Marek Maďarič sa v tomto volebnom období stal tretíkrát ministrom kultúry. V roku 2006, keď sa prvýkrát stal šéfom rezortu, začlenil do programového vyhlásenia vlády ambicióznu úlohu. Prisľúbil, že „strategickým cieľom mediálnej politiky vlády SR bude utvárať legislatívne a inštitucionálne predpoklady na rozvoj prostriedkov masovej komunikácie, spravodlivú hospodársku a publicistickú súťaž na mediálnom trhu, priehľadnosť vlastníckych vzťahov a pluralitu mediálneho prostredia v záujme skvalitňovania realizácie ústavných práv občanov na slobodu prejavu a informácií“. Odpočet plnenia programového vyhlásenia vtedajšej vlády sa nekonal, napriek tomu sa dá konštatovať, že stanovený cieľ minister M. Maďarič dostatočne nesplnil. Neboli vytvorené pravidlá na spravodlivú hospodársku a publicistickú súťaž a nebola zabezpečená ani pluralita mediálneho prostredia. Vláda poskytovala médiám finančné prostriedky iba podľa vlastného uváženia.
■ BULVARIZÁCIA VYSIELANIA
V roku 2012 si už ministerstvo také ambiciózne záväzky nedávalo. Mediálna politika sa totiž v programovom vyhlásení vlády vôbec neobjavila. Pravda, až na zmienku o verejnoprávnom vysielateľovi. V tomto smere sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že „zabezpečí vytvorenie vhodného organizačného, legislatívneho a finančného rámca fungovania verejnoprávneho vysielateľa. Štandardizuje jeho inštitucionálnu štruktúru s ohľadom na jednotlivé orgány, ich zloženie, kreovanie a kompetencie. Stabilizuje tiež zdroje financovania prevádzky a vytvárania obsahov verejnoprávneho vysielateľa v záujme rastu diváckeho a poslucháčskeho zázemia s osobitným dôrazom na funkcie a význam verejnej služby“. Generálnym riaditeľom sa stal bývalý riaditeľ súkromnej televízie a jeho najbližším spolupracovníkom deratizér STV z roku 1998. A obsah vysielania sa každým dňom bulvarizoval.
■ KOALIČNÉ TICHO
Napriek tomu, že STV sa dostala do stavu, že už roky nevyrába žiadne vlastné programy, okrem spravodajských relácií, rezort kultúry sa v aktuálnom programovom vyhlásení vlády zaviazal, že „RTVS poskytne stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska“. SNS však prišla s vyhlásením, že zvýšenie koncesionárskych poplatkov nepodporí. Nebýva zvykom, aby koaličná strana odmietla plniť programové vyhlásenie vlády. Ak sa tak stane, musí rátať aj s tým, že sa vláda rozpadne. Minister M. Maďarič okamžite zareagoval pohrozením demisiou. Po koaličnej rade, na ktorej sa mal problém riešiť, zostalo ticho. No deň predtým mohli diváci TA3 sledovať jasné vystúpenie predsedu NR SR Andreja Danka, v ktorom obvinil súčasného generálneho riaditeľa RTVS, že z inštitúcie urobil iba manažérsku organizáciu, ktorá si dáva programy vyrábať externým prostredím, a budova televízie zíva prázdnotou. Povedal, že za tri roky nalial do súkromných spoločností deväť miliónov eur a vyhlásil a že táto prax sa musí skončiť. Ako? Generálnym upratovaním? A zrejme nielen v televízii.
Ivan BROŽÍK
Lepšia RTVS neznamená politický boj, ale racionálny dialóg. Väčšina akože slovenských médií hovorí o konflikte, ba dokonca o vládnej kríze. Zvyšovať alebo nezvyšovať povinnú platbu občanov, vyplývajúcu z „vlastníctva“ elektromeru a umožňujúcu sledovať program verejnoprávneho média, alebo nie. Alebo, jednoduchšie, zdražiť koncesie? Minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič nie je len úradník. V kultúrnej obci je zapísaný aj ako tvorca či autor. A nie hocijaký. Jeho diela hrajú popredné divadelné scény a pozorný divák a poslucháč niekdajších SRO a STV sa o nich dozvedel z ich vysielania tiež. Ani podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko nie je len taký hocijaký politik. Je to najmä erudovaný historik. A človek, ktorému pojem národ či národný nie je ľahostajný. A predsa si títo páni nateraz nerozumejú. Alebo niekto chce, aby si nerozumeli?
■ PROBLÉM NEPOCHOPENIA
Minister M. Maďarič za vládnu väčšinovú stranu žiada zvýšenie koncesionárskych poplatkov ešte tento rok. Pod podmienkou splnenia celého zoznamu úloh. Podpredseda koaličnej strany SNS Anton Hrnko má celý zoznam podmienok, ktoré treba splniť, aby bolo možné súhlasiť so zvýšením koncesionárskych poplatkov. Obaja v podstate žiadajú to isté. A obaja to myslia určite pre Slovensko (v tejto téme) dobre. Ide o to, s čím treba začať skôr. Tu sa žiada rozhodca. Taký, ktorý ich oboch chápe.
Vedenie RTV s dvojbodkou konflikt komentuje opatrne. Asi skúša pozíciu tretieho, ktorý vraj vyhráva. Trestuhodne ticho. Ak by malo vedenie RTV s dvojbodkou skutočný záujem na zvýšení koncesionárskych poplatkov tak, aby mohlo naplniť dôsledne literu zákona o verejnoprávnom médiu, už dávno by v programovej ponuke svojho rozhlasu i televízie signalizovalo, že mu ide práve o to. Používať spisovný štátny (a v opodstatnených prípadoch aj menšinový) jazyk nič nestojí. Kvalitný program vo vlastnej réžii za fixné mzdy zamestnancov nič nestojí. Záujem o detského diváka nič nestojí. Vyváženosť spravodajstva a politickej publicistiky nič nestojí. Naopak, drahé sú externé honoráre priateľom a hviezdičkám z komerčného prostredia. Drahé sú zmluvy so živnostníkmi. Drahá je externá výroba, drahý je nateraz nakupovaný a v iných krajinách už iba komerčný programový a licenčný brak.
■ PRÁCA NA MESIAC
Možno, ak by sa páni Maďarič a Hrnko vedeli za účasti odborníkov porozprávať, zistili by, že majú spoločný a záslužný zámer. To, čo žiada minister Maďarič i podpredseda Hrnko od RTV s dvojbodkou, je práca na mesiac. Nanajvýš. Práca pre odborníkov, nie politických kalkulantov. Za mesiac sa dá postaviť úplne jasná, zrozumiteľná a presvedčivá koncepcia fungovania a rozvoja verejnoprávneho média na Slovensku v intenciách platného zákona o jeho pôsobení i poslaní (ktorý sa už roky práve zo strany tejto inštitúcie ignoruje). A v septembri by mohol ísť návrh na zvýšenie koncesií do parlamentu. Čo tak skúsiť to takto? Za kvalitnú slovenskú tvorivú verejnoprávnu inštitúciu by potom nebolo namieste váhanie priplatiť si.
Ivan BROŽÍK – Ilustrácia: Andrej MIŠANEK