Adventný čas, ktorý s príchodom decembra aj na Slovensku tradične rezonuje, sa spája predovšetkým s očakávaním a prípravou. Veriaci sa duchovne pripravujú na príchod Vianoc, čiže obdobia, ktoré symbolizuje príchod Ježiša Krista a tajuplnosti jeho narodenia. Ale aj tí ostatní, ktorí v Ježiša nemusia veriť, žijú prípravami na sviatky ako aj očakávaním Vianoc. Očakávanie ale krúži vôkol nás ako aj v nás viac-menej celoročne.
V očakávaní bývame v podstate každodenne už aj pri všedných drobných úkonoch, mikro-udalostiach dňa, ktoré nás obyčajne postretnú. Podvedome očakávame možno ranný pozdrav od niekoho z blízkych, prípadne kolegov v práci, alebo očakávame konkrétne počasie, plynulú premávku či pokojný večer a nerušený spánok po všetkom. Ďalej nás sprevádzajú očakávania, ktoré možno neprichádzajú pravidelne a každý deň, ale spoliehame sa na ne – napríklad na výplatu z práce, na ukončenie náročného obdobia, na dokončenie ktoréhosi diela, stretnutia, udalosti atď. Zámerne však na pozadí adventného pojmu smerujem k očakávaniu, ktoré nás aktuálne prepája a presahuje všetkých, i keď mnohí sme v podstate na opačných póloch. V období posledných mesiacov až rokov sa totiž nahromadilo viacero „motívov“, ktoré v spoločnosti vytvorili a vytvárajú rôzne skupiny. Väčšie aj menšie, konzervatívnejšie aj liberálnejšie, progresívne aj retardačné, pokojné aj agresívne, tvorivé aj ničiace. Iskrenie medzi týmito skupinami sa stalo súčasťou každého dňa a na rôznych poliach.
Pandémia, vojna na Ukrajine či aktuálna politická situácia. Predovšetkým tieto tri témy dosiahli natoľko kritický rozmer, že nielen v anonymnom priestore na verejnosti, nielen medzi kolegami či priateľmi a susedmi, ale už aj doma v rodinách, si niektorí členovia musia vypočítavo premyslieť, či sa okolo jednotlivých tém vôbec šuchnú, či ich akokoľvek povytiahnu, alebo radšej zostanú pri mlčaní, i keď sa im čo-to pýta schuti povedať. Vďaka spomínaným témam začali navôkol nás vznikať neviditeľné fronty, na ktorých zvádzame často neľútostný boj. Neraz môžeme pozorovať, ako sa človek z chvíle na chvíľu zmení, len čo sa spomenie jedna z tém, ktorá ho dlhodobo hnevá. Okamžite sa mení jeho prúd myšlienok, stúpa agresivita, jeho slovník sa obyčajne pritvrdí, až máme pocit, že sme v ringu, atmosféra začína byť dusná a boj bude krutý.
Poznáte to určte... Často sa všetky tri motívy prepájajú, momentálne najmä vojna na Ukrajine a aktuálna politická situácia na Slovensku. Stav, do ktorého sme sa dostali, prináša viac pesimizmu, nevraživosti a množstvo otáznikov, čo bude ďalej. Čo nové prinesie divadelná scéna na doskách, ktoré znamenajú politický svet? Kto s kým sa opäť dostane do konfliktu? Kto bude najnovšie „škodnou“? Kto znova ukáže, že hlúposťou sa dá kedykoľvek prekvapiť aj na vysokých postoch? Kto znova šikovne ukryje fakt, že na obyčajných ľuďoch zdola vysokým kruhom vlastne vôbec nezáleží, ale v skutočnosti ide o tvrdý biznis? A kto (za) to všetko a kedy zaplatí? Miestami sa nám môže zdať, že k horšiemu sa už ísť nedá. Ale ktosi vždy a nanovo potvrdí, že možné je aj to kedysi navonok nemožné... Zostáva nám preto čakať a očakávať, že kdesi sa veci začnú lámať k lepšiemu. Zostať spolu v očakávaní optimistickejších čias, v ktorých sa nájde viac múdrosti v nás, viac človečiny a viac pokoja. Ktovie, možno čosi podobné tak skoro nepríde. Možno sa až prirýchlo roztočil kolotoč, do ktorého sme vtiahnutí. Na druhej strane, práve v tom je krásne spoločné očakávanie – že nech pôsobí akokoľvek prehnane, môže sa naplniť. V tomto čase sa spájame, i keď sme z rôznych navonok nespojiteľných skupín, aby sme spoločne verili, že prídu lepšie časy. Ani autor týchto slov doposiaľ nedal najavo, na ktorej strane v jednotlivých témach stojí, inak by sa u mnohých okamžite „odpísal“.
Nech už je spoločnosť akokoľvek rozdelená na množstvo skupín, ktoré sa vzájomne neraz vylučujú a iskrí to medzi nimi, predsa len sme všetci spojení v očakávaní lepších čias. Spoločne si preto želajme, aby sa čo-to z nášho spoločného očakávania skôr či neskôr naplnilo. No ako sa hovorí, nič nepríde len tak, ale každý musí začať od seba a od maličkostí. A i keď nám ľudia „zhora“ dávajú často zlý vzor, nemusíme si dobrovoľne vytvárať vojny aj medzi sebou v rodinách, medzi priateľmi či kolegami v práci, na sociálnych sieťach či inde. Áno, podľahnúť hnevu a zlomyseľnosti je vždy lákavé, no s pevnou vôľou sa dá všeličomu predísť. Advent ponúka čas príprav, hľadania a správneho očakávania. Držme si palce, aby sa v nás napokon narodilo opäť viac dobra, pokoja a múdrosti.
Text a foto: Marcel Páreš, redaktor Orla Tatranského