KOMENTÁR
Roman MICHELKO
Hľadiac na metódy boja vládnej garnitúry s korupciou si musíme veľmi často klásť nasledujúce otázky: Kde sú hranice jej morálneho relativizmu? S kým všetkým je ochotná spolupracovať? Existujú vôbec nejaké hranice, keď by sa kajúcnik nemohol vykúpiť za svoje ohavné zločiny? Zistenie, že firma spájaná s menom Ľudovíta Makóa bude dodávať Slovenskej pošte bezpečnostné služby za desať miliónov eur, pôsobí ohavne. Ľudovíta Makóa zadržali za vydieranie. Je trestne stíhaný nielen za členstvo v organizovanej skupine bödörovcov, ale aj za to, že nepoctivých podnikateľov nestíhal, ale vydieral. Je napríklad zdokumentovaný prípad, keď dvom podnikateľom ‒ istému „Vasiľovi“ a „Jegorovi“ ‒ vybavil na dňovom úrade nerušenú „čiernu“ výrobu cigariet. Za toleranciu týchto nelegálnych fabrík vyplatil sprostredkovateľ Ľudovítovi Makóovi osemstotisíc eur a navyše za ochranu „podnikateľa“ Vasiľa inkasoval pán riaditeľ Makó mesačný paušál stopäťdesiattisíc eur a za druhého tzv. podnikateľa Jegora stošesťdesiattisíc eur.
Ľudovít Makó kryl aj ďalšiu čiernu výrobňu cigariet vo Vozokanoch vo vlastníctve Jozefa K. a Gabriela B. Sprostredkovateľom transakcie medzi oboma podnikateľmi a Makóom bol podľa zápisu o výpovedi svedka bývalý príslušník Slovenskej informačnej služby (SIS) František Böhm, ktorý spáchal samovraždu na slobode vo svojom dome v Plaveckom Štvrtku 16. februára 2021. Dohoda bola, že za každý kamión nelegálnych cigariet majitelia zaplatia stotisíc eur, z čoho malo byť štyridsaťtisíc až päťdesiattisíc pre Böhma. V tejto súvislosti sa desaťtisícový eurový paušál, ktorý dostával od Bödöra, javí ako vreckové. Je preto logické, že Ľudovít Makó údajne mesiac čo mesiac prevážal súkromným lietadlom do Dubaja hotovosť šesťstotisíc až deväťstotisíc eur. Je na počudovanie, že bývalý šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy, obvinený zo závažných zločinov, si bez akejkoľvek úradnej kontroly ukladal peniaze z kriminálnej činnosti v Dubaji a dnes si ich tam užíva a podniká ďalej ako úctyhodný muž.
Poďme však naspäť k lukratívnej kauze ochrany štátnej Slovenskej pošty, za ktorú jeho firma LAMA SK zinkasuje každoročne 9,5 milióna eura bez DPH. Samozrejme, koaliční predstavitelia predstierajú, že o tejto skutočnosti nemali žiadnu vedomosť. Aká je realita? Uvedená firma sídli v areáli, ktorý bez pochýb vlastní Ľudovít Makó. Formálne je síce firma vo vlastníctve Borisa Rekena, ktorý je prepojený s Makóom ako jeho biely kôň cez viaceré spoločnosti. Je to jeho dlhoročný „bezúhonný“ právnik a je známe, že obaja sa striedali ako konatelia aj vo firme ABAS CiT Management. Okrem spriazneného Borisa Rekena v terajšej spoločnosti LAMA SK pôsobí ako finančná riaditeľka aj Makóova partnerka Dagmar Kapustníková.
Je zaujímavé, že takéto prepojenia si hviezda slovenskej investigatívnej žurnalistiky Monika Tódová akosi nestihla všimnúť. Každému súdnemu človeku muselo byť hneď jasné, že v zákazke o stráženie Slovenskej pošty šlo o dopredu dohodnuté „výberové“ konanie. Dokonca až tak, že si počas prípravy tohto ani neuvedomili, že firma, ktorá chce štátnu zákazku realizovať, musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora. „Bohorovná“ LAMA SK tam síce nebola, ale to akosi vôbec neprekážalo. Na pomoc priskočila ďalšia dohodnutá firma, ktorá vzniesla akúsi formálnu námietku, čím bolo verejné obstarávanie prerušené a za získaný čas bol zápis do registra zrealizovaný. Výsledok poznáme, firma Ľudovíta Makóa LAMA SK výberové konanie nakoniec vyhrala.
Spolupráca Ľudovíta Makóa s novou vládnou mocou je už za čiarou. Na svojom „záchrannom pláne“ začal pracovať už dávno pred voľbami. Opakovane sa pokúšal kontaktovať Matovičov tím. A úspešne. Igor Matovič potvrdil, že sa s Ľudovítom Makóom stretol. Makóov plán bol jasný: prejsť na druhú stranu, kupčiť s informáciami, pokračovať vo svojom biznismodeli. Makó je totiž nielen zločinec a udavač, ale aj kšeftár. A v Igorovi Matovičovi našiel ideálneho partnera. Vyjednal si nielen beztrestnosť, ale aj ďalšie tučné kšefty s novou garnitúrou. Dnes žije v Dubaji, beztrestne užíva a zveľaďuje svoje milióny, lieta prúdovým lietadlom svedčiť a ako bonus navrch dostal zákazku od najväčšej „štátnej banky“ Slovenskej pošty. A to všetko od vlády, ktorá sa oháňa bojom s korupciou...
Bývalý šéf NAKA Branislav Zurian o Makóovi povedal, že ho považuje za „jedného z najväčších zločincov, ktorý sa držal hesla: buď si hráč, alebo sráč“. Ako sa ukázalo, hráčom vydržal byť sotva dve hodiny, potom bol už len „sráčom“. Ale rýchlo sa „otrepal“, keď zistil, kto stojí proti nemu. A potom pochopil a naplno využil, že táto vláda potrebuje informácie z podsvetia i bezpečnostných zložiek a potrebuje aj korunného svedka s jediným cieľom ‒ politicky i trestnoprávne to využiť proti nominantom predchádzajúcej garnitúry. A to je veľmi nebezpečné.