety dopadne, nemožno ani predvídať, len pripomíname, že na nedohode koaličných strán pri rozdeľovaní peňazí z fondu obnovy už nedávno padla talianska vláda. Nemôžeme vylúčiť, že s podobným scenárom sa budeme stretávať aj v iných štátoch vrátane našej krajiny.
Kto počítal, že časť peňazí sa môže použiť na daňovú reformu, bude pravdepodobne sklamaný. Výpadok daní z príjmu fyzických a právnických osôb sa bude plátať už avizovaným zvýšením daní z majetku a zo spotreby. Túto dieru v štátnom rozpočte nebude možné zakryť z peňazí fondu obnovy. Plán obnovy je tvorený emitovaním spoločných európskych dlhopisov, ktoré by mali kúpiť zahraniční investori za doteraz nepoznaných úrokových podmienok. Dlh, ktorý vznikne, sa bude po roku 2027 splácať spoločne až do roka 2057. Ak Európska komisia nebude chcieť požadovať od členských štátov Únie vyššie priame platby na splatenie spomínaného dlhu, bude musieť zaviesť doteraz nepoznané dane z finančných transakcií, uhlíkovú a digitálnu daň či daň z plastov. Stále však nepoznáme odpoveď na otázku, čo v prípade, ak sa niektorá členská krajina rozhodne z EÚ porúčať? Kto potom zaplatí za ňu nesplatenú časť dlhu? Podľa všetkého to dnešných politikov netrápi, keďže za ich terajšie rozhodnutia už nebudú v budúcností zodpovedať...
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA