Múdri nášho sveta v minulosti neraz prízvukovali, že dobré zákony toho príliš veľa neprinesú, ak chýba spoločnosti mravnosť. Dodávali ešte, že bez mravnosti dobré zákony vytvárať nemožno! Život jednotlivca i spoločnosti sa odvíja od vzájomných prepojení vecí, javov a skutočností. Všetko nejakým spôsobom so všetkým súvisí. Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale je to fakt.
K tomu, aby mala spoločnosť dobré fungovanie treba sa najskôr dohodnúť na definícii obsahu pojmov, aby sme si porozumeli a hovorili o tých istých veciach. Veľmi známym príkladom je povedzme slovné spojenie reforma školstva. Jedni si pod ňou predstavujú vyššie platy učiteľov, iní zmeny v obsahu vzdelávania, ďalší predĺženie či skrátenie povinnej školskej dochádzky. Spýtajte sa našich posledných ministrov školstva, čo rozumejú pod termínom reforma školstva. Dostanete taký počet odlišných odpovedí, aký bude počet oslovených ministrov. Jasná definícia pojmov je základom toho, aby sme sa mohli rozprávať tak, aby sme rozumeli pod tými istými slovami tie isté veci a javy.
K diskusii o školstve, spoločnosti, jej vývoji a cieľoch potrebujeme jednotný hodnotový svet. Jasné dimenzie cieľov, ku ktorým sa chceme dostať. Súčasne by sme sa mali dokázať dohodnúť na cestách k týmto cieľom a nástrojoch, ktoré je etické použiť. Morálka je základný pilier každej spoločnosti.
Známy ekonóm F. A. Hayek hovorí, že „morálka nie je vecou vkusu. Je to veľmi potrebné, avšak nevítané obmedzenie, ktoré nám hovorí, ktoré z vecí, ktoré by sme radi robili, robiť nesmieme, ak máme udržať poriadok, od ktorého závisí prežitie väčšiny z nás. Predstava, že morálka je nástroj na to, aby sme dostali to, čo si želáme, je celkom nesprávna. Ak nám pravidlá a normy morálky hovoria, čo robiť nemáme alebo nesmieme, čomu sa vyhnúť a čomu predchádzať, potom je prirodzené, že dodržiavanie týchto pravidiel v praxi nie je ničím takým, čo by nám prinášalo osobitné potešenie. Tieto normy totiž krotia náš prirodzený egoizmus, naše pudy a žiadostivosť, ktoré, pokiaľ by neboli obmedzované, by rozvracali poriadok od ktorého fungovania a prosperity závisíme“.
Paradoxom je, že človek sa stal inteligentným tvorom v miere, v akej dokázal regulovať a brzdiť svoje nízke pudy. Že nešiel tam, kam ho to ťahalo. Keby mal dovolené robiť, čo sa mu páči, určite by nedosiahol silu, ktorú mu dnes jeho intelekt dáva. Preto evolúcia, ktorú nazývame homo sapiens zahŕňa v sebe aj vývoj noriem morálky.
Ak dnes trochu sledujeme sociálne siete, televíziu, noviny, neubránime sa dojmu, že dochádza k úpadku noriem morálky a ľudskosti. Mnohí hovoria, že čím dlhšie bude tento stav pretrvávať, o to ťažšie sa nám bude dať vrátiť nazad. Svetom sa šíri vírus zvrátenej morálky, vytrácajú sa hodnotové vzory, pozitívne vzory, mravné autority, ktoré vedia upozorniť na riziká a chybné kroky, ktorým sa treba vyvarovať, ak chceme žiť ako ľudia s pravým významom tohto pomenovania.
Text a foto: Ľubomír PAJTINKA