Nedávno sme v SNN uverejnili článok o odhalení pamätnej tabule na budove Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi Alexandrovi Vitkovi, učiteľovi i organistovi, ktorý odmietol podľahnúť maďarizácii a ostal Slovákom v 19. storočí. Za to, že učil slovenské deti v Starej Ľubovni po slovensky, maďarónsky inšpektor ho vyhodil z práce aj z učiteľského bytu.
Jeho vnuk Pavol Vitko sa narodil v Hranovnici pri Poprade. Začínal na Slovensku v Ružomberku v papierňach. Vyštudoval ekonómiu vo Viedni a získal doktorát. Pred nástupom ďalšieho autoritatívneho režimu po roku 1945 emigroval najprv do Rakúska a potom do Austrálie. Tam začínal ako čistič lokomotív, neskôr bol policajtom. Svojou odbornosťou a húževnatosťou sa presadil a začal postupovať vo svojom odbore v podnikateľskom sektore. Bol finančným riaditeľom najväčšej stavebnej spoločnosti v tom čase v Austrálii.
Vždy ostal Slovákom. Významne pomáhal krajanom a organizoval ich život. Bol tajomníkom Združenia austrálskych Slovákov v Queenslande a spoluzakladateľom slovenského rozhlasu v Austrálii. Za zásluhy pri výstavbe a rozvoji priemyslu v Austrálii ešte počas jeho života bola v Brisbane jeho menom pomenovaná ulica Vitko street.
Po roku 1990 sa vrátil do vlasti a Matica slovenská mu udelila vyznamenanie za podporu a organizovanie slovenského života v Austrálii.
Pred rokom som predložil starostke Hrabušíc A. Farkašovej poznatky, ktoré som mal o Dr. Pavlovi Vitkovi. Myšlienku rozvinuli a vznikla Alej úspešných rodákov. Obec pripravila slávnosť, kde predstavili všetkých úspešných rodákov. Spoločne sme potom odhalili pamätnú tabuľu aj s menom Dr. Pavla Vitka.
Text a foto: Ján VITKO