Oslavy víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne rozdelili Ukrajincov. Spomienka na koniec druhej svetovej vojny opätovne rozčerila hladinu verejnej mienky u našich východných susedov. Po celom území Ukrajiny sa uskutočnili spomienkové podujatia sprevádzané väčšími či menšími stretmi priaznivcov i odporcov osláv Dňa víťazstva. Deviaty máj tak opäť v plnej protirečivosti ukázal vnútornú rozpoltenosť Ukrajiny. Krajina od svojho osamostatnenia zápasí s ťažkým bremenom komplikovaného historického vývoja, ktorý prakticky stvoril dve paralelne vedľa seba existujúce Ukrajiny oddelené Dneprom. Napriek tomu, že Ukrajina je druhým najväčším štátom Európy a Ukrajinci patria k jej početnejším populáciám, vnútorná nejednota, blízkosť, ako aj väzby na veľkého ruského suseda dosiaľ komplikujú úsilie o vytvorenie jednotného ukrajinského povedomia.
■ DVA SVETY
Cesta Ukrajiny pritom nebola jednoduchá ani priamočiara. Podľa toho, ktorý politický tábor bol pri moci, sa vedenie štátu vracalo k sovietskym tradíciám, či sa usilovalo vytvárať novú štátnu tradíciu postavenú na ukrajinskej národnej pamäti a povedomí. Najhorší scenár bol nekompromisne nanútiť svoju vôľu druhému. To sa, žiaľ, stalo na Majdane a prinieslo vojnu na Donbase, ktorá spôsobila priam nezvrátiteľné oddelenie dvoch „ukrajinských svetov“, z ktorých ten jeden sa vždy sám považoval skôr za „ruský“. Nečudo, že aj otázka štátneho sviatku, venovaného ukončeniu druhej svetovej vojny, odráža tento vnútorný ukrajinský rozpor.
Pomajdanská Ukrajina v úsilí čo najviac sa vzdialiť od nenávideného Ruska začala prijímať rôzne, viac či menej produktívne opatrenia sledujúce tento cieľ. Popri Jaceňukovom plote na hranici nová moc začala obmedzovať ruské televízne vysielanie, zakazovať ruské filmy, čiže obmedzovať používanie ruštiny vo verejnom priestore, ako aj pracovať na posilnení postavenia ukrajinského jazyka. Nová Ukrajina zakázala komunistickú stranu a propagáciu komunistickej symboliky. V roku 2015 Verchovna rada Ukrajiny schválila rozhodnutie, podľa ktorého si Ukrajina namiesto tradičného sovietskeho Dňa víťazstva 9. mája bude víťazstvo nad nacizmom pripomínať podľa západného vzoru 8. mája, ktorý dostal status štátneho sviatku ako Deň pamäti a zmierenia. Toto rozhodnutie, zasahujúce pomerne citlivú problematiku, ešte viac rozdelilo ukrajinskú spoločnosť. Zbúralo od sovietskych čias hlboko vžitú tradíciu a vyvoláva silné emócie, ktoré sa priamo týkajú rodinnej histórie každého Ukrajinca. Nebolo totiž sovietskej rodiny, ktorej by vojna nevytrhla zo života niekoho blízkeho.
■ DVA SVIATKY
Ukrajina tak slávi dva sviatky, najprv ten štátny a o deň neskôr tradičný, ľudovo vžitý. Štátom organizované spomienkové podujatie rámcoval príhovor prezidenta Petra Porošenka, ktorý vyzdvihol prínos Ukrajiny a ukrajinského vojaka k víťazstvu nad nacizmom. Súčasťou štátom organizovaných osláv bola výstava v Kyjeve pod holým nebom, ktorá na na osudoch bojujúcich vojakov ukazovala paralely medzi bojmi za oslobodenie od nacizmu a súčasnou tzv. antiteroristickou operáciou na východe Ukrajiny. Prezident Porošenko šiel ešte ďalej, keď vyzdvihol potrebu pripomínať spätosť pokolení ukrajinských vojakov bojujúcich v radoch Červenej armády, v radoch Ukrajinskej povstaleckej armády, ako aj v rôznych formáciách zapojených do súčasnej vojny na východe krajiny.
Táto téza v princípe vyjadruje súčasný oficiálny ukrajinský postoj. Kým 8. máj prebehol bez väčších kontroverzií a možno aj záujmu, o to väčšie rozpory sprevádzali nasledujúci deň . Po celej Ukrajine sa uskutočnili pochody podľa vzoru ruského „Nesmrteľného pluku“. Deň víťazstva sprevádzali aj už tradičné potýčky. Sympatizanti rôznych ukrajinských nacionalistických organizácií sa usilovali tieto pochody narušovať, pričom polícia mala všade plné ruky práce a došlo aj k zatýkaniu účastníkov, ktorí napriek ukrajinskej legislatíve, ktorá zakazuje propagáciu sovietskej symboliky, niesli červenú „vlajku víťazstva“ či jurajské stužky. Pietu sviatku nenarúšali iba fyzické ataky. Svojráznou paródiou na Nesmrteľný pluk sa v Kyjeve predstavila recesistická skupina „Demokratická horda“ s podobizňami rôznych sci-fi komixových hrdinov.
■ DVE TVÁRE
Napriek všetkému 9. máj má na Ukrajine stále množstvo sympatizantov, a nielen medzi prorusky či prokomunisticky orientovanými občanmi. Svoj pozitívny postoj a úctu k tradičnému sviatku vyjadril na TV kanáli 112 Ukrajina napríklad uznávaný komentátor Dmitrij Gordon, ktorý sa nikdy netajil svojím kritickým postojom k prezidentovi Putinovi a ruskej politike voči Ukrajine. Rozumný hlas do celospoločenskej diskusie priniesol Dmytro Snehirjov z občianskej iniciatívy Správna vec, ktorý v TV kanáli Zik vyzdvihol prínos Ukrajiny k víťazstvu, za ktoré podľa neho zaplatila v prepočte na počet obyvateľov najvyššiu cenu tvoriacu štyridsaťpäť percent z celkových strát ZSSR. Podľa Snehirjova pri súčasnom prerozdelení ukrajinskej politickej scény sú proukrajinské sily „nútené“ stotožňovať sa s rétorikou UPA, kým druhá strana hrá na tradíciu 9. mája monopolizovanú Stranou regiónov. Ukrajina a rozumná vláda by však nemali dopustiť takéto delenie na základe politicko-geografických preferencií. Na Ukrajine by mal byť podľa neho len jeden štátny sviatok, a to 9. mája na Deň víťazstva, tak ako je väčšina populácie zvyknutá.
Treba mu dať za pravdu. Zaslepenosť pomajdanských elít, usilujúcich sa silou-mocou odlíšiť od Ruska, prináša nezriedka kontraproduktívny efekt a namiesto dosiahnutia silenej jednoty ešte viac zvýrazňuje vnútornú trhlinu medzi dvoma „ukrajinskými svetmi“. Odmietaním 9. mája odcudzuje Ukrajincom sviatok víťazstva, ku ktorému majú, vzhľadom na obrovské obete, ktoré položili na oltár slobody (aj vinou stalinského režimu, ktorý zámerne decimoval ukrajinský národ), plné právo sa hlásiť. Tak ako majú právo pripomínať si tento deň nie podľa cudzieho, ale podľa vlastného scenára.
Martin JARINKOVIČ ‒ Foto: archív SNN