Čo vidno v rakúskom zrkadle prístupu k Rusku a Putinovi. Politická mapa Európy sa zmenila v podstate za jeden deň. V Španielsku padla po prvý raz od zániku diktatúry vláda, po prvý raz od roku 1974 v hlasovaní o dôvere. Príčinou bola obrovská a dlhoročná korupčná, v štátoch EÚ najväčšia sieť vládnej strany. V Taliansku nastúpila eurokritická vláda, účet Bruselu za dlhoročnú nespokojnosť neriešenia migračnej politiky. V Slovinsku vyhrala voľby eurokritická strana...
A čerešnička na torte ‒ Viedeň rozprestrela obrovský červený koberec pre prvú zahraničnú návštevu staronového ruského prezidenta Vladimíra Vladimíroviča Putina po nástupe do úradu. Prezident Putin, ktorý je doma i v zahraničí, v nesmierne silnom diplomatickom a mediálnom nástupe dômyselne využil pozoruhodné výročie ‒ polstoročnicu od podpisu plynovej dohody medzi Rakúskom a vtedajším Sovietskym zväzom.
■ DIPLOMATICKÉ OBJÍMANIE
Keď v slávnostnej Viedni podpisovali dohodu medzi ruským Gazpromom a rakúskym OMV, obaja podpisujúci vrcholní šéfovia firiem, teda aj dlhé roky do najužšieho putinovského okruhu patriaci šéf Gazpromu, sa pred objektívmi objali. Scéna, ktorú nikde inde nevidno. Nová dohoda o dodávkach platí do roku 2040, doterajšia bola do roku 2028. Rakúsko má tak najväčšie „prekladisko“, plynovú distribučnú stanicu v Európe. A perspektívu, že to tak na dlhé desaťročia bude naďalej. Preto prezident Putin, ako aj rakúski hostitelia mohli pripomínať, že za celé pol storočie bol Gazprom spoľahlivým dodávateľom energetickej suroviny. Toľko uznania Gazprom nikde inde v Európe či v Bruseli veru nepočuje. Obaja šéfovia dali nepriamo podarúnok aj nám Slovákom, sponzorovali totiž výstavu petrohradskej Ermitáže vo Viedni s majstrovskými dielami od Botticelliho až po van Dycka, otvorenú do druhého septembra. Samozrejme, diplomatické zdvorilosti, zdôrazňovanie vzájomne prospešných vzťahov a výhodnej spolupráce, ktorá má ešte rezervy, to všetko patrí k povinným cvikom počas štátnych návštev. Tak treba aj chápať vyjadrenia v poradí dvanásteho rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena o stáročných dobrých vzťahoch s Ruskom, k čomu ho viažu aj dejiny jeho vlastnej rodiny a úloha, ktorú v ruských dejinách hrala.
■ DRAHÁ AMERIKA
Pán prezident však nezaprel v sebe nielen liberála, sympatického človeka zo strany zelených, ale ani ekonóma. Ako prvý vrcholný politik v Európe podčiarkol, že „z čisto ekonomického, zdôrazňujem, z čisto ekonomického hľadiska nemá význam dovážať dvakrát, trikrát oproti ruskému drahší americký skvapalnený plyn“. Je to prvý štátnik v Európskej únii, ktorý to takto formuluje ‒ inými slovami, že Európa a tie štáty EÚ, ktoré berú skvapalnený plyn z USA, tak robia z iných, nie z čisto ekonomických hľadísk.
Prezident pripomenul, že ruské investície v Rakúsku sú troj- až štvornásobne väčšie ako rakúske v Rusku, tie sú viac ako sedem miliárd eur. Ruskí turisti majú v Rakúsku ročne okolo milión dvestotisíc prenocovaní. Podľa prezidenta Putina v Rusku pôsobí vyše päťsto rakúskych firiem.
■ ŠIROKOROZCHODNÝ ZÁUJEM
Nemožno si nevšimnúť, že prezident Putin počas oficiálnych vyhlásení hovoril aj o tom, ako by bola želateľná ‒ a Rusko by v rámci spolupráce s Rakúskom privítalo ‒ výstavbu širokorozchodnej železnice z Košíc do Viedne! Po dlhom čase je to prvé takéto autoritatívne vyhlásenie ruského prezidenta pri takejto príležitosti krátko po nástupe do funkcie. A je zarážajúce, že bezprostredne po tom, ako odznelo, ostalo bez výraznejšej odozvy na Slovensku a v odborných kruhoch, aj keď vlastne ide o trilaterálny projekt dvoch štátov EÚ a Ruska. Nemôžeme si nevšimnúť, že záujem o spoluprácu a zhoda vo vzťahu k Rusku ide krížom cez celé politické spektrum. Pravda s tým rozdielom, že jedna z vládnych politických strán, ktorá okrem ministrov má vo vláde svojho predsedu ako vicekancelára, nadviazala priamu spoluprácu s ruskou vládnou stranou Zjednotené Rusko. To ešte v Rakúsku nebolo. Prezident Putin odmietol, že by sa Kremeľ sústreďoval na eurokritické strany s argumentom, že strana Zjednotené Rusko jednoducho spolupracuje s tým, kto s ňou chce spolupracovať.
■ DEJINNÁ SKÚSENOSŤ
Našinec nemôže nechať padnúť pod stôl vlastnú skúsenosť i upozornenia rakúskych kolegov. A to fakt, ako sa správalo Rakúsko pri podpise prvej dohody, vtedy so ZSSR. Protokolárna sláva sa vtedy konala až v septembri a v tom roku 1968 rakúskym špičkovým činiteľom preto trvalo až tri dni, kým zaujali aké-také nemastné-neslané stanovisko k okupácii susedného štátu. K slávnym stránkam rakúskej diplomacie rozhodne nepatrí inštrukcia veľvyslancovi do Prahy, aby sa správal primerane stavu rakúskej neutrality a nevydával víza, kým k príkladom do učebníc diplomacie patrí postup vtedajšieho veľvyslanca Rudolfa Kirschlägera, pokyn z Viedne hodil do koša a víza sa vydávali ako na bežiacom páse...
To je len časť charakteristickej atmosféry okolo prvého podpisu rakúskej plynovej dohody, ktorú teraz s takým rozmachom oslávili vo Viedni. V dnešnej Európe je skutočne problém si uvedomiť, pravda okrem Rakúska, že tak ako nesmrdel Brežnevov plyn v roku 1968, tak naozaj nesmrdí ani Putinov plyn v roku 2018 s výhľadom do roka 2040!
Rakúsko sa neodchyľuje od spoločného európskeho postoja, nevydá sa na nijakú osobitnú cestu. Napokon nie je to ani nijaká ťažká váha v politike EÚ. O NATO, ktorého členom nie je, ani nehovoriac. Ale od júla pol roka bude predsedať orgánom EÚ. Keď však prezident Putin vyhlásil, že Rusko má záujem na jednotnej a prekvitajúcej Európskej únii, nemožno si nevšimnúť jej reálny stav. To, čo sa odohralo vo Viedni, len posilnilo pochybnosti európskych špičiek, osobitne ekonomických, o zmysle sankcií. Veď len Rakúsko stráca ročne jeden a pol miliardy eur. Najmä zosilneli pochybnosti o nezmyselnom nehľadaní ako ďalej postupovať vo vzťahoch s Ruskom. S „Ruskom, nespochybniteľnej časti Európy“, aby sme citovali rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena z júna 2018.
Dušan D. KERNÝ, Bratislava/Viedeň ‒ Foto: Reuters