Opäť naplnili vôľu veľkého umelca
V stredu 18. septembra bola v centre Martina opäť spomienková slávnosť na významného slovenského maliara Martina Benku, na ktorej ocenili mladých pokračovateľov jeho diela. Každý rok v Komisii pre správu Benkovej pozostalosti rozhodujú odborníci o tom, ktorým mladým umelcom do tridsaťpäť rokov udelia prestížnu cenu pomenovanú po tomto klasikovi a azda najpoprednejšej a najrešpektovanejšej osobnosti slovenského výtvarného umenia.
V SNN sme už informovali o tom, že zhruba pred rokom sa slávnostne po štyroch rokoch opäť otvorilo pre návštevníkov Múzeum Martina Benku v Martine, čo bolo jednou z kultúrnych udalostí na Slovensku. Sprístupnili vtedy zrekonštruovanú vilu v centre mesta, kde jeden z najvýznamnejších slovenských umelcov plodne prežil poslednú dekádu života a kde vytvoril veľkú časť svojho a zároveň národného diela.
■ KULTÚRNY POKLAD
Písali sme aj o tom, že tento opäť sprístupnený národný kultúrny poklad stále vyvoláva veľký záujem nielen odbornej, ale aj laickej verejnosti. Svedectvom sú mnohé zápisy v „kronike“, návštevnej knihe. Za všetky prajné slová vďaky a obdivu aspoň jeden zápis: „Ďakujeme za krásky zážitok, veľmi vydarená rekonštrukcia, príjemné prostredie a skvelá atmosféra! Srdečne blahoželáme a prajeme veľa spokojných návštevníkov.“ Kto príde a zalistuje v spomínanej kronike, nájde ešte veľa podobných viet, priam vyznaní v podobnom duchu. Kto do múzea prišiel 18. septembra, zažil ešte aj inú dôstojnú udalosť... Počas spomínaného dňa si totiž opäť prevzali tri výtvarné umelkyne a jeden umelec Cenu Martina Benku. Verejnosti ich predstavili na Spomienkovej slávnosti Martina Benku pri príležitosti 136. výročia narodenia významného slovenského umelca v Slovenskom národnom múzeu v Martine − Múzeu Martina Benku. Ocenenie, ktoré nesie umelcovo meno, tento rok udeľovali už po štyridsiaty deviaty raz. Toto je ojedinelá a nasledovaniahodná kontinuita, v kultúre pod Tatrami a Fatrami, medzi Dunajom a Váhom, nie príliš vídaná. O čo ide? Majster štetca odovzdal v roku 1960 formou darovacej zmluvy podstatnú časť svojej tvorby (približne 5 200 výtvarných diel) štátu. Celý ostatný majetok – ďalšie diela, osobné predmety a bohatú knižnicu, často predstavujúce prvé vydania kníh s jeho ilustráciami – zanechal štátu formou Testamentu z roka 1969. Finančnú hotovosť vrátane autorských práv v dlhodobej súčasnosti spravuje Komisia pre správu pozostalosti Martina Benku pri Fonde výtvarných umení. Hotovosť a príjmy z autorských práv sú v zmysle majstrovho želania základom Ceny Martina Benku, ktorou každý rok ocenia začínajúcich aj už etablovaných výtvarných umelcov a teoretikov umenia. Ešte pripomenieme, že v súčasnosti Slovenské národné múzeum v Martine − Múzeum Martina Benku spravuje približne dvanásťtisíc výtvarných diel a osobných predmetov umelca. Najnovšie pribudla kolekcia pätnástich obrazov s motívmi od Jadranského a Tyrhénskeho mora, o ktoré zbierku obohatilo múzeum zo zbierky zberateľa Ivana Melicherčíka.
■ LAUREÁTI 2023
Za rok 2023 si Cenu Martina Benku za výtvarnú tvorbu odniesli Mgr. art. Kristína Gawron Mésároš, Mgr. art. Lucia Fabová a Mgr. art. Martin Ševčovič, ArtD. Odborná komisia ocenila aj absolventku Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici Mgr. art. Julianu Matiovú. Cenu Martina Benku každoročne udeľuje Rada Fondu výtvarných umení v štyroch kategóriách. Získať ju môžu začínajúci i etablovaní výtvarní umelci a teoretici umenia, ktorí svojimi dielami či teoretickými prácami významne obohatili slovenskú kultúru a umenie. V súlade s Benkovým želaním sa spomienková slávnosť koná každý rok pri príležitosti výročia jeho narodenia. Opäť sa akoby v prajnom „Benkovom tieni“ – a či skôr vo svetle jeho veľkého a žiarivého diela – stretli odborníci aj laici, pamätníci i obdivovatelia jeho všestrannej tvorby. Potom slávnosť v peknom počasí babieho leta a na jedinečnom pamätnom mieste Národného cintorína pokračovala položením venca na hrob umelca prejavom úcty k maliarovi, ktorý položil základné piliere moderného slovenského maliarstva. Za ocenených sa poďakoval Martin Ševčovič, za Etnografické múzeá SNM v prehovoril riaditeľ Radovan Sýkora a za Múzeum Martina Benku kurátorka zbierky Monika Váleková.
■ UMELEC A MATICA
Ešte pripomíname, že Benka navrhoval obálky a ilustroval učebnice, knihy i periodiká vydávané Maticou. Inšpiroval sa ľudovou kultúrou a rurálnym prostredím, podobne ako v maliarstve, vytvoril a udržiaval umelecky príťažlivú podobu národného mýtu. V martinskom prostredí sa priatelil s redaktormi Rudolfom Klačkom a Jánom Smrekom, neskôr aj s fotografom Karolom Plickom, výtvarníkom a historikom umenia Jozefom Cincíkom... Od roka 1927 Benka spolupracoval s Klačkom, ktorý založil a krátko redigoval detský časopis Slniečko a v Matici zastával funkciu druhého tajomníka. S Benkom nadviazal spoluprácu pri ilustrovaní a tvorbe titulných listov novozaloženého Slniečka i učebníc pre základné školy. Martin Benka tvoril titulné listy a kresby do Slovenských pohľadov a Národných novín. Aj titulné listy pre niekoľko ročníkov bulletinu Rok Matice slovenskej. Spolupráca Benku s Maticou pretrvala do roka 1939, keď sa maliar presťahoval do Martina, a pokračovala ďalej. Spomeňme ilustrácie zbierky Andreja Plávku Tri prúty Liptova a či dvadsaťštyri olejomalieb s postavami mužov alebo žien s deťmi v ľudových krojoch z rôznych slovenských regiónov. Tie vyšli s poéziou Valentína Beniaka v knihe Strážcovia a ochrankyne Slovenska a neskôr v edícii Náčrtníky výtvarných umelcov vyšiel album dvanástich voľných listov s kresbami Martina Benku. Vybral ich a príhovor napísal Jozef Cincík. Benkove diela s motívmi ženy uspávajúcej dieťa vyšli spolu s textami a notovými záznamami slovenských ľudových piesní, ktoré zozbieral Karol Plicka a upravil Ján Valašťan-Dolinský ako Uspávanky (1946).
Text a foto: Igor VÁLEK