Knihy v čase mojej mladosti patrili v rodine medzi tradičné darčeky či už na Vianoce, alebo narodeniny. Otec hoci nemal maturitu, poctivo vpisoval do záhlavia, kedy boli darované a pri akej príležitosti. Dodnes si ich opatrujem, aj keď sú už ošúchané. Napríklad Maťka a Kubka od Marianny Grznárovej, Klásky od Jána Andela, Osmijankove rozprávky od Kristy Bendovej a iné skvosty, ktoré mám stále v knižnici. Postupne mi pribúdali ďalšie, už vážnejšie, až mi zaplnili celú stenu v obývacej izbe. Ale nikdy by som si nepomyslel, že sa knihy stanú predmetom triedneho boja. Myslel som si, že tá doba sa už dávno skončila.
Isteže, niektoré knihy sú naozaj len pre bohatých. Zberateľov. Prvé vydanie knihy Francise Scotta Fitzgeralda Veľký Gatsby sa predalo v Anglicku za 150-tisíc libier. Na domácom trhu zlacnela z 1 400 na 990 eur kniha Elán 50. V cene sú aj biele rukavice, aby ste si ju nepoškodili. Pre snobov je určená zberateľská edícia veľkoformátovej knihy Murals of Tibet od Thomasa Lairda z vydavateľstva Slovart za 11-tisíc eur.
No a čo knihy pre bežných knihomoľov? Bežne sa v kníhkupectvách stretneme s knihami, ktoré atakujú hranicu sto eur. A to nie je dobré, pretože za posledné desaťročia cena papiera, tlače ani honoráre autorov tak raketovo nenarástli. Takže aj vydavatelia by mali menej frflať a viac sa pozrieť na svoje zisky za éry desaťpercentnej DPH. Až potom kritizovať vládu.
Predaj kníh sa na Slovensku v obrate ročne pohybuje podľa Národného osvetového centra na úrovni 110 miliónov eur. V rámci štátneho rozpočtu smiešna suma, ktorou by nemal minister dávať príležitosť humoristom na vtipy o luxusnom tovare. Nič na tom nemení ani sľub, že sa DPH na knihy zrejme prehodnotí. Najmä ak je v Nórsku a vo väčšine Európskej únie nulová či znížená sadzba. Podobne aj v dvoch najbohatších krajinách Európy – v Švajčiarsku je daň 2,5 percenta a v Luxembursku tri percentá. To nesvedčí o prehľade kompetentných, ktorí ekonomické pravidlá na Slovensku, ktoré je na chvoste príjmov v EÚ, presadzujú. Predá sa iba menej kníh, a tak sa štátny rozpočet o nič neobohatí. Osobitne ak minister zaradenie kníh do vyššieho pásma DPH vysvetľoval analýzou Inštitútu finančnej politiky − avšak z roka 2014 na základe dát z roka 2010, čiže neaktuálnou.
Pritom sám premiér Robert Fico v apríli tvrdil, že je odporcom zvyšovania DPH. Niečo, o čom nevieme, sa muselo zmeniť. Návrh na zvýšenie DPH vláda schválila bez premysleného marketingu a vysvetľovania príčin skokového zvýšenia. Jednoducho občanov postavili pred hotovú vec. Ktorú sa pokúsili zlegalizovať priehľadným pozvaním lídrov opozičných strán za okrúhly stôl konsolidácie, čo je iba iný názov pre vybranie tisícky eur ročne z vrecka rodín na naplnenie 2,7-miliardovej prázdnej špajze. Pritom možnosti zvýšeného výberu daní sú už dávno známe. Napríklad drasticky zdaniť hazardné spoločnosti typu Niké, ktorá má vo verejnoprávnej televízii desiatky reklám denne, znížiť množstvo štátnych zamestnancov či prehodnotiť nezmyselné výdavky na zbrojenie. To, čo nakupujeme v miliardách eur a myslíme si, ako nás to ochráni, sa na fronte na Ukrajine zničí za dva týždne.
Farizejstvo strán mimo vlády sa prejavilo v týchto týždňoch naplno. Progresívnej časti opozície neprekážalo, keď v minulosti akože nestranný úradnícky premiér Ľudovít Ódor, dnes člen Progresívneho Slovenska, navrhoval jednotnú DPH vo výške 25 percent. Teraz prskajú na DPH o dve percentná nižšiu. Ódor vo svojej knihe Rýchlokurz geniality uvádza: „Veľmi často sa diskutuje o zníženej sadzbe DPH na potraviny, lieky alebo napríklad knihy. Zámer je vždy šľachetný, umožní slabším príjmovým skupinám nakúpiť lacnejšie. Lenže tieto tovary kupujú aj bohatší, a dokonca v peňažnom vyjadrení na ne míňajú omnoho viac.“
Tým však nemožno povedať, že je to v poriadku. Niekto sekeru zaťatú predchádzajúcou vládou zaplatiť musí, a v konečnom dôsledku to budú bežní ľudia, na ktorých podnikatelia a banky prenesú zvýšené náklady. Knihy tu nehrajú žiadnu významnú úlohu. Hrozí akurát krach malých vydavateľstiev a okresanie pôvodnej slovenskej tvorby, ktorá sa medzi zahraničnými titulmi ťažko presadzuje. Menej čítania znamená aj menej vzdelania. Znížená DPH na učebnice to nevyrovná.
Ak minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (HLAS − SD) povedal, že návrh zvýšiť DPH na knihy ho neteší, ale je iba daňou za účet, ktorý zanechali predchádzajúce vlády, treba sa aj tvrdo terajšej vlády opýtať, prečo za to bývalí členovia kabinetov na čele s troma premiérmi už dávno nepykajú.
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: internet