Neuznávajú výsledky volieb, tak rebelujú
Gruzínsko sa zmieta v nepokojoch. Ako naznačujú udalosti, s priebehom volieb v Moldavsku a Rumunsku ide širší geopolitický záujem. V gruzínskych parlamentných voľbách 26. októbra drvivo vyhrala strana Gruzínsky sen, ktorá nejde v čase konfrontácie s Moskvou na ruku liberálnym elitám Západu. Vypuknutie násilia bolo len otázkou času.
Gruzínsko trpí tým, že má hranicu s Ruskou federáciou a zložitú spoločnú minulosť. Pre Západ je ideálnym konfliktným bodom na strpčovanie života Moskve. Je preto nevyhnutné, aby kaukazská republika zostala na washingtonsko-bruselskej orbite. Strana Gruzínsky sen vládne už od roka 2012, keď sa jej v koalícii podarilo zosadiť proamerického prezidenta Michaila Saakašviliho, ktorý na popud Washingtonu vtiahol krajinu do krátkej a neúspešnej vojny s Ruskom. Má drvivú podporu obyvateľstva, posledné voľby získala 53,9 percenta hlasov ‒ pre porovnanie: druhý najsilnejší politický subjekt získal dôveru 11 percent. Krajina sa pod ich vedením nepripojila k sankciám proti Ruskej federácii, čo odôvodňovala dôležitosťou Ruska ako obchodného partnera, ani neposkytla Ukrajine vojenskú pomoc.
V marci 2022 Gruzínsko požiadalo o vstup do Európskej únie. Po hrubom zasahovaní do vnútorných záležitostí štátu euroatlantickým spoločenstvom sa vzájomné vzťahy značne naštrbili, situácia prerástla až do stavu, keď vládna strana prešla do asertívneho postoja voči stupňujúcej sa politickej agresii Západu. Vyvrcholilo to až tým, že premiér Irakli Kobachidze 28. novembra vyhlásil: „Dnes sme sa rozhodli nezaradiť do programu otázku otvorenia rokovaní (o vstupe do EÚ) do roka 2028.“ Gruzínsko podľa neho musí európskym byrokratom ukázať, že sa s ním majú rozprávať „nie vydieraním a urážkami, ale dôstojne“, preto je Gruzínsku „kategoricky neprijateľné považovať integráciu do EÚ ako milosť“. Ten istý deň prijal Európsky parlament uznesenie o situácii v Gruzínsku, v ktorom vyzval na neuznanie výsledkov parlamentných volieb konaných 26. októbra a uskutočnenie opakovaných volieb, ako aj na sankcie proti gruzínskym politikom. Následne takmer súčasne dali Brusel a Washington súhlas gruzínskej opozícii, aby boli spustené protesty v Tbilisi a ďalších mestách, čo viedlo k pokračujúcej násilnej konfrontácii s poriadkovými silami. Priebeh udalostí veľmi nápadne pripomína kyjevský „euromajdan“, ktorý sa začal v novembri 2013 a doviedol krajinu k prevratu na Ukrajine v roku 2014. Západné médiá (teda aj naše) opäť operujú s „mierumilovnými demonštrantmi“, ktorí si skrývajú tváre, rozbíjajú a pália všetko naokolo, opäť sa ozývajú obvinenia opozície z „bitia detí“ a rozčúlené vyhlásenia západných diplomatov z neprimeraného použitia sily. Podľa vyjadrení oficiálnych gruzínskych úradov pri zadržaní vyše osemsto demonštrantov bolo približne tridsať percent inej národnosti. To hovorí za mnohé. V snahe uhasiť vzplanuté vášne premiér Kobachidze vyhlásil, že „sme verní nášmu európskemu smerovaniu“ a tiež potvrdil pripravenosť Gruzínska splniť svoje záväzky súvisiace s pridruženým členstvom v EÚ, a ak Európska únia začne rokovania do konca roka 2028, potom do roka 2030 bude krajina pripravená na členstvo v EÚ. Opozícia však tieto slová nechcela počúvať a bol spustený scenár prevratu. Na jej čele stojí prozápadná prezidentka Gruzínska Salome Zurabišviliová, ktorej v polovici decembra vypršia právomoci. Voľba nového prezidenta je naplánovaná na 14. decembra zborom voliteľov, zložených z poslancov a volených orgánov miestnej samosprávy, a jeho inaugurácia na 29. december. Prezidentka vyhlásila, že neuznáva demokraticky novozvolený parlament a v rámci tejto logiky kategoricky odmieta opustiť svoj post. Zurabišviliová podnecujúc konfrontáciu v skutočnosti vyzýva na štátny prevrat. Ministerstvo zahraničných vecí USA už 30. novembra pozastavilo strategické partnerstvo s Gruzínskom s vyhlásením, že „gruzínsky národ v drvivej väčšine podporuje integráciu s Európou“. Spojené štáty verbálne odsudzujú nadmerné používanie sily zo strany polície proti Gruzíncom, ktorí sa snažia uplatniť svoje právo na zhromažďovanie a prejav vrátane slobody pokojne protestovať. Minister zahraničia USA Antony Blinken potvrdil, že sa zvažujú ďalšie sankcie na vládnych predstaviteľov. Situácii v Gruzínsku hrozí ďalšia „ukrajinizácia“, ak si pripomenieme, že „euromajdan“ v Kyjeve sa začal práve po rozhodnutí bývalého ukrajinského prezidenta Janukoviča odložiť podpis asociačnej dohody s EÚ. Analógia s Ukrajinou je taká zrejmá, že to spomenul aj gruzínsky premiér Kobachidze: „Na rozdiel od Ukrajiny v roku 2013 je Gruzínsko samostatný štát so silnými inštitúciami a najmä so skúsenými a múdrymi ľuďmi. Scenár ‚majdanu‘ nie je možné realizovať v Gruzínsku.“
Radoslav ŽGRADA − Foto: internet