Únia stratila kontakt s ľuďmi
Pre Slovenské národné noviny poskytol rozhovor primátor podtatranského mesta Kežmarok a poslanec Národnej rady SR Ján FERENČÁK (Hlas − SD), ktorý pôsobí vo Výbore NR SR pre európske záležitosti a zastáva v ňom funkciu predsedu.
Od roka 2014 pôsobíte ako primátor spišského mesta Kežmarok. Akým spôsobom ste za posledných desať rokov prispeli k jeho sociálno-ekonomickému rozvoju?
Primátorom mesta Kežmarok som sa stal v roku 2014. Pri nástupe som bojoval so skutočnosťou, keď v meste bola vyše dvojnásobná nezamestnanosť oproti dnešku. Upriamujem sa na tri potreby občanov: 1. práca, 2. bývanie, 3. vzdelanie a služby. V priebehu rokov sa mi podarilo spoločne s investormi priniesť do regiónu stovky pracovných miest. Naplnili sme priemyselný park. Už takmer šesť rokov sa snažím presvedčiť mestské zastupiteľstvo, aby podporilo vznik bytových zón a poskytli sme územie na výstavbu nových bytov. Potrebujeme rásť a byť mestom, ktoré sa pre mnohých stane domovom. Potom prichádza na rad zabezpečenie vzdelania a služieb. Všetky školy sme zrekonštruovali. V Kežmarku máme taktiež kontaktné miesto vysokej školy, vďaka ktorému z nášho mesta vyšli už bakalári aj magistri. Kežmarok poskytuje občanom i centrum voľného času a základnú umeleckú školu. Momentálne máme pripravených na investície dvadsať miliónov eur. V meste máme geotermálny vrt a vlastnú kompostáreň. Do budúcnosti na budovách plánujeme inštaláciu fotovoltických zariadení. Nezabúdame ani na zdravotnú starostlivosť a výstavbou Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti sme prilákali do mesta odborníkov, ktorí občanom dávajú tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť blízko ich domova.
Kežmarok bol v minulosti známym hospodárskym a kultúrnym centrom Spiša a Uhorska. Sídlilo v ňom aj významné Evanjelické lýceum s vyše štyristoročnou tradíciou. Ako si osobne ceníte túto skutočnosť?
Kežmarok má nesmierne bohatú históriu, ktorá formovala nielen jeho obyvateľov, ale aj celé regióny Spiša a Uhorska. Byť súčasťou mesta, ktoré bolo v minulosti dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom, je pre mňa veľkou cťou. Osobne si veľmi cením, že naše mesto nesie v sebe takýto odkaz, a vnímam to ako záväzok pokračovať v podpore vzdelávania, kultúry a rozvoja pre ďalšie generácie.
Vo vysokej politike ste ako koaličný poslanec za Hlas − SD predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti. Ako vnímate myšlienky časti našej opozície a niektorých súčasných európskych predstaviteľov o možnosti pozastavenia európskych fondov pre Slovensko, čo by sa dotklo aj samotných samospráv?
Úprimne ma mrzí, že predstaviteľov slovenskej opozície zjavne teší nedávna hrozba pozastavenia eurofondov pre Slovensko. Videli sme, ako progresívci dokonca chodili žalovať do Bruselu a lobovať za to, aby boli našej krajine tieto financie odopreté. Slovensko z eurofondov financuje množstvo projektov prospešných priamo pre ľudí. Mestá a obce s ich pomocou budujú cesty, chodníky či cyklotrasy, realizujú rôzne sociálne či ekologické projekty. Som sklamaný z toho, že progresívci akoby chceli, aby sa ľuďom na Slovensku, najmä mimo Bratislavy, žilo horšie. Mrzí ma, že strany, ktoré majú vo svojom názve či programe kresťanské a demokratické hodnoty, sa ich nepridŕžajú a narúšajú tým samotnú podstatu hodnôt, ktoré by mali byť nášmu národu blízke, a radšej klesajú k progresivizmu, ktorý nepozná a narúša hodnoty, ktoré nám tu zanechali naši rodičia. My sa našej krajine nikdy neotočíme chrbtom a budeme pracovať pre ľudí, ktorí žijú na celom Slovensku.
Myslíte si, že Európska únia dokáže efektívne čeliť čoraz väčším globálnym krízam, ako je napríklad vojna na Ukrajine alebo nekontrolovateľná migrácia?
To sa dá ľahko zhodnotiť, keď sa pozrieme na to, v akom stave je riešenie problémov ľudí, ktorí si aktuálne prechádzajú rôznymi existenčnými krízami. Je viditeľné, že si Európska únia uvedomuje dôležitosť a rozsah týchto kríz. Na druhú stranu si myslím, že jej snahy o ich riešenie nie sú efektívne. Spomeňme si napríklad na povinnosť platenia pokút za každého jedného neprijatého migranta. Je to ukážkový príklad, keď úradníci v EÚ riešili od zeleného stola vážny a komplexný problém. Únia stratila kontakt s ľuďmi. Na rozsiahle témy, ktoré sa reálne dotýkajú ľudí, sa pozerá len z okien luxusných kancelárií a v nekonečných tabuľkách v počítači. Človek však nemôže byť len číslom v tabuľke. Je preto potrebné, aby bola Európska únia bližšie ľuďom a vedela prijímať také opatrenia, ktoré budú problém riešiť zmysluplne.
Náš dvojtýždenník spoluvydáva najstaršia celonárodná ustanovizeň Matica slovenská. Čo pre vás osobne znamenajú pojmy národ, štát a vlasť?
Musím povedať, že aj v kontexte nedávnych osláv Slovenského národného povstania som pri tejto otázke pocítil hrdosť. Som hrdý Slovák a som hrdý na našich predkov za to, že nám vybojovali slobodu. Slovenský národ je skutočne nezlomný a v minulosti opakovane ukázal, že keď ide do tuhého, vie sa zomknúť a spoločne zabojovať za to, čo je dôležité. Napríklad za právo na sebaurčenie a možnosť vlastného štátu. No a vlasť. Vlasť pre mňa osobne znamená najmä región pod Tatrami, kde som sa narodil, kde žijem a ktorý aj z pozície primátora Kežmarku rozvíjam.
Ako vnímate opodstatnenosť Matice slovenskej v súčasnom globalizovanom svete?
Na jednej strane stojíme tvárou v tvár globalizácii, ktorá prináša nové výzvy i možnosti, no na druhej strane si stále viac uvedomujeme dôležitosť zachovania vlastnej identity a kultúrneho dedičstva. Pre mňa je dnes dôležité prezentovať svetu našu tradičnú kultúru a hodnoty. Máme byť hrdí na morálne hodnoty a nepreberať hodnoty druhých. Slováci by mali mať svoju národnú identitu. Sám som taktiež zástancom tradičných hodnôt, ako sú dobroprajnosť, srdečnosť. Matica slovenská je príkladom toho, že hodnoty, ktoré nám tu zanechali predkovia, majú pretrvať aj pre budúce generácie.
Zhováral sa: Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR – Foto: archív SNN