Rozhára sa konflikt obludných rozmerov
Zložitá bezpečnostná situácia, ktorá nastala na Blízkom východe po minuloročnej invázii do pásma Gazy, sa rozšírila začiatkom októbra vpádom izraelskej armády do Libanonu. Napätie ešte v ten večer vystupňoval iránsky raketový útok na Izrael, ktorý úspešne zasiahol vojenské ciele. Vláda Benjamina Netanjahua podľa informácií zvažuje odplatu − údery na iránske ciele, čo by v podstate znamenalo faktické vstúpenie Teheránu do vojny s Izraelom.
Židovský štát inváziou do Libanonu a likvidáciou celého vedenia Hizballáhu pár dní predtým de facto vyhlásil vojnu Iránu. Prakticky sa len čaká na to, či túto rukavicu Teherán zdvihne. Izrael nemá dostatočnú silu na takého silného protivníka, ktorého považuje za svoju najväčšiu bezpečnostnú hrozbu a za vývozcu terorizmu. Vedenie židovského štátu Teherán navyše podozrieva z prípravy výroby jadrovej bomby. Netanjahu v danej situácii jednoznačne potrebuje zatiahnuť do vojny na svojej strane Spojené štáty americké.
■ NEBÝVALÁ BRUTALITA
Po teroristických útokoch Hamasu zo 7. októbra 2023 prišlo k brutálnej izraelskej odvete a cielenému ničeniu pásma Gazy a, ako naznačujú interné dokumenty, aj k plánovanému vyhnaniu celej jej populácie. Palestína zažíva vojnové násilie pravidelne a počet obetí tam bol tradične veľmi vysoký so stále sa zhoršujúcimi životnými podmienkami a s komplikovaným prístupom ku kvalitnej pitnej vode. Táto vojna však nesie všetky aspekty genocídy. Ako uvádza UNRWA, výsledkom roku vojny v Gaze je 42-tisíc mŕtvych, skoro stotisíc ranených a 1,9 milióna vnútorne vysídlených z populácie 2,3 milióna osôb. Bolo zničených deväťdesiat percent civilnej infraštruktúry Gazy. Vysoký počet obetí zaráža najmä pri pomere mŕtvych Izraelčanov a Palestínčanov. Od 7. októbra 2023 pripadá na jedného zabitého Izraelčana okolo tridsať Palestínčanov a počty obetí rastú. Za zmienku stojí aj porovnanie mŕtvych civilistov pri vojne v Gaze a na Ukrajine. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva je na Ukrajine počet zabitých civilistov takmer 12-tisíc, čo je menej než počet samotných detských obetí v Gaze, kde deti predstavujú skoro tridsať percent všetkých mŕtvych… Západ neuvalil na Izrael nijaké sankcie a jeho športovci sa zúčastňujú na športových podujatiach vrátane tohtoročnej olympiády. Zabitých bolo aj okolo stodvadsať novinárov, čo sú čísla nemysliteľné pre akýkoľvek iný súčasný konflikt. V súčasnosti prebiehajú veľmi ťažké boje v Džabalíji a jej okolí na severe Gazy. Izraelské letectvo v oblasti podniká nálety, ktoré poskytujú krytie tankovým a pozemným jednotkám, ale niekoľko správ z posledných dní poukazuje na veľké civilné obete, ktorých sú desiatky. V tábore Džabalíja sa predpokladom nachádza asi štyristotisíc ľudí a objavujú sa správy, že vojenské obliehanie odrezalo väčšinu dodávok potravín, vody a liekov. Hrozí masaker obludných rozmerov. Vojnové násilie sa presunulo aj na Západný breh Jordánu, kde nevládne Hamas, ale jeho hlavní politickí odporcovia z hnutia Fatah. Napriek tomu i tam došlo zo strany židovského štátu k hrubému násiliu, výsledkom ktorého je sedemsto zabitých, šesťtisíc zranených a asi desaťtisíc osôb bolo vzatých do tzv. správnej väzby bez obvinenia a rozhodnutia súdu. Konflikt si vyžiadal aj straty na izraelskej strane. Ako píše jeden z najčítanejších denníkov Yedioth Ahronoth v pozemnej operácii proti Hamasu izraelská armáda stratila takmer desaťtisíc príslušníkov, je to celkový počet zabitých, zranených a nezvestných. Straty obrnených vozidiel IDF presiahli sedemstopäťdesiat kusov, uvádzajú zas izraelské noviny Maariv.
■ INVÁZIA V LIBANONE
Hamas nedisponuje regulárnou armádou ani vojensko-priemyselnou základňou. Bojuje len s tým, čo sa v priebehu rokov do enklávy prepašovalo cez hranice. Po „špeciálnej operácii“ v Gaze sa konflikt rozšíril aj do okolitých krajín. Izrael zaútočil na Libanon, ktorý ostreľuje takmer na dennej báze. Útočil aj na Sýriu, Irán či s podporou spojencov na Jemen. Tí útoky opätovali. Invázia do Libanonu môže byť pre Izrael zničujúcejšia. Snahou Tel Avivu je vyhnať štyristotisíc obyvateľov južného Libanonu za rieku Litani a vytvoriť tak bezpečnostný prstenec pre izraelské osady. V čase písania tohto príspevku po troch týždňoch bombardovania cieľov po celom Libanone vrátane hlavného mesta Bejrútu podľa libanonských úradov bolo zabitých dvetisícpäťsto ľudí a takmer dvanásťtisíc zranených. Vysídlených bolo 1,34 milióna ľudí, čo je každý štvrtý obyvateľ krajiny! Libanonský premiér Nadžíb Míkátí vyhlásil, že intenzívne útoky pravdepodobne spôsobili „najhoršiu krízu vysídlenia“ v histórii krajiny. V roku 2006, keď Izrael naposledy vpadol do Libanonu s tridsaťtisíc vojakmi, za tridsaťtri dní bojov padlo stodvadsaťjeden vojakov a dvadsať tankov bolo neopraviteľne poškodených. Súčasná invázia počíta so sedemdesiattisíc vojakmi, straty na technike sú už teraz rovnaké ako v roku 2006. Izraelčanom v Libanone dnes čelí oveľa silnejší a dobre vyzbrojený protivník než naposledy. Zatiaľ izraelskej armáde čelia iba stovky bojovníkov Hizballáhu, ktoré vedú úspešne moderný gerilový boj a zadržiavajú nepriateľa v neprehľadnom kopcovitom teréne. Očakáva sa, že hlavné sily Hizballáhu môžu spôsobiť útočníkovi vážne škody, keď postúpi hlbšie do vnútrozemia Libanonu. Dá sa predpokladať aj vysoký počet strát na živej sile izraelskej armády. Tel Aviv prepína svoje vojenské a ekonomické možnosti viesť dlhodobý konflikt na viacerých frontoch. Bez pomoci Spojených štátov je výsledok kampane neistý. Biely dom o konflikt nestojí, navyše vyčerpal značné prostriedky na pomoc Kyjevu. Situácia na Blízkom východe sa môže zvrtnúť viacerými nepredvídateľnými smermi a stále je tu hrozba konfliktu s vojensky silným Iránom, ktorý je navyše strategickým spojencom Moskvy a aj Pekingu.
Radoslav ŽGRADA − Karikatúra: Ľubomír KOTRHA