Nazýva sa to zástupná téma. Ak vláde prihára pri nejakom probléme a nevie si poradiť s verejnou mienkou, tak umelo vytvorí inú, mediálne chytľavú tému, ktorá novinárov, bažiacich po senzáciách, opantá natoľko, že zabudnú na tú predchádzajúcu. A že je toho dosť, nikto nepochybuje. Poslednou udalosťou bolo nezmyselné zabitie kradnúceho bezdomovca s použitím taktickej vystuženej rukavice. Vôbec netuším, odkedy je vo výstroji polície a prečo? Z historických filmov je známe, že rukavice vystužené olovom používali nacistickí dozorcovia v koncentračných táboroch.
A tak ako zástupná téma prišiel návrh na rušenie dvoch sviatkov. Podivuhodné na tomto návrhu je, že neprišiel z radov koalície, ale opozície. Podal ich totiž Marián Viskupič zo SaS. Liberálny poslanec podal návrh na zrušenie dvoch dní pracovného voľna ‒ na Zjavenie Pána, ľudovo nazvané na Troch kráľov 6. januára, a na Sviatok práce 1. mája. Vraj sú podľa neho tieto sviatky súčasťou zoskupenia niektorých krátko po sebe idúcich dní pracovného pokoja. Čo je síce pravda, ale v pozadí trčí akési úsilie niekomu sa zapáčiť, aj keď zatiaľ z nepochopiteľných dôvodov. Predloženým návrhom sa podľa predkladateľa návrhu zlepší podnikateľské prostredie, zvýši sa konkurencieschopnosť Slovenska a vytvoria sa predpoklady na rast miezd. Čo je však povinnosť a aj zodpovednosť vlády, a nie opozície. Áno, v deň pracovného pokoja musí zamestnávateľ vyplácať plnú mzdu zamestnancovi spolu so mzdovým zvýhodnením vo výške sto percent jeho priemerného zárobku. Takže to vyznieva skôr ako chránenie podnikateľskej sféry, a nie vlády. Pravdou je však aj to, že každý podobný náklad si podnikateľ premietne do svojich cien, takže to zase zaplatia iba spotrebitelia. Aby tomu pán liberálny poslanec dodal i sociálny rozmer, označil zvýšený počet za dôvod nízkych miezd pracujúcich. Škoda, že sviatky neoznačil aj za dôvod prijatia konsolidačného balíčka, ale to by bolo už asi príliš.
Vláda zareagovala vlažne. Poslanecký návrh sa musí prerokovať, ale to asi tak bude všetko. V minulom roku súčasná vláda Roberta Fica zrušila deň pracovného pokoja štátneho sviatku Dňa Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra. Od tohto roka sa stal z neho bežný pracovný deň, zároveň zostal aj štátnym sviatkom. Taký mačkopes. Zmenil sa, hoci až po prijatí zákona, aj Zákonník práce tak, aby zamestnanec za prácu počas 1. septembra nemal nárok na stopercentné zvýhodnenie priemerného zárobku. Rovnako vtedy aj teraz bola debata v médiách akási nemastná-neslaná. Deň ústavy by mal byť štátnym sviatkom so všetkým, čo k nemu patrí. Podobne pochodil predtým aj 28. október ‒ Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Úsilie Roberta Fica v roku 2012 o zrušenie 15. septembra ako štátneho sviatku, keď si cirkev pripomína Pannu Máriu, patrónku Slovenska, narazila na Vatikánsku zmluvu. Preto cirkev spokojne mlčala vtedy i dnes.
Na Viskupičov návrh nezareagovala ani Pravoslávna ortodoxná cirkev, ktorá je najpočetnejšou východnou kresťanskou cirkvou. Pre ňu je totiž 6. január podľa gregoriánskeho kalendára termínom slávenia Vianoc. Neozvala sa ani Konferencia biskupov Slovenska, ktorá sa inak vyjadruje ku kdečomu, pretože sviatok Troch kráľov je pre katolíkov prikázaným sviatkom, v rámci ktorého musia navštíviť bohoslužbu. Neozvali sa ani ľavicové strany k návrhu na zrušenie 1. mája. Iba komentátori Postoja sa ozvali s pripomienkou, že Sviatok práce je komunistický. Vtipne dodali, že neoslavuje nič konkrétne, veď predsa prácu oslavujeme celý rok tým, že pracujeme. Aké ušľachtilé. Ale čo už, keď v minulosti boli snahy zrušiť i sviatok sv. Cyrila a Metoda 5. júla, aj keď na ich tradície odkazuje aj Ústava Slovenskej republiky.
S rušením sviatkov v rámci konsolidačného balíčka sa však pohráva aj súčasná vláda. Do minulého roka bolo Slovensko krajinou s najvyšším počtom štátnych sviatkov v Európskej únii. Teraz sme na čestnom druhom mieste spolu s Chorvátskom, s Portugalskom a so Španielskom. Ešte aj katolícke Poľsko ich má menej. Zrušenie jedného sviatku podľa analytikov prinesie úsporu šesťdesiatich miliónov eur. Aj na slovenské pomery je to dosť smiešna suma.
OĽaNO chcelo kedysi novelou zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sviatky zo stredu týždňa presúvať na piatok, aby si pracujúci užili predĺžený víkend, čo možno s odstupom takmer desaťročia pokladať za jeden z mála rozumných Matovičových nápadov. Možno by si teda opoziční poslanci mali zobrať príklad z Venezuely. Prezident Nicolás Maduro po svojom zvolení vyhlásil, že Vianoce budú v tomto roku 1. októbra cez pracovný deň a basta.
Text: Ivan KRAJČOVIČ
Foto: Internet