Ján ČARNOGURSKÝ: Niekoľko koryfejov Západu robí Slovensko zajatcom NATO. V súvislosti s nedávnou jazdou motorkárov zo skupiny Noční vlci a prejavmi nenávistnych emócií voči Rusku, ktoré ju aj u nás sprevádzali, požiadali Slovenské národné noviny o rozhovor predsedu Slovensko-ruskej spoločnosti a niekdajšieho predsedu vlády JUDr. Jána ČARNOGURSKÉHO.
- Kde sa v našej spoločnosti berie toľko slepej demagogickej nenávisti voči nám odjakživa blízkym Slovanom - Rusom? Najmä u mladej generácie, ktorá, ako vieme, má v historických súvislostiach obrovskú dieru v schopnosti orientovať sa...
Nevidím veci tak dramaticky. Ľudia sú pod vplyvom médií a vlastníci médií sú väčšinou v cudzine. Určitú rolu hrá aj obvyklý oportunizmus, médiá nastolili atmosféru, že akoby náklonnosť k Rusku sa rovnala zrade národných záujmov. To všetko do nás indoktrinoval Západ, najmä Spojené štáty americké. No a geopolitické pomery. Sme obkolesení členmi NATO a quasi členom NATO (Ukrajina). Keby sa hoci len niečo z toho zmenilo, postoj k Rusku sa hneď dostane do väčšej rovnováhy. Vychádzam z minulosti. Keby sa pol roka pred Sviečkovou manifestáciou robil prieskum, kto je za náboženské a občianske práva, bola by to len zanedbateľná menšina. Ale potom bola Sviečková manifestácia a o poldruha roka padol režim. Mimochodom, minulý rok v apríli ľudia na Slavíne vypískali prezidenta Kisku, ale vyvolávali na slávu Ruska a ministrovi Lavrovovi. Podľa správ tlače, Komisia EÚ vyčlenila milióny eúr na „čelenie ruskej propagande“. To je znak, že obraz Ruska sa v Európe natoľko zlepšuje, že vazalov Ameriky to začína znepokojovať.
- Kto alebo čo na Slovensku úplne otočilo propagandu - o 180 stupňov a obrazne - teraz nemávame na rakety scud ako kedysi, ale na perschingy?
Slovensko leží na línii geopolitického zlomu medzi Východom a Západom. Za komunizmu sme ležali na východnej strane lomu, teraz sme na západnej strane. „Malý“ prechod z jednej strany na druhú má za následok veľký obrat propagandy.
- Je takéto až takmer celoštátne šialenstvo prezieravé? Je naozaj Rusko ríšou zla na tomto svete?
Nielenže nie je prezieravé, je pre nás škodlivé. Pol stovky až stovka našich koryfejov Západu, presnejšie Ameriky, robí celé Slovensko zajatcom NATO so všetkým, čo k tomu patrí. Rusko je v súčasnosti obhajcom kresťanstva najmenej v Európe a na Blízkom východe, obhajcom myšlienky nezávislosti štátov najmenej v Európe, obhajcom tradičnej európskej kultúry a obhajcom slobody vyjadrovania proti politickej korektnosti.
- O čo všetko - aj v ekonomickom zmysle - prichádza naša krajina na základe tolerovania takejto nenávisti?
V najširšom zmysle Slovensko si takouto politikou samo obmedzuje svoj geopolitický manévrovací priestor, politický aj ekonomický. Ako príklad uvediem súčasné vnucovanie migračných kvót jednotlivým krajinám. Ak nebudeme mať aspoň ekonomickú oporu, či aspoň alternatívu oproti nátlaku z Bruselu, budeme musieť prijať všetko, čo nám z onoho mesta nadiktujú. V konečnom dôsledku to bude aj kultúrny prerod na spôsob západných štátov. Bude nás čakať model Nemecka, keď na Silvestra v Kolíne nad Rýnom nemeckí muži sa neodvážili brániť nemecké ženy, keď ich na ulici obťažovali migranti.
- Vidíte niečo zlé na tom, ak sa Rusi idú pokloniť pamiatke svojich predkov, padlých vo Veľkej vlasteneckej, najmä, ak to robili vždy?
Nielen, že to nie je nič zlé, naopak, je to dobré a mali by sme si od Rusov brať príklad. Ruskí motorkári Noční vlci ešte teraz robia každoročne jazdu Moskva – Berlín na počesť svojich padlých otcov a dedov. V každej krajine, vrátane Slovenska, sa k nim pridávajú desiatky domácich motorkárov. To je najkrajší typ vlastenectva, ktorý by sme mali aj my pestovať. Vlastenectvo je lepší typ spoločenskej idey ako multikuturalizmus.
- Verejnosti zrejme nie je známy fakt, že mnohé rodiny z územia bývalého ZSSR ešte stále hľadajú hroby predkov, padlých počas druhej svetovej v Európe. Máte o takých aktivitách poznatky?
Áno, vidím niekedy také zábery v ruskej televízii. To je tiež symbolom morálnej prevahy Rusov nad súčasným Západom. Na Západe sa už padlým z druhej svetovej vojny nevenuje žiadna pozornosť. Ešte tak Američania prinášajú kvety na svoje vojenské cintoríny v Európe. Rusi sú oprávnene citliví na pomníky svojich padlých z vojny. Keď na Ukrajine rúcali pomníky Lenina, Rusom to vôbec neprekážalo, ale keď zneuctili pomník padlým z vojny, na to boli veľmi citliví a oprávnene. Aj u nás by sme mali úctivo zaobchádzať s pomníkmi Sovietskej armáde. Prípadné premiestnenie by sa malo uskutočniť len po dohode s ruským veľvyslanectvom a z dôležitých dôvodov.
Zhováral sa Ivan BROŽÍK Foto: internet