Opozícia, tretí sektor a médiá
Súčasný opozičný líder Michal Šimečka (PS), ktorého v tajnom hlasovaní 17. septembra 2024 odvolali poslanci NR SR z funkcie jej podpredsedu, ešte ako študent politológie a medzinárodných vzťahov publikoval článok Šírenie a mobilizácia občianskej spoločnosti vo farebných revolúciách. Vyšiel vo februári 2009 vo vedeckom časopise Stredoeurópskej univerzity v Budapešti, ktorej činnosť dodnes masívne financuje americký miliardár George Soros. Pod tlakom súčasného maďarského premiéra Viktora Orbána v roku 2020 univerzita presunula činnosť do Viedne. Prinášame vám druhú časť jeho analýzy.
Michal Šimečka vo svojej práci píše aj o tom, ako prostredníctvom sietí nadnárodných aktivistov sa vykonávali „demokratické zmeny“ okrem Slovenska, Srbska, Gruzínska a Ukrajiny aj v Kirgizsku. Zreteľne uvádza, že ich model spočíva nielen na jednote opozičných síl, oduševnenej mobilizačnej kampani, ale i na odhaľovaní volebných podvodov, čo následne vyvolá nenásilný protest. Treba jasne povedať, že spochybňovanie výsledkov volieb v akýchkoľvek sledovaných štátoch je len zámienka na spustenie celospoločenských nepokojov. Ako sme už v prvej časti spomínali najmä na Ukrajine a v Gruzínsku nepriniesli takzvané farebné revolúcie tamojším obyvateľom nič dobré. Namiesto sľubovaného blahobytu museli pre vojenské konflikty opustiť svoje domovy.
■ ROVNAKÝ MODEL
Michal Šimečka v článku jasne hovorí, že mobilizácia potenciálnych voličov „prodemokratických“ politických strán je zameraná najmä na mladé, mestské a vzdelanejšie skupiny. Ak sa pozrieme na slovenské politické pomery, princíp je rovnaký. Ako predseda Progresívneho Slovenska so svojím tímom veľmi dobre vedel, akými manipulatívnymi metódami a vyjadreniami osloví „slušnú“ a „demokraticky“ zmýšľajúcu časť slovenskej populácie. S Ivanom Korčokom tento systém zlyhal. Vo svojom texte M. Šimečka píše aj o tom, ako aktivisti srbského hnutia Otpor vo veľkej miere využívali humor, satiru a symboly populárnej kultúry prostredníctvom priamych pouličných predstavení a iných podujatí. Podľa predsedu Progresívneho Slovenska sa v Srbsku týmto spôsobom zosmiešňoval vtedajší politický režim. Zachytil tiež slová jedného z členov Otporu Alexandra Marića: „Keď sa gruzínski aktivisti pýtali, či by mohli bojovať s políciou, povedal som im: Nie, vy ste nenásilní. Polícia bila ľudí. Niektorí stojíte v prvom rade. Ktosi z vás bude krvácať, novinári to fotia, uvádza CNN online, a to je všetko.“
■ AKO NA TO...
Aktivisti srbského hnutia Otpor sa podľa M. Šimečku inšpirovali aj zo skúseností slovenskej občianskej spoločnosti, ktorej kampaň na mobilizáciu voličov v roku 1998 pomohla opozícii poraziť autoritársky nakloneného premiéra Vladimíra Mečiara. O tom, že vtedajšie voľby na Slovensku pomohla ovplyvniť aj veľká podpora zo zahraničia, priznal i jeho otec novinár Martin Šimečka. V prípade Ukrajiny Viktor Juščenko a Júlia Tymošenková vytvorili pred prezidentskými voľbami v roku 2004 na báze podobných skúseností široké hnutie proti vtedajšiemu prezidentovi Leonidovi Kučmovi. Michal Šimečka v tomto smere priznal aj to, že veteráni srbského hnutia Otpor boli aktívni na Ukrajine od Miloševičovho pádu v roku 2000. Dopĺňa tiež, že základným prvkom štruktúr politických príležitostí je úroveň otvorenosti daného zriadenia. Podľa jedného východoeurópskeho aktivistu akcia sa najľahšie podnecuje v zmiešaných režimoch.
■ ÚLOHA MIMOVLÁDOK
Michal Šimečka je presvedčený, že práve režimy Eduarda Ševardnadzeho v Gruzínsku a Leonida Kučmu na Ukrajine a mnohé ďalšie v postsovietskom priestore, označované ako hybridné režimy, poskytujú najväčšie systémové stimuly pre potenciálnych prodemokratických povstalcov. V rámci vedeckej práce sa nebál povedať, že vznik akéhokoľvek sociálneho hnutia v daných „nedemokratických“ štátoch je načasované a ovplyvnené dynamickejšími a situačnejšími aspektmi štruktúr politických príležitostí určených konfiguráciami mocenských vzťahov, ktoré charakterizujú systémy v danom bode. Jednoducho povedané, mocnosti uplatňujú svoje záujmy vo vytypovaných sférach vplyvu cez nastrčený a zahraničím podporovaný mimovládny sektor. Pre všetkých aktivistov, usilujúcich sa o „demokratické“ zmeny vo svojich štátoch, je podľa M. Šimečku nevyhnutou podmienkou existencia životaschopnej alternatívy. Ak by sme tento systém mali jednoduchšie vysvetliť, tak ide o dobre organizovanú štruktúru opozičných politických strán, spriaznených médií a mimovládnych organizácií, priamo napojenú na zahraničie.
Juraj DOMIN – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
(Pokračovanie nabudúce)