Slovensko preberá európske predsedníctvo v čase úniového krízového režimu. Prvého júna sa uskutočnilo v Bruseli stretnutie vlády SR a Európskej komisie, ktoré môžeme pokladať za štart nášho predsedníctva v Rade Európy. Oficiálne začneme spoločenstvu predsedať od 1. júla a naše predsedníctvo potrvá do 31. decembra 2016 na základe Zmluvy o Európskej únii. Treba však tiež pripomenúť, že to bude po toľko očakávanom britskom referende, ktorého výsledok môže zásadným spôsobom ovplyvniť terajší najväčší krízový režim EÚ a jej inštitúcií od založenia v roku 1993. O migračnej kríze, ktorá je dôsledkom zahraničnej politiky niektorých svetových veľmocí, sa toho už popísalo dosť. Dohodnuté presúvanie utečencov medzi Gréckom a Tureckom má trhliny. Turecko chce od EÚ popri miliardách eur aj bezvízový styk bez splnenia Úniou požadovaných podmienok. Turci s podmienkami nesúhlasia a hrozia výpoveďou zmluvy.
■ ZÁPLATY NA DLHY
Spoločná mena euro nemôže v prostredí nadnárodnej menovej politiky ECB a národných fiškálnych politík členských krajín eurozóny fungovať ako štandardná mena, ktorá vyhovuje všetkým. Na jej fungovaní zarábali najmä nemeckí a tiež francúzski investori dovtedy, pokiaľ niektoré štáty južnej časti Európy si nenarobili také obrovské dlhy, že bez pomoci Medzinárodného menového fondu, a, samozrejme, eurozónových daňových poplatníkov sú nesplatiteľné.
Po kolobehu rokovaní ministrov financií eurozóny a dotknutých veriteľov sa napokon v prípade Grécka dohodlo predĺženie začiatku splácania jeho dlhov o niekoľko desiatok rokov a zároveň aj zníženie úrokových sadzieb. Grécku však jeho dlhy zostali. Či to bude fungovať, závisí od schválených reformných krokov, ktorými sa výrazným spôsobom zníži životná úroveň najmä gréckych dôchodcov.
Eurozónoví funkcionári vedia, že ide o dočasné riešenie, ktoré v súčasnosti navrhujú zaplátať vznikom ďalšieho samostatného úradu na koordináciu doteraz samostatnej národnej fiškálnej politiky členských štátov eurozóny pod vedením eurozónového ministra financií. Do jeho prenesenej kompetencie by mal patriť spoločný rozpočet eurozóny a spoločné dlhopisy, čo v podstate nie je nič iné ako oficiálne plátanie dlhov tých krajín eurozóny, pre ktoré je euro príliš drahá mena. Doterajšie opatrenia ECB ako-tak stabilizovali bankový sektor, ale hospodársky rast eurozóny aj naďalej zaostáva za hospodárskym rastom EÚ, a tak je namieste otázka, o akých výhodách spoločnej meny vlastne hovoríme?
Na nízke vkladové a úverové úroky, ktorými sa znižuje banková marža, a teda aj zisk, začínajú dnes bankové domy reagovať zasielaním výpisov či iných správ o zvýšení poplatkov za poskytované služby. A tak sme právom zvedaví, aké budú úverové úroky na dnes lacné hypotéky po skončení dohodnutého obdobia ich fixácie.
■ DAŇOVÍ FLUKTUANTI
Pravidelným platiteľom daní zo svojho príjmu sa podľa všetkého stávajú len zamestnanci, keďže o ostatných v poslednom období vládne mienka, že dane neplatia. Pritom nemôžeme tvrdiť, že ide len o slovenských daňových fluktuantov. Z uniknutých dokumentov spoločnosti Panama Papers vieme, že k hromadným daňovým únikom dochádza na celom svete. A rovnako to platí o špinavých peniazoch z nelegálnej činnosti a o všelijakých ďalších príjmoch, za ktorými sú aj známe svetové celebrity.
O schránkových firmách a daňových rajoch sa vedelo, ale dnes sa skôr hovorí o neplatení daní tých najväčších svetových firiem tam, kde sa tvorí zisk, a teda aj dane z neho. Na otázku, ako je to možné, existuje jednoduché vysvetlenie. Majú vlastnú holdingovú organizačnú štruktúru so zastúpením svojich firiem všade na svete, a tak presúvajú zisky tam, kde sú dane najnižšie. Neplatia ich do štátneho rozpočtu v krajine, kde zisk generujú. Poniektoré navyše dostávali aj od našej vlády akési „všimné“ v podobe daňových prázdnin či dotácií na vytvorené pracovné miesto, o čom slovenskí podnikatelia mohli len snívať.
Tento stav celosvetovo rozšírenej optimalizácie daňových povinností firiem skôr zapadá do terajšieho scenára úniového krízového režimu, s ktorým podľa všetkého nepohne ani slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Budeme sa skôr podieľať na vypracovaní celoeurópskeho zoznamu daňových rajov a možno aj na vypracovaní spoločného postupu proti daňovým únikom. Bez podpory tých najvyšších inštitúcií v EÚ to však nebude možné aj preto, že chápadlá tých najmocnejších siahajú do najvyšších poschodí politiky. A tak pôvodná predstava slovenskej vlády, že v predsedníctve Rady Európy sa budeme skôr zaoberať len problematikou fungovania energetickej únie, bude z uvedených krízových stavov na starom kontinente pre väčšinu ostatných skôr okrajová záležitosť.
Robert HOLZ - Foto: Štefan KAČENA