RECENZIA
Kultúrne mosty za Moravu
Dagmar JORDOVÁ
Koncom vlaňajšieho roka sa stal novým umeleckým šéfom Baletu ND v Brne M. Radačovský, ktorý ako choreograf má s divadlom dlhoročnú spoluprácu a v tomto roku s moravským baletom naštudoval tanečný triptych Osudové lásky. Náš Balet SND zatancoval pred brnianskym publikom svoj najúspešnejší projekt minulej baletnej sezóny Rómeo a Júlia. Herci Janáčkovho divadla sa našim divákom predstavili v novembri v priestoroch SND uvedením známeho diela D. Seidlera Kráľova reč o rečovo handicapovanom anglickom kráľovi Jurajovi VI. V Mahenovom divadle v roku 2014 mladý režisér R. Ballek naštuduje Shakespearovho Othella a touto známou tragédiou si pripomenie divadlo štyristopäťdesiat rokov od narodenia velikána anglickej drámy. Antickou hrou Aristofanovou Lysistratou sa po dlhšom čase vracia do divadla M. Čičvák, kde ako režisér začínal svoju umeleckú dráhu.
Dvaja velikáni svetovej hudby R. Wagner a G. Verdi v roku 2013 opäť triumfovali na všetkých svetových operných scénach. Dvesto rokov od narodenia oboch skladateľov si pripomenuli tiež najväčšie moravské divadlá. Divadlo Antonína Dvořáka a Opera Národního divadla moravskoslezského v Ostrave si na naštudovanie prvej Verdiho opery Ernani prizvali slovenského režiséra, súčasného riaditeľa SND M. Chudovského, ktorý tu už spolupracoval v roku 2010 na opere Carmen. Premiéra ostravskej opery sa konala v deň narodenia skladateľa 10. októbra.
Národní divadlo v Brne siahlo po najviac uvádzanej Wagnerovej opere Bludný Holanďan, ktorú s tamojším operným súborom prišiel naštudovať slovenský režisér R. Polák. Na brnianskej verzii slovenský režisér spolupracoval s hudobným riaditeľom Janáčkovej opery P. Ferancom a dali dielu novátorskú monumentálnu podobu. Premiéra bola v Janáčkovom divadle 27. 9. 2013. Kostýmy pre obe opery navrhol P. Čanecký, ktorý často spolupracuje s českými divadlami.
V zrekonštruovanom Múzeu moderního umění v Olomouci otvorili stálu expozíciu výtvarného umenia 20. storočia pod názvom Století relativity, v ktorej sú zastúpení aj slovenskí autori – J. Bartusz, M. Bočkay, M. Dobeš, R. Fila, O. Laubert, A. Mlynarčík, M. Urbásek, J. Želibská, D. Tóth a ďalší. Expozíciu sprístupnili 14. novembra za účasti českého ministra kultúry J. Balvína a viacerých našich umelcov.
Mesto Zlín je známe funkcionalistickou architektúrou pochádzajúcou z Baťovej éry. Mesto s veľkou precíznosťou dbá o zachovanie architektonickej čistoty a funkčnosti. Všetky Baťove priemyselné objekty získavajú nové poslanie. V budove 14/15 Továrenského areálu Baťovho inštitútu sa nachádza aj Krajská galerie výtvarného umění Zlín, v zbierkach ktorej, ale aj vo výstavných priestoroch, sa nachádzajú tiež diela viacerých slovenských autorov staršej aj mladšej generácie – B. Hoffstädtera, Ľ. Fullu, C. Majerníka, K. Sokola, J. Želibského, A. Nemesa a ďalších.
Fakulta výtvarního umění pri Vysokom učení technickom v Brne, na ktorej študujú desiatky slovenských nádejných umelcov, v novembri oslávila 20. výročie založenia, čo si pripomenula v zrekonštruovanom renesančnom Divadle Reduta – najstaršom v Európe. Reduta spolu s Janáčkovým divadlom a Mahenovým divadlom sú hracími priestormi Národního divadla v Brne. Jedným z docentov na FVU v Brne sa stal v tomto roku známy slovenský výtvarník z mladšej generácie a aktivista Svätopluk Mikyta, nositeľ Ceny Oskara Čepana. Moravské kultúrne centrá dávajú našim tvorcom pomerne veľký priestor na realizáciu a prezentáciu. Pritom na Slovensku veľa nevieme o súčasnom kultúrnom dianí u našich západných susedov, čo je na škodu, lebo môžu byť pre nás v mnohom inšpiráciou.