SLOVO O SLOVENSKU
Ján ČOMAJ
Nech sa tí dvaja páni, čo sa pomaly rok mocú okolo jednej nahrávky, neurazia, ale sú na smiech. Jeden tým, ako chcel konkurenta znemožniť spôsobom, ktorý mu neslúži ku cti – nahraním rozhovoru o čiernom kšefte, a druhý ako sa hlúpo vyvlieka z pavučiny, do ktorej sa zamotal v snahe obabrať štát. Pre človeka, ktorý chcel byť prezidentom, odporná vizitka! Z daní štát stavia cesty a mosty, platí nezamestnaných a invalidov, financuje detské domovy, škôlky a školy, materské a prídavky na deti... Normálny človek, ak by sa už dostal do takej trápnej situácie, ak by podľahol zvodom ušetriť na peniazoch, ktoré mu dali sponzori (s istotou, že im to ako prezident iným spôsobom ixnásobne vráti), zalezie ako voš pod chrastu a bude sa hanbiť ukázať ľuďom na oči. Pán prezidentský kandidát nie, on sa hrdo a neochvejne stavia pred kamery, omieľa svoj šrot o cti, ideáloch a pokornej túžbe dať sa celý do služby verejnosti, ako nazýva politickú kariéru.
Pán nahrávač sa, prirodzene, medzi politikmi odpísal. Ako človek, partner i protihráč. A nekonečným urážaním ľudí, bez dôkazov a zmysluplného cieľa, sa stáva iba tlčhubom. Predstavte si, že by človek s takouto výbavou mal viesť vládu! To nech radšej milión tristotisíckrát týždenne šíri slovenským svetom svoje obavy, objavy a obvinenia vo svojom inzertnom plátku. Možno ešte niekomu dokáže popliesť hlavu, ale čo už, veď aj čert, ak nič nezmôže, aspoň zasmradí.
Máme to my pekné figúrky v našom sneme. Chlap, čo v roku 2004 pobabral dôchodcovský systém, čo vytvoril dve skupiny penzistov – starodôchodcov a tých druhých, naveky nenapraviteľný magľajz, dodnes trepe dve na tri, mudrlant, ktorý suverénne radil politikom, keď bol ešte len vedúcim úradu na ministerstve vnútra, vystúpi s ohňom a mečom v kauze Váhostav, pričom zabudne, že jestvujúci zákon, ktorý chráni banky a hádže cez palubu drobných živnostníkov, pripravoval a presadil sám ako minister, strana, ktorá má v parlamente 2 (slovom dvoch) poslancov, presadzuje kandidáta na čelo Najvyššieho kontrolného úradu SR... Keby to nebolo na zaplakanie, tak je to do popuku.