Karpatská hviezdna dráha je viditeľnejšia
Pri vstupe do areálu Astronomického observatória v Kolonickom sedle upúta objekt propagačného centra Karpatskej hviezdnej dráhy. K doterajšiemu areálu observatória pribudol, aby popri vedeckom poslaní slúžil širokej verejnosti. Svedectvom o jej záujme svedčí aj minuloročná pätnásťtisícová návštevnosť observatória, ktoré sa nachádza priamo v centre Parku tmavej oblohy v Poloninách.
Objekt je výsledkom medzinárodného projektu, ktorý sa zaoberá problémom svetelného znečistenia. Organizácie z troch krajín sa spojili, aby v strednej Európe zachovali posledné oblasti s prírodnou hviezdnou oblohou. Hlavným prijímateľom a koordinátorom projektu bola Vihorlatská hvezdáreň Humenné. Ďalšími prijímateľmi a partnermi boli Užhorodská národná univerzita, Inštitút Karpatského regiónu, Užanský národný park (Ukrajina) a Združenie Rónaőrző na ochranu prírody (Maďarsko). Rozpočet celého projektu bol vyše 678-tisíc eur. Projekt bol z deväťdesiatich percent financovaný z európskych zdrojov, päť percent tvoril príspevok štátneho rozpočtu a piatimi percentami prispel zriaďovateľ Prešovský samosprávny kraj.
Koordinátor projektu Karpatskej hviezdnej dráhy RNDr. Igor Kudzej, CSc., priblížil jeho zámery: „Návštevníci môžu získať informácie, čo je to svetelné znečistenie, ako sa dá uniknúť z negatívneho vplyvu nežiadaného technického svetla a v podstate, ako sa znečistenie meria a vyhodnocuje. Inštalovali sme dve stacionárne monitorovacie stanice v našom observatóriu a pri obci Runina, kde je srdce Parku tmavej oblohy Poloniny. Podobné propagačné centrá na Ukrajine i v Maďarsku tiež zbierajú údaje, ktoré sa kompletizujú a vyhodnocuje sa stav tmavosti oblohy v Karpatoch, lebo pre šírenie svetla neexistujú hranice. Je to veľký krok v analýze zdrojov svetelného znečistenia v Karpatoch a v budúcnosti uvažujeme o rozšírení pôsobenia až na observatórium Biely slon na ukrajinsko-rumunskej hranici, kde už komunikujeme s univerzitou v Ivano-Frankovsku. Teší nás, že vznikajú ďalšie parky tmavej oblohy aj na Slovensku, a tým že máme možnosť pomocou mobilných meraní verifikovať svetelné znečistenie, uvažujeme s rozšírením pôsobenia najmä na slovensko-poľskom pohraničí. Verím, že sa nám podarí vyšpecifikovať ďalších kandidátov na malé parky tmavej oblohy, aby sme takto postupne ochránili nebo.“
text a foto: Marián ŠIMKULIČ