Koalícia pomaly stráca svoju funkčnosť
Rok 2024 v rámci slovenskej politiky priniesol niekoľko prelomových udalostí. Okrem prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu sme boli svedkami aj spochybnenia akýchkoľvek princípov demokracie. Politicky motivovaný atentát na demokraticky zvoleného štvornásobného predsedu vlády Roberta Fica bol dôsledkom tvrdo polarizovanej slovenskej spoločnosti. A po pol roku od tejto krvavej udalosti nie je žiadny náznak možného politického a osobného zmierenia dvoch vzájomne súperiacich politických táborov. Koalícia pretláča svoje zmeny napriek tomu, že jej sila klesá. A opozícia hľadá akúkoľvek zámienku na jej rozbitie. Koalícia strán Smeru ‒ SSD, Hlasu ‒ SD a SNS sa považuje za akúsi pomyselnú hrádzu proti progresivizmu a servilnej politike voči Európskej únii a NATO.
Vypovedanie poslušnosti vláde skupinou troch poslancov Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka spolu s občasnou rebéliou poslancov Hlasu ‒ SD pod vedením Samuela Migaľa, dáva opozícii navrch. V parlamente totiž prestali prechádzať niektoré vládne zákony z dielne SNS, ako napríklad zákon o športe.
- TRESTNÉ KÓDEXY
Začiatkom roka 2024 parlamentná opozícia v mene boja proti „morálke“ a „spravodlivosti“ blokovala rokovanie Národnej rady SR počas schvaľovania novely trestných kódexov. Všetci jej poslanci sa prihlásili do diskusie, aby čo najviac natiahli proces ich schvaľovania. Týmto spôsobom chceli docieliť nielen udržanie vtedajšieho právneho trestného poriadku, ale aj zachovanie spolitizovanej špeciálnej prokuratúry pod vedením bývalého politika Daniela Lipšica. Podľa ich presvedčenia chcela vláda týmto spôsobom udeliť milosť svojim ľuďom, ktorí mali údajne páchať ekonomickú trestnú činnosť. Mnohí z nich boli na základe politickej objednávky bývalej štvorkoalície trestne stíhaní. Až Ústavný súd SR musel vo väčšine prípadov rozhodnúť, že bolo voči nim vedené účelové trestné stíhanie protizákonným spôsobom. Okrem vybraných vyšetrovateľov a sudcov sa v tomto hone na čarodejnice spolupodieľala aj špeciálna prokuratúra. Koalícia nekompromisným spôsobom novelu trestných kódexov presadila. Napriek tomu, že sa znížili tresty za niektoré činy, výrazne to nárast kriminality neprinieslo. Voči viacerým obvineným politikom súčasnej garnitúry boli zastavené trestné konania z čias ohýbania práva Matoviča.
- PROTESTY OPOZÍCIE
Opozícia preniesla politický boj na námestia, a to malo fatálny dosah. Na protestoch v slovenských mestách nepriamo podporovala aj prezidentského kandidáta ‒ dlhoročného diplomata a exministra zahraničných vecí počas vlád OĽaNO Ivana Korčoka. Nepriamym spôsobom spochybňovala aj výsledky demokratických predčasných parlamentných volieb. Opoziční predstavitelia, najmä poslanci a europoslanci Progresívneho Slovenska, sa cez Európsku komisiu a Európsky parlament snažili postrašiť slovenskú vládu, že prijatie novely trestných kódexov a zrušenie špeciálnej prokuratúry môže znamenať pre Slovenskú republiku zastavenie vyplácania eurofondov. Žiadny takýto katastrofický scenár sa nenaplnil. Schválená vládna novela trestných kódexov dostala aj pečiatku ústavnosti od Ústavného súdu SR. Ústavní sudcovia tak potvrdili fakt, že reforma trestného práva spĺňa normy demokraticky vyspelého západného sveta. Najväčšou satisfakciou štvrtej vlády Roberta Fica bolo v tomto smere nedávne zadržanie dnes už bývalého belgického eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, ktorý je podozrivý z ekonomickej trestnej činnosti. Ten výrazne kritizoval zmenu trestného práva na Slovensku. Veľmi výstižne sa o tomto zadržaní vyjadril predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry (Smer ‒ SSD): „Belgická polícia zadržala pred časom bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa, a to v súvislosti s podozrením z podvodu a prania špinavých peňazí. Toho Reyndersa, ktorý patril k najväčším kritikom Slovenska a vlády Roberta Fica v súvislosti so zmenami v justícii a v Trestnom zákone. Toho Reyndersa, ktorý zasielal očierňujúce listy na Slovensko, pričom väčšinou to bolo tak, že keď sa progresívci postavili na tlačovke a klamali o jednotlivých častiach Trestného zákona, hneď z toho minimálne osemdesiat percent bolo aj v liste neboráka Reyndersa. Didier Reynders, kamarát politikov Progresívneho Slovenska, ktorí sú v Európskom parlamente spolu s ním v liberálnej skupine Renew, nielenže nemal rád našu krajinu, on Slovenskú republiku doslova nenávidel.“
- PREZIDENT PELLEGRINI
Počas jari sme si ako národ v dvoch kolách volili novú hlavu štátu. Do záverečného súboja o Grasalkovičov palác postúpil vtedajší predseda Národnej rady SR a predseda Hlasu ‒ SD Peter Pellegrini s exministrom zahraničných vecí vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera Ivanom Korčokom. Vďaka silnej mobilizácii národno-konzervatívnych voličov sa nástupcom Zuzany Čaputovej stal politicky ostrieľaný Peter Pellegrini. Nešťastné prijatie prehry Ivana Korčoka slovami: „Toto vám nezabudnem!“ malo nezanedbateľný vplyv na rozhodnutie atentátnika Juraj Cintulu vykonať politicky motivovaný atentát na demokraticky zvoleného štvornásobného predsedu vlády Roberta Fica. Tento ohavný a odsúdeniahodný čin spáchal 15. mája 2024 na Námestí baníkov v Handlovej pred miestnym kultúrnym domom po skočení výjazdového zasadnutia vlády. Pokus zlikvidovať Roberta Fica bol, našťastie, neúspešný. Jediným pozitívom tohto celého bola určitá solidarita takmer celej slovenskej verejnosti. Nábožensky založení občania bez ohľadu na politický názor sa modlili za jeho uzdravenie. Ako reakciu na politicky motivovaný atentát vyhlásila opozícia dočasné prímerie, ktoré však netrvalo dlho. Tento pokoj zbraní sa odzrkadlil najmä vo finálnej fáze kampane júnových volieb do Európskeho parlamentu. Napriek nominálnemu víťazstvu Progresívneho Slovenska tesná väčšina z pätnástich zvolených slovenských europoslancov pochádza z národno-konzervatívneho a ľavicovo-sociálneho politického tábora. Smer ‒ SSD spoločne s Republikou a Hlasom ‒ SD má osem zástupcov v Európskom parlamente. Zástupkyňa KDH, manželka predsedu hnutia Milana Majerského, Miriam Lexmann sa so svojím osobným politickým nadstavením identifikuje skôr so súčasným progresívno-liberálnym európskym establišmentom. Zvyšní šiesti europoslanci zvolení za Progresívne Slovensko sú pevnou súčasťou vládnucej triedy v Európskej únii.
- KONIEC ŠIMEČKU
Po prevalení informácií, že rodina súčasného predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku čerpala z rôznych grantových schém rezortov kultúry a spravodlivosti, ako aj z nemalého finančného balíka Fondu na podporu umenia, sa predseda vlády Robert Fico rozhodol pristúpiť k radikálnemu kroku. Svoju materskú stranu Smer ‒ SSD požiadal, aby koalícia ako celok odvolala Michala Šimečku z funkcie podpredsedu Národnej rady SR. Ako istú zámienku Robert Fico využil objektívny fakt, že Michal Šimečka ako líder opozície počas letného prázdninového obdobia organizoval po „dočasnom pokoji zbraní po politickom motivovanom atentáte“ protesty proti počínaniu ministerstiev kultúry a spravodlivosti. Podľa Roberta Fica ich organizoval iba preto, lebo oba spomenuté rezorty odrezali jeho rodinu od štedrých štátnych dotácií. K samotnému procesu odvolávania v tajnom hlasovaní došlo na septembrovej schôdzi parlamentu. Okrem troch poslancov Hlasu ‒ SD Samuela Migaľa, Romana Malatinca a Radomíra Šalitroša, ktorí sa nezúčastnili na samotnom procese hlasovania, podľa vyjadrení bývalého podpredsedu Národnej rady SR a exposlanca zo SME RODINA Petra Pčolinského Michala Šimečku odvolala de facto v tajnom hlasovaní opozícia, keďže traja koaliční poslanci neprišli a jeden lístok bol neplatný. „Koalícia má sedemdesiatdeväť poslancov. Čiže koalícia dodala len sedemdesiatpäť hlasov. Hlasovať za odvolanie Šimečku však prišiel aj jeden opozičný poslanec a jeho hlas rozhodol o tom, že Šimečka skončil ako podpredseda NR SR.“ Či už je to pravda, alebo nie Michal Šimečka bol v tajnom hlasovaní najtesnejšou možnou väčšinou definitívne a právoplatne odvolaný zo svojej funkcie. Napriek rôznym siláckym vyhláseniam veľmi ťažko prijal túto svoju osobnú politickú porážku. V normálnej demokratickej spoločnosti s rôznymi ústavnými zvyklosťami a tradíciami ostáva napríklad jeden post podpredsedu parlamentu vždy najsilnejšej opozičnej strane. Koaličná väčšina vždy rešpektuje akúkoľvek opozičnú nomináciu. No v prípade Michala Šimečku ‒ či sa to niektorým páči, alebo nie ‒ boli dôvody na jeho odvolanie do veľkej miery opodstatnené. Toto politické rozhodnutie sa však v budúcnosti nesmie svojvoľne opakovať, keď sa to hodí ktorejkoľvek parlamentnej väčšine. Tento nástroj sa musí používať výlučne vo výnimočných prípadoch.
- OSUD KOALÍCIE
Odchodom skupiny poslancov Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, neskôr aj z koalície, sa vládna väčšina cvrkla na úplné minimum. Nová sedemdesiatšestka nedokáže z dlhodobého technického hľadiska efektívne prijímať všetky koaličné návrhy zákonov. Spolu s opozíciou túto situáciu z času na čas využíva skupina troch až štyroch poslancov Hlasu ‒ SD pod vedením Samuela Migaľa. Pre tieto skutočnosti musí predseda vlády Robert Fico prevziať zodpovednosť a ponúknuť trom poslancom Národnej koalície primeraný podiel na moci. Najtesnejšia koaličná väčšina sa musí popasovať aj s aktivitami lekárskych odborárov. Podľa nich musí vláda splniť všetky ich požiadavky, aby k budúcemu roku neodišlo zo slovenského zdravotníctva takmer tritisíc lekárov. Mnohé indície však hovoria, že ide skôr o riadenú politickú akciu opozície. Ak sa k tejto téme vyjadruje šéfka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká ako bývalá poslankyňa Národnej rady SR za OĽaNO, ako aj súčasný opozičný poslanec za KDH František Majerský ako prezident Komory zdravotníckych záchranárov, prevažuje stranícka politika a osobné ambície nad zdravým rozumom a záujmami slovenských pacientov. Začiatok budúceho roka definitívne rozhodne o ďalšom osude koalície. Ak nedôjde k žiadnej politickej dohode s poslancami okolo Rudolfa Huliaka a Samuela Migaľa, predčasné parlamentné voľby budú na spadnutie. Sklamaní koaliční bez akýchkoľvek sporov spočítajú politikom Smeru ‒ SSD, Hlasu ‒ SD a SNS ich osobné zlyhania. Okrem vysokej pravdepodobnosti vytvorenia vlády Progresívneho Slovenska bude mať na národno-konzervatívnej politickej scéne vysoký percentuálny podiel mimoparlamentná strana Milana Uhríka Republika. Predčasné parlamentné voľby si tak neželá žiadna z koaličných strán. Je preto v ich záujme obnoviť v budúcom roku funkčnosť koalície.
Juraj DOMIN – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA