Váhu štátu vidno aj v tom, s akou vážnosťou si pripomína svoje sviatky. Začiatkom mája sa naši severní susedia tešili z tzv. dlhého víkendu. Celá krajina sa zahalila do sviatočných bielo-červených národných farieb, aby si pripomenula významné štátne sviatky. Poľské oslavy dokumentujú rastúcu vlnu patriotizmu, ktorá zasiahla krajinu v ostatných rokoch. Počas prvého májového týždňa si Poliaci okrem tradičného ľavicového sviatku práce pripomenuli aj dva národné sviatky: druhý máj, ktorý je dňom zástavy Poľskej republiky a zároveň dňom Polónie (čiže poľskej diaspóry) i Poliakov žijúcich za hranicami, ako aj tretí máj, ktorý je dňom ústavy. Kým deň ústavy, pripomínajúci druhú najstaršiu ústavu na svete schválenú Veľkým sejmom v roku 1791, je tradičným štátnym sviatkom, Deň zástavy je sviatkom, dá sa povedať, umelým či novovytvoreným. Poliaci si ho pripomínajú až od roka 2004. Ako uvádza Gazeta Polska, hlavným cieľom zavedenia tohto sviatku bola snaha o popularizáciu poznania a vôbec uvedomovania si poľskej identity a národných symbolov. Podľa spomínaných novín má dátum dvojaký význam: okrem toho, že pripomína zabúdanú historickú udalosť vyvesenia poľskej vlajky poľskými vojakmi na víťaznom stĺpe v Berlíne 2. mája 1945, má symbolizovať aj skutočnosť neslobody a prenasledovania za čias socializmu, keď sa musela poľská zástava po sviatku práce zvesovať, aby náhodou neostala na stožiaroch až do 3. mája, ktorý sa za socializmu nesmel sláviť.
■ BIELO-ČERVENÉ...
Sviatok sa už tradične začal vyvesením štátnej vlajky na veži kráľovského zámku vo Varšave a defilovaním vybraných jednotiek poľských ozbrojených síl. Občanom Poľska sa prihovoril prezident Andrzej Duda, ktorý okrem iného v svojom prejave uviedol: „Ďakujem za to, že sa stretávame pod týmito bielo-červenými farbami, chcem vyzvať všetkých mojich krajanov, aby vyvesili bielo-červenú vlajku na domoch, blokoch, všade tam, kde je to možné, a všade tam, kde tak možno urobiť. Pán premiér podpísal rozhodnutie, podľa ktorého budú bielo-červené vlajky povievať po celý zvyšok roka 2018 na úradoch orgánov verejnej správy. Ďakujem za to. Chcel by som, aby všetci do konca tohto roka, roka storočia od získania nezávislosti, videli že Poľsko je bielo-červené.“
Prezident v rámci oficiálnej časti programu zároveň prijal predstaviteľov kultúrno-spoločenských ustanovizní a spolkov vyvíjajúcich aktivitu nielen v Poľsku, ale aj v zahraničí, ako aj spolkov Poliakov spoza hraníc. Pri tejto príležitosti im odovzdal štátne zástavy a udelil štátne vyznamenania osobnostiam, ktoré majú zásluhy o Poľsko v zahraničí. Slávnosti vo Varšave dodalo symbolický rozmer gesto prezidentského páru. Prezident s prvou dámou vyjdúc medzi ľudí na Zámkové námestie osobne rozdávali poľské vlajočky zoskupenej mase divákov. Tento akt možno chápať ako odkaz, že poľská vlajka spája všetkých Poliakov bez ohľadu na spoločenské postavenie, presvedčenie a iné rozdiely.
■ SPOLOČENSKÁ ODOZVA
Napriek tomu, že sviatok zástavy je novým sviatkom, podľa Televízie Republika ho poľská verejnosť prijala veľmi pozitívne. Poliaci sa s týmto sviatkom rýchlo stotožnili. Potvrdzujú to aj výpovede anketovaných obyvateľov Varšavy. Ako uviedol jeden z nich pre už spomínanú televíziu: „Je to jeden z najdôležitejších štátnych sviatkov v Poľsku lebo, buďme úprimní, zástava to je niečo, za čo hynuli pokolenia Poliakov. Je to niečo, s čím sa identifikujeme a budeme sa identifikovať na najbližšie, verím nie stáročia, ale tisícročia.“ Celospoločenská odozva, ktorú sviatok vyvolal, sa odrazila aj na sociálnych sieťach. Internet zaplavili rôzne videá a blogy nakrútené v rámci individuálnej občianskej angažovanosti pripomínajúcej kampaňovitým spôsobom, prečo je dôležité sviatok si pripomínať.
Poľské mestá sa priam pretekali v tom, kto originálnejším spôsobom pripomenie národný sviatok. Ako uviedla Gazeta Polska, centrami Włoclawku a Bydgoszcza prešli pochody so sto metrov dlhými zástavami, v Poznani zas predefilovala mestom kolóna sto kabrioletov v bielo-červených farbách. Na najväčšom poľskom pobrežnom majáku v Świnoujści zas zaviala najväčšia vlajka a pod. Svojej povesti neostalo nič dlžné ani Rádio RMF FM, ktoré každoročne pripravuje netradičné aktivity k tomuto dňu. Tohto roka zorganizovalo druhý ročník Bielo-červenej štafety. Kým minulý rok smerovala zo severu na juh, tentoraz štartovala zo Zakopaného do Gdyne a končila na palube známeho torpédoborca ORP Błyskawica z čias druhej svetovej vojny, pretvoreného na múzeum. Štafeta pritiahla značnú pozornosť verejnosti aj vďaka tomu, že v nej boli známe osobnosti z oblasti športu, kultúry i politiky vrátane prezidenta Andrzeja Dudu.
POĽSKÝ ODKAZ SVETU
Najpozoruhodnejšia na oslavách poľských sviatkov je však spontánna masová spoluúčasť ľudí, ktorí vnímajú dôležitosť pripomínania tradícií národnej histórie a národných symbolov. Svedčí to o vysokej úrovni národnej a občianskej uvedomelosti Poliakov. Ako už bolo spomenuté v úvode, patriotické nálady majú v Poľsku rastovú tendenciu. Zrejme nie je náhoda, že v poslednom čase v rámci odumierajúcej EÚ Poľsko razantnejším zdôrazňovaním príklonu k tradičným hodnotám začína vyčnievať nad morálne „vyžitou“ a konzumom duchovne vyprázdnenou „starou“ Európou. Zrejme nie je náhoda ani to, že práve v Poľsku, ktoré sa jednoznačne identifikuje ako súčasť kultúrneho odkazu kresťanského západu a kresťanskej Európy, sa čoraz častejšie vo verejnom diskurze objavuje nástojčivá otázka budúcnosti Európy. Veď pamäť na záchranu Európy pod Viedňou sa stala trvalou súčasťou poľského národného naratívu, vyznačujúceho sa miestami priam mesianistickými črtami. Poliaci jednoducho cítia spoluzodpovednosť za osudy kontinentu, ktorý, ako radi pripomínajú, dvakrát zachránili (pred Turkami a v roku 1920 aj pred boľševikmi). Možnosti Slovenska sú v porovnaní s Poľskom menšie. Vo viacerých oblastiach by sme sa však mohli od našich susedov inšpirovať. Jednou z nich je práve vzťah k štátnosti a národným symbolom.
Martin JARINKOVIČ ‒ Ilustračné foto: Emil SEMANCO