Kniha nie je výdobytkom bohatých
Bývalé vlády pod vedením Igora Matoviča a Eduarda Hegera zvýšili štátny dlh Slovenskej republiky v období rokov 2020 až 2023 na úroveň kritického pásma šesťdesiatich percent. Aby sme sa ako štát vyhli tzv. gréckej ceste, musí súčasná vláda Smeru − SSD, Hlasu − SD a SNS konsolidovať verejné financie. Jej predstava a výzva je až na úrovni 2,7 miliardy eura. Je logické, že to zaplatíme všetci. Okrem veľkých firiem sa konsolidácia dotkne aj bežných ľudí. Jedným z návrhov na zvýšenie príjmov štátnej kasy je aj zvýšenie DPH na knihy z desiatich na dvadsaťtri percent. Okrem opozície, časti koalície sa proti tomuto návrhu postavila Matica slovenská aj odborné Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR (ZVK).
Matica slovenská apeluje na vládu, aby zvážila zvýšenie DPH na knihy zo súčasných desiatich na dvadsaťtri percent. „Toto navýšenie reálne predraží cenu knihy pre čitateľa. Je predpoklad, že záujem kupujúcich o knihy preto klesne. Problém budú mať vydavateľstvá, vrátane nášho Vydavateľstva Matice slovenskej, ako aj tlačiarne, vrátane našej Neografie so sídlom v Martine. Vydavateľstvá totiž znížia objednávky a tlačiarne nebudú mať čo tlačiť. Tento krok ešte viac ekonomicky skomplikuje život slovenským tlačiarňam, ktoré dlhodobo zažívajú globálnu ekonomickú krízu polygrafického priemyslu v Európe. Pre niektoré vydavateľstvá, ale aj tlačiarne to môže mať fatálne následky,“ uviedol pre SNN Maroš Smolec, správca ustanovizne, ktorý má na starosti aj jej dcérske spoločnosti.
- KULTÚRNE DEDIČSTVO
V tlačovej správe z 18. septembra 2024, v ktorej Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR zverejnilo svoje stanovisko k avizovanému návrhu na zvýšenie DPH na knihy, sa na úvod pripomína, že knihy sú bohatstvom národa, a preto by mali byť dostupné všetkým vrstvám slovenského obyvateľstva. „V úvode nášho stanoviska by sme radi pripomenuli základnú tézu, že knihy patria ku kultúrnemu dedičstvu, sú pamäťou a bohatstvom národa. Slovensko musí byť na svoju literatúru hrdé, vďaka knihám sa stávame vzdelaným a mysliacim národom. Je potrebné myslieť aj na najmladšiu generáciu detí, pre ktorú musia knihy zostať dostupné, podporovať čitateľstvo detí totiž znamená myslieť na ich aj našu budúcnosť. Vzdelaný mladý človek má neskôr oveľa vyššie možnosti uplatnenia v spoločnosti. Knihy sú zároveň nesmierne účinným nástrojom na zvyšovanie porozumenia v spoločnosti prostredníctvom rastu sociálnej a emočnej inteligencie obyvateľstva.“ Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR je presvedčené, že knihy musia byť doménou všetkých vrstiev spoločnosti. „Z našich skúseností a dát vyplýva, že knihy nakupujú vo veľkej miere aj sociálne slabšie vrstvy spoločnosti, dôchodcovia či rodiny s deťmi. Považujeme za kľúčové, aby si knihy mohli dovoliť kupovať aj naďalej a mali tak stále prístup k vzdelaniu.“ Podľa združenia sú tiež knihy nositeľom kultúrneho dedičstva a pamäťou národa. Podľa jeho názoru musíme ako spoločnosť zabezpečiť, aby mohla vychádzať pôvodná slovenská tvorba, menšinové žánre, hodnotné umelecké publikácie, ktoré zušľachťujú celospoločenské povedomie. „Podporou slovenskej literatúry budujeme a rozvíjame kultúrnejšiu spoločnosť.“
- DOMÁCA TVORBA
Za najzásadnejší považuje Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR fakt, že nevníma zásadný rozdiel medzi učebnicami a literatúrou. „Cieľom oboch je vzdelávať, informovať a šíriť vzdelanosť, kultúrnosť, ako aj cibriť jazykové a vyjadrovacie schopnosti obyvateľstva. Preto by učebnice a knihy mali mať rovnaké podmienky vydávania.“ Združenie sa tiež opiera o prieskumy knižného priemyslu na Slovensku a dáta, podľa ktorých je hlavným kupujúcim kníh predovšetkým stredná trieda. „Súčasne je prekvapivo veľa kupujúcich aj medzi dôchodcami a ľuďmi s nižším príjmom. Každá prekážka, ktorú štát kladie vydávaniu a predaju kníh, sa odzrkadlí v menšom počte vydávaných, kupovaných, a teda aj čítaných kníh. Tituly, ktoré ubudnú, pritom nebudú len tie komerčné, ale práve pôvodná tvorba slovenských autorov.“ Združenie vydavateľov a kníhkupcov SR ďalej dodáva, že schválenie návrhu zredukuje počet na Slovensku vydaných a predaných kníh, čím sa skomplikuje ich dostupnosť, čo negatívne ovplyvní všetkých ľudí na Slovensku. Podľa jeho výpočtov má slovenský knižný trh veľkosť asi sto miliónov eur bez DPH ročne, bez učebníc. „Od roka 2008 je na knihy uplatňovaná zníženia sadzba DPH – desať percent. Aktuálny výber DPH je teda cca desať miliónov eur ročne.“ Pripomína zároveň, že celý slovenský knižný trh (autori, vydavatelia, prekladatelia, kníhkupci a všetci ďalší) je pre Slovensko nenahraditeľný, pretože ako jediný vydáva knihy v slovenčine. „Knihy sú nositeľom kultúrneho dedičstva, akékoľvek sťaženie ich tvorby a dostupnosti ochudobnení celý národ.“
- PRIESKUM
Podľa reprezentatívneho prieskumu Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR z augusta 2024 si ľudia na Slovensku priemerne kupujú 6,8 kníh ročne, pričom u ľudí s príjmom nad 1 500 eur mesačne je to 7,4 kníh ročne a s príjmom do 800 eur je to 6,9 kníh ročne. „Takmer tri štvrtiny kníh na Slovensku kupujú ľudia s príjmom menším ako 1 500 eur za mesiac, práve tieto skupiny by teda predmetným návrhom boli zasiahnuté najviac. Pritom tridsaťšesť percent obyvateľov Slovenska nečíta knihy vôbec.“ V čase uzávierky tohto vydania SNN už bolo zrejmé, že v rámci konsolidačného balíka koalície napokon klesne DPH na knihy na päť percent, čo menej ako bolo dosiaľ. Verejne to povedal premiér Robert Fico po rokovaní o balíčku s opozíciou 24. septembra, ktorý uviedol, že zníženie DPH na knihy sa dá vyriešiť „lusknutím prstov“.
Juraj DOMIN – Foto: Ministerstvo kultúry SR