Sú Malachovské skalky už nadobro minulosťou?
Problém Malachovských skaliek trápi mnohých Banskobystričanov. Každý, kto si váži prírodu, pristupuje k nej s rešpektom a úctou. V poslednom čase ochrana prírody trpí zaťažkávacou skúškou. Vo veľkom chránime medveďov a zabúdame pritom na človeka. Čo keby sme rovnako úpenlivo chránili aj iné časti prírody ‒ tentoraz pred človekom, ktorý si povie, že postaví na krásnom mieste prepychový dom. A nejaké skalky mu v tom predsa nemôžu zabrániť.
Vo viacerých okolitých krajinách, povedzme v Rakúsku, kde si prírodu cenia, by určite takýto bezohľadný prístup neuspel, no na Slovensku, to nie je nijaký problém. Stačí znížiť štvrtý stupeň ochrany za najnižší, ako sa to stalo na časti územia Malachovských skaliek, a zrazu to, čo príroda vytvorila za milióny rokov, je „ šmahom ruky“ preč. Za posledné roky tu vyrástlo satelitné mestečko s rozširujúcou sa výstavbou rodinných domov, veď ide o lukratívnu lokalitu s pekným výhľadom na krajské mesto...
■ GEOLOGICKÝ FENOMÉN
Keď načrieme do histórie, túto lokalitu si všimol už Dionýz Štúr počas geologického mapovania v roku 1866 a napísal o nej: „Tu už zďaleka môžeme pozorovať múrom podobné ... vyčnievajúce skaly.“ Na výnimočnosť miesta upozornil aj známy slovenský botanik Ján Futák v práci Kremnické Hory (vydala Matica Slovenská, 1943), podľa ktorého sú práve výhrevné vápencové a dolomitové skaly v pohoriach Karpát významným stanovišťom teplomilných rastlín.
Malachovské skalky vytvárajú veľmi zaujímavý a hodnotný krajinársky prvok v tesnej blízkosti intravilánu mesta Banská Bystrica v mestskej časti Pršianskej terasy nad dolinou Malachovského potoka. Predstavujú špecifický geologický fenomén, preto boli vyhlásené v roku 1990 za chránený prírodný výtvor. V roku 2002 došlo k prehodnoteniu územia Správou CHKO Poľana a jeho preradeniu do kategórie chránený areál na ochranu jednej z najsevernejších lokalít rozšírenia teplomilných druhov fauny a flóry v okolí Banskej Bystrice a zároveň významnej krajinnej dominanty v bezprostrednej blízkosti urbanizovaného prostredia. Vzhľadom na výskyt veľkých populácií orchideí z čeľade vstavačovitých ‒ najmä veľmi ohrozeného druhu Ophrys insectifera (hmyzovníka muchovitého) ‒ a viacerých biotopov európskeho významu chránený areál zaradili do štvrtého stupňa ochrany.
■ DEVELOPERSKÝ TLAK
RNDr. Eva Uhliarová, CSc., ktorá vykonávala botanický monitoring daného územia v rokoch 2000 – 2007, upozorňovala na značnú ohrozenosť územia a navrhla viaceré opatrenia na zachovanie biotopu do budúcnosti. Ako reálnu hrozbu uviedla najmä výstavbu rodinných domov v bezprostrednej blízkosti hraníc CHA a expanzívne šírenie borovice čiernej do teplomilných trávnych porastov následkom absencie pasenia. Bohužiaľ, uvedené skutočnosti sa nebrali do úvahy. V roku 2013 na návrh dvoch spoločností MS Real Invest a Perul, realizujúcich v blízkosti Malachovských skaliek výstavbu, a so súhlasom Správy CHKO Poľana bolo územie v roku 2013 zmenšené z pôvodných 11,6 hektára na 4,5 hektára a jeho ochrana znížená zo štvrtého stupňa na najnižší prvý stupeň. Dôvodom na novú právnu úpravu bolo odôvodnenie správy CHKO Poľana tým, že sa už v tomto území nenachádzajú vzácne biotopy, ktoré boli predmetom ochrany v minulosti. V súčasnosti sa vychýrené oddychové miesto s krásnym výhľadom na Banskú Bystricu premenilo na stavenisko, kde ťažké stavebné mechanizmy demolujú a rozbíjajú vzácne skalné útvary. Veď posúďte sami, či to nie je barbarstvo voči prírode. Kto za tým stojí? Známy developer Roman Kvasnička zo spoločnosti Profinex, majiteľ pozemku, ktorý pôvodne sľúbil, že sa skalných útvarov nedotkne.
■ BEZOHĽADNÝ ZÁSAH
Kto v tomto prípade pochybil? Správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana, že povolila vyňať územie zo štvrtého stupňa ochrany, takže sa stalo bežným pozemkom, alebo stavebný úrad v Banskej Bystrici, ktorý povolil stavbu a nerešpektoval územný plán mesta? S uvedeným bezohľadným zásahom do skalných brál nesúhlasí skupina banskobystrických poslancov a aktivistov, ktorá sa obrátila na Okresnú prokuratúru v Banskej Bystrici so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia Mesta Banská Bystrica o umiestnení stavby rodinného domu v tesnej blízkosti skaliek. Označili územné povolenie za „nebezpečný precedens“.
„Podľa platného územného plánu mesta je časť pozemku, kde bola stavba povolená, súčasťou regionálneho biocentra Malachovské lúky II., ktoré je súčasťou územného systému ekologickej stability a v zmysle záväznej časti územného plánu je nezastavateľným územím,“ hovorí Hana Kasová, architektka a mestská poslankyňa z platformy Banskobystrická alternatíva. Poukazujú najmä na skutočnosť, že mesto pri vydávaní rozhodnutia nedôsledne preskúmalo súlad s vlastným územným plánom a povolilo umiestnenie stavby na území regionálneho biocentra a v rozpore s verejným záujmom.
Ekológ Marián Jasík je tiež presvedčený, že predmet ochrany tohto atraktívneho územia nezanikol a podotkol: „ Búranie skaliek považujem za barbarstvo najvyššieho stupňa a som presvedčený, že kompetentní ustúpili tlaku developera.“ A čo na to Štátna ochrana prírody – Správa CHKO Poľana, pod ktorú územie patrí? Prečo nebol z jej strany záujem o zachovanie pôvodného chráneného areálu, veď predmetom ochrany tu boli nielen lúčne biotopy, ale aj samotné skaliská so svojou typickou štrbinovou vegetáciou?
Janka MARTINCOVÁ ‒ Foto: Juraj GALVÁNEK a autorka