Zvolenské zápisky v národnom hnutí
Slovenský národný duch sa vo Zvolene prejavil v októbri 1847. Väčšina mestských radných sa postavila za kandidatúru Ľudovíta Štúra, aby kráľovské mesto zastupoval v uhorskom sneme. Bolo to v čase, keď sa Európou šírila revolučná vlna a na jar meruôsmeho roku zasiahla aj Uhorsko.
Vodcovia slovenského národa, aspoň väčšina z nich, stavili na dôveru k cisárskemu dvoru. Medzi dobrovoľníckymi kapitánmi môžeme nájsť zvolenského rodáka Mikuláša Štefana Ferienčíka, ktorý neskôr až do predčasnej smrti pôsobil ako redaktor slovenských periodík. Hlavným slúžnym Zvolenskej župy bol v revolučných rokoch iný zvolenský rodák Adam Kardoss, ktorý verejne vystupoval proti maďarizačným trendom.
■ OSVIETENECKÉ VIZITKY
Po potlačení revolúcie sa aj vzdelaní Slováci dostali na dôležité posty na regionálnej úrovni. Ich aktivita vyvrcholila Memorandom národa slovenského v roku 1861 a založením Matice slovenskej o dva roky neskôr. Jej prvým podpredsedom sa stal Karol Kuzmány, ktorý bol v rokoch 1830 − 1832 evanjelickým kňazom vo Zvolene. Po smrti Štefana Moysesa zvolili za predsedu Matice slovenskej zvolenského rodáka Jozefa Kozáčeka. Do národno-emancipačných snáh negatívne zasiahlo rakúsko-maďarské vyrovnanie v roku 1867. Maďarizačnému tlaku neodolali prvé slovenské gymnáziá, a ani samotná Matica. Národný duch však zo Zvolena nevyprchal. Udržiavala ho povedzme rodina Medveckých, z ktorej pochádzala aj spisovateľka Terézia Vansová. Tri desaťročia mal vo Zvolene advokátsku kanceláriu Ján Vesel. Ten videl budúcnosť slovenského národa v jeho ekonomickom rozvoji. Z jeho iniciatívy vznikla v roku 1902 Zvolenská ľudová banka. O informovanosť sa starali Zvolenské noviny, ktorých prvé číslo vyšlo 25. februára 1904.
■ V NOVOM ŠTÁTE
Po vzniku Československej republiky obnovila svoju činnosť aj Matica slovenská. Medzi jej agilných činovníkov sa zaradil spisovateľ, zvolenský rodák Jozef Cíger Hronský. V roku 1933 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice. Napriek neľahkým vojnovým rokom sa mu podarilo dobudovať tlačiareň Neografia. Pred príchodom frontu volil pre svoje politické presvedčenie nový život v emigrácii. Novšie matičné aktivity vo Zvolene sa spájajú najmä s učiteľom a redaktorom Jánom Mieroslavom Pinkom. K jeho významným projektom patrí Štúrov Zvolen, súťaž mladých novinárskych a publicistických talentov, ako aj výstup na Pustý hrad prvú septembrovú sobotu, na ktorého organizovaní sa podieľa miestny odbor Matice slovenskej doteraz.
Text a foto: Jozef SLIACKY