Základom demokracie je akceptovať výsledky volieb
Po viac ako desiatich rokoch poskytol nášmu matičnému dvojtýždenníku rozhovor najvyšší ústavný činiteľ. Naposledy ním bol Ivan Gašparovič. Následné hlavy štátu Andrej Kiska i Zuzana Čaputová nemali eminentný záujem komunikovať s Maticou. Dokonca ju neprišli počas svojho volebného obdobia ani navštíviť. Nový prezident Peter PELLEGRINI už národnú ustanovizeň oficiálne navštívil. Písali sme o tom aj v Slovenských národných novinách. S novozvoleným prezidentom sme sa rozprávali aj o súčasnej slovenskej politike.
V druhom kole prezidentských volieb ste zvíťazili nad vaším hlavným vyzývateľom Ivanom Korčokom. Ako sa s odstupom času pozeráte na predvolebnú kampaň?
Každá volebná kampaň so sebou celkom prirodzene prináša väčšiu polarizáciu. Kandidáti sa voči sebe vymedzujú, okrem ponúkania vlastného programu neraz kritizujú ten konkurenčný. Moja kampaň sa práve preto niesla v duchu hesla „Slovensko už potrebuje pokoj“. Bol som a stále som presvedčený, že slovenský národ potrebuje viac spájania a menej rozdeľovania. Napriek tomu som v kampani čelil mnohým útokom, ktoré boli ďaleko za hranicou základnej ľudskej slušnosti, pričom práve slušnosťou sa môj protikandidát najviac zaštiťoval. Ale súboj je jednoducho súčasťou politiky, kto tomu nerozumie, ten v nej neuspeje. Dôležité však je, aby ten súboj bol korektný a nenapáchal v spoločnosti nezvratné škody. Zvlášť pri voľbe hlavy štátu, ktorá by mala byť zjednocovacím prvkom, pretože dobrý prezident má byť prezidentom všetkých občanov.
V predvolebných debatách ste sľubovali, že budete prezidentom všetkých ľudí. Veľká časť voličov Ivana Korčoka vás však dodnes ako hlavu štátu odmieta. Ako chcete presvedčiť túto časť populácie, že aj ich záujmy chcete obhajovať?
Veľmi ma mrzí, že po prezidentských voľbách sa do veľkej miery zopakovala situácia, ktorú sme mali po voľbách parlamentných. Časť spoločnosti, medzi ktorou boli aj viaceré takzvané elity alebo médiá, jednoducho odmietla rešpektovať výsledok rozhodnutia ľudí. Ale na tom je založená demokracia, že výsledky volieb sa akceptujú. Ak by sme šli touto cestou spochybňovania volieb ‒ len preto, sa nám nepáči ich výsledok ‒ tak to je koniec demokratického zriadenia. Čo sa ma však dotklo najviac, boli otvorené útoky médií i niektorých politikov na ľudí, ktorí volili podľa svojho vlastného presvedčenia ‒ a teda inak, ako si tieto médiá želali. K demokracii jednoducho patrí rešpektovanie vôle väčšiny a slobodného rozhodnutia každého jedného voliča. Ja presne tak rešpektujem ľudí, ktorí volili niekoho iného ako mňa, prípadne voliť vôbec neboli – ale robím a budem robiť všetko pre to, aby som bol aj ich prezidentom. Aby sa za hlavu štátu nemuseli hanbiť doma ani v zahraničí a aby som bol prezidentom ľudí, nie politických strán.
Po Ivanovi Gašparovičovi ste ďalším slovenským prezidentom s bohatými politickými skúsenosťami. Andrej Kiska a Zuzana Čaputová boli zvolení ako neskúsení politickí nováčikovia. Do akej miery sa podľa vás tento fakt premietol do výkonu ich mandátu?
Priznám sa, neviem si celkom predstaviť zvládanie ani vnútropolitických, ani zahraničnopolitických povinností prezidenta bez predchádzajúcich skúseností, znalostí problematiky i osobných kontaktov v zahraničí. Prezident prirodzene vstupuje do vnútropolitického diania, keď má pocit, že je ohrozený základný chod štátu alebo právo ľudí na dôstojný a pokojný život. Ale aby mohol hovoriť s predsedom parlamentu alebo premiérom, ministrami alebo so zástupcami nespokojných skupín a mal ich elementárny rešpekt, musí poznať politické zákonitosti, mať skúsenosti z rokovaní a vedieť, čo je reálne a čo nie. Už za prvé mesiace svojho mandátu som strávil množstvo času v slovenských regiónoch, kde som sa stretával s našimi županmi, s primátormi, so starostami, s podnikateľmi i s ľuďmi priamo na uliciach. Mnohí mi hovoria o svojich problémoch a pýtajú sa na riešenia – a tu mi mimoriadne pomáhajú moje skúsenosti tak z jednotlivých postov vo vláde, ako aj z funkcie premiéra, v ktorej som mnohé podobné problémy riešil. Bol som ako prezident aktívny aj v zahraničnej politike a za prvý polrok som navštívil nielen našich susedov, ale aj partnerov v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A veľmi mi pomohlo, keď som sa mohol spoľahnúť jednak na vlastnú znalosť toho, ako takéto stretnutia a samity prebiehajú, a jednak na mnohé osobné kontakty s najdôležitejšími svetovými lídrami. Naozaj si nedokážem predstaviť, že tieto úlohy vykonáva niekto, komu chýbajú skúsenosti v každej z týchto oblastí. Pritom tu ani tak nejde o jeho osobu, ale o to, že akákoľvek chyba prezidenta sa prenáša na celý štát, ktorý reprezentuje.
Exprezident Andrej Kiska bol prednedávnom odsúdený na odvolacom súde za úmyselný trestný čin daňového podvodu. Aké ponaučenie si môžeme ako spoločnosť zobrať z tohto neslávne známeho prípadu?
Musia si to vyhodnotiť ľudia. Ako prezident môžem povedať len toľko, že je dôležité, aby sme mali nezávislé súdy, ktoré dokážu vyniesť spravodlivý verdikt v ktoromkoľvek prípade ‒ bez ohľadu na to, či pred súdom stojí bývalá hlava štátu, alebo ktorýkoľvek iný občan.
Lex atentát, ktorý bol schválený po streľbe na premiéra Roberta Fica, hovorí aj o tom, že ak bývalá hlava štátu je odsúdená za úmyselný trestný čin, nemá nárok na doživotnú rentu a ochranku. Považujete toto zákonné ustanovenie za spravodlivé?
Bolo to rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa stalo zákonom, a ten je potrebné rešpektovať. Kancelária prezidenta i ministerstvo vnútra preto vykonali kroky, ktoré z tohto zákona vyplývajú. Vnímam, že pán prezident Kiska sa rozhodol brániť svoje práva na súdoch, budeme preto čakať na ich rozhodnutie.
Ako hodnotíte vyše ročné pôsobenie súčasnej trojkoalície, ktorej ste boli jej členom pred vaším zvolením za novú hlavu štátu?
Musíme si objektívne povedať, že súčasná vláda prišla do nesmierne náročných podmienok. Zdedila najviac rozvrátené verejné financie v našej histórii ‒ či sa jej to páčilo, alebo nie, musela pristúpiť k vážnym konsolidačným krokom, aby sa Slovensko nedostalo na grécku cestu. S nástupom tejto vlády sa spájali veľké očakávania ľudí – jednak toho, čo vláda skutočne spraví pre zlepšenie ich života, a potom toho, ako sa vláda bude správať a či sa jej podarí vniesť do spoločnosti viac pokoja. V tej prvej téme vnímam, že vo viacerých oblastiach sme na dobrej ceste. Podarilo sa reálne zlepšiť životné podmienky slovenských seniorov, stúpa minimálna mzda, ľudia dostávajú pomoc s cenami energií, zastavila sa nelegálna migrácia a ďalšie pozitívne kroky sú na ceste. V druhej téme má z môjho pohľadu vládna koalícia rezervy, pretože príliš veľa energie venuje témam, ktoré jednoducho nie sú skutočnými problémami Slovenska. A po skúsenostiach s predchádzajúcou garnitúrou ľudia oprávnene očakávali, že nebudú v médiách počúvať výčitky jedného koaličného partnera tomu druhému, ale že si tieto výhrady vyriešia za zatvorenými dverami a nebudú s nimi obťažovať verejnosť. Ja ako prezident budem dôsledne sledovať práve to, či vláda obhajuje skutočné záujmy ľudí, alebo skĺzava do zbytočného politikárčenia. A som vždy pripravený zastať sa ľudí, ak sa dostanú do ťažkej životnej situácie a budú potrebovať viac pomoci od štátu alebo ak budú z výkonu vlády z vážneho dôvodu oprávnene sklamaní.
V rámci svetovej politiky sa očakáva opätovný nástup Donalda Trumpa do funkcie prezidenta Spojených štátov amerických. Očakávate zmenu kurzu americkej politiky predovšetkým k vojne na Ukrajine?
Pri vojne na Ukrajine je kľúčové povedať jedno – táto vojna sa zjavne nedá ukončiť rozhodujúcim vojenským víťazstvom, a preto je úplne nevyhnutné okamžite hľadať riešenie za rokovacím stolom. Neustále sme svedkami ďalšej a ďalšej eskalácie napätia, ale nikde nepočuť skutočnú snahu posadiť znepriatelené strany za rokovací stôl. Je strašné, že už takmer tri roky zomierajú za našimi hranicami nevinní ľudia, a toto utrpenie je potrebné čím skôr zastaviť. Pán prezident Trump ako jednu zo svojich predvolebných priorít avizoval skoré zastavenie bojov a vyriešenie situácie – a ja preto naozaj verím, že svoj sľub myslel vážne a začne čím skôr pracovať na jeho splnení.
Európska únia sa čoraz viac dostáva do väčších vnútorných problémov. Myslíte si, že jej prípadná reforma môže zefektívniť jej doterajšie fungovanie?
Vždy budem presadzovať Slovensko ako štát, ktorý je pre Európsku úniu predvídateľným a spoľahlivým partnerom. Sme štátom, ktorého vláda robí zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, ale vie, že hodnotovo, ekonomicky, sociálne a bezpečnostne patrí do EÚ a Severoatlantickej aliancie. Našou spoločnou európskou ambíciou musí byť úsilie vytvoriť z Únie samostatného globálneho hráča, ktorý nemusí len čakať na to, ako dopadnú americké voľby. Hráča, ktorý vie definovať svoje hodnoty a ktorý robí racionálne opatrenia pre prosperitu svojich občanov. Musíme z Európy vytvoriť projekt s vysokou ekonomickou konkurencieschopnosťou, energetickou bezpečnosťou a so samostatným uvažovaním vo svetovej politike a v ekonomike. A určite musíme prestať s nie celkom domyslenými experimentmi ako green deal alebo migračná politika, pretože to všetko nahráva radikálnym stranám a zvyšuje sa ohrozenie, že bude silnieť podpora myšlienok, ktoré si želajú rozpad Únie.
Sedemnásteho novembra 2024 sme si pripomenuli tridsiate piate výročie nežnej revolúcie. Akým smerom sa podľa vás posunula slovenská spoločnosť po viac ako troch desaťročiach?
O päť rokov si budeme pripomínať štyridsať rokov od Novembra 1989. Bude to rovnako dlhé obdobie, počas ktorého na Slovensku vládol komunistický režim. A stále bude žiť mnoho ľudí, ktorí si tento režim budú pamätať – a či sa nám to páči, alebo nie, budú oba režimy porovnávať. Niektorí určite z pohľadu demokracie, ľudských práv či slobody jednotlivca. Ale mnohí aj z pohľadu, ako Slovensko napredovalo kedysi a ako napreduje dnes. Čo sa v našej vlasti postavilo, vybudovalo, aká je úroveň sociálnej starostlivosti štátu o svojich občanov. A preto je pred nami jediná možnosť: súčasná i ďalšie vlády musia bez otáľania začať dobiehať zameškané a ponúknuť svojim občanom skutočnú, realistickú a možno aj odvážnu víziu do budúcnosti. Potrebujeme nielenže dokončiť základné infraštruktúrne projekty a konečne dostať na vyššiu úroveň naše nemocnice, školy, cesty, železnice či fabriky. Ale musíme aj vedieť, kam naše úsilie smeruje a kde je miesto Slovenska na mape sveta v 21. storočí. Čo chceme svetu ponúknuť, v čom sa chceme zdokonaľovať, čo sú naše najväčšie prednosti a kam sa budú upierať nádeje mladej generácie, ktorá postupne prevezme spravovanie našej vlasti. Ak túto víziu nedokážeme pomenovať a potom veľmi rýchlo aj začať napĺňať, nevyhneme sa nielen spomienkovej nostalgii za starými časmi pred Novembrom 89, ale aj dlhodobému a vážnemu sklamaniu ľudí z demokratického politického zriadenia a jeho schopností postarať sa o každého jedného človeka v každej fáze jeho života. A to už môže byť vážny problém pre všetko, čo 17. november do našich životov priniesol a čoho sa za žiadnych okolností nechceme a nemôžeme vzdať.
Nie je žiadnym verejným tajomstvom, že ste patriotom a vlastencom. Čo pre vás osobne znamená národ, štát a vlasť?
Keďže som len pred niekoľkými dňami navštívil Svätého Otca vo Vatikáne a priniesol na Slovensko jeho vianočné posolstvo, dovoľte mi odpovedať jeho slovami, ktoré mi o národe povedal pred piatimi rokmi a ktoré ostali hlboko v mojom srdci. Národ je ako strom. Najstaršia generácia je jeho koreňmi, pevne zapustenými do zeme svojou históriou, tradíciou a skúsenosťami. Stredná generácia je ako kmeň, v ktorom prúdi životodarná miazga a zásobuje celý tento živý organizmus. A najmladšia generácia sú ako listy a kvety, ktoré sa neskôr zmenia na plody. Nádej do budúcnosti, ktorú každý národ tak veľmi potrebuje.
Slovenská republika je podľa ústavy sekulárnym štátom. Na druhej strane v jej preambule sa odvolávame na cyrilo-metodskú štátotvornú tradíciu Veľkej Moravy. Ako tento fakt vnímate?
Najsilnejšou zbraňou Cyrila a Metoda bola ich múdrosť, argumenty a viera. Ale za ich úspechom stálo aj niečo iné. Nedali sa zlomiť nepriaznivými okolnosťami, necúvli pred autoritami a svoju pravdu obhajovali pokojným a mierumilovným spôsobom, ktorý nikdy neznečistili krvou či nevraživosťou. Toto sú hodnoty, ktoré sú vysoko aktuálne aj dnes – a práve preto cyrilo-metodské dedičstvo patrí aj do slovenskej ústavy.
Počas osláv stošiesteho výročia prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine ste ako prezident navštívili Maticu slovenskú. Aký signál ste týmto spôsobom chceli vyslať slovenskej spoločnosti?
Matica slovenská je prvou celoslovenskou, najväčšou a najstaršou celonárodnou kultúrnou inštitúciou na Slovensku. Pol druha storočia pomáha formovať slovenské vlastenectvo, podporuje naše kultúrne a historické povedomie a vedie nás k presadzovaniu národnoštátnych záujmov Slovenska. Výrazne pomohla rozvoju slovenskej inteligencie v oblasti kultúry a umenia, folklóru i vydavateľskej činnosti. Dala Slovensku viacero mimoriadne významných osobností. Preto moja návšteva Martina musela zahrnúť aj návštevu Matice, tak sa to na hlavu štátu patrí. Verím, že aj s dostatočnou pomocou štátu bude Matica naďalej slúžiť slovenskému národu a jeho záujmom.
Zhováral sa: Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR – Foto: KP