Rozkolísané duševné zdravie národa
Hrozí poškodenie duševného zdravia nielen človeka ako jednotlivca, ale aj poškodenie duševného zdravia národa, spoločenstva?
V ostatnom čase sa intenzívne konštatuje a vníma, že naša spoločnosť je silne polarizovaná, že ľudia pri čítaní rozličných správ, hoaxov, sledovaní konšpiračných teórií, sledovaní politických diskusií a rozporuplných informácií sa pýtajú: „Je to ešte normálne?“ − „Môže to byť pravda“? − „Sú tí blokéri, spravodajcovia, aktivisti, politici, influenceri, novinári, dôveryhodní, sú psychicky v poriadku“? Pýtajú sa, ako môže rozumný človek mať také bludné názory. Akoby ľudia prestali veriť v duševné zdravie človeka, v jeho rozum, v jeho normálnosť.
K zmätkom v ľudskej psychike prispieva devalvácia klasických, tradičných hodnôt. Psychické zneistenie človeka vyvoláva úzkosť, napätie a strach v osobnosti, k čomu tiež prispievajú rozličné krízy, napríklad covid, vojna na Ukrajine, vojna v Izraeli, klimatické hrozby, hrozba totálnej vojny, strach z chudoby a iné. Z odborného, psychologického hľadiska je tu niekoľko nových vecí, spôsobených technickým a spoločenským pokrokom. Nárast používania digitálnych technológií už v detstve, nárast možností a hrozieb umelej inteligencie, nadmerné používanie IKT vedie k závislostiam, digitálnej demencii a stupídnosti ľudí. Technický pokrok sa nedá zastaviť, IKT má mnohé pozitíva, ale rovnako tvorí nové problémy. Rýchlosť zmien, hektický čas žitia, naháňanie sa za mocou a peniazmi, nedostatok času na rodinu, blízkych ľudí, na skutočné, a nie len virtuálne priateľstvá vedie k stavu, ktorý voláme anhedónia − je to strata pocitu radosti, šťastia a spokojnosti, a pripisovanie si viny za to, čo človek mal urobiť niečo a nestihol to urobiť, neurobil to. Ďalším fenoménom narúšajúcim psychické zdravie nielen človeka, ale aj skupín ľudí, komunít a spoločenstiev pod vplyvom rozporuplných výziev, informácií je strata identity a autenticity človeka. Subjekt hľadá oporu vo vodcovi, a neraz je to práve manipulátor, ktorý mu poskytuje kvázi istotu a bezpečie. Strata medziľudských kontaktov tvárou v tvár a ich umelá náhrada cez sociálne siete vedie k javu individualizácie, úteku od slobody, úteku do samoty a osamotenia. I keď samota môže byť aj produktívna... Je možné asi predčasne alebo možno až veľmi aktuálne hovoriť o transhumanizácii človeka − ovplyvnení myslenia, cítenia a správania človeka pod vplyvom vonkajšej kontroly a najmä regulácie myslenia cez registráciu správania, myslenia človeka a jeho odmeňovaním alebo trestaním, nehovoriac o možnostiach genetických ovplyvnení človeka, ovplyvnení pomocou stimulácie alebo tlmenia procesov v mozgu. Strata alebo spochybňovanie medziľudských hodnôt, vedeckých hodnôt, právnych i náboženských vedie k neistote, depersonalizácii človeka. Naučená bezmocnosť ešte viac vedie k narúšaniu psychickej pohody, spokojnosti jednotlivca i skupín ľudí.
■ ČO JE VLASTNE DUŠEVNÉ ZDRAVIE?
V bežnej reči sa často namiesto pojmu „duševné“ zdravie používajú pojmy „psychické“ zdravie alebo „mentálne“ zdravie človeka. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje duševné zdravie ako stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočňovať svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života, vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti. Duševne zdravý človek je odolnejší voči somatickým chorobám, voči prijatiu nepravdivých, neoverených informácií, je optimistickejší, teší sa zo života, prijíma druhých ľudí, vie s nimi tvoriť vzťahy a tí druhí prijímajú jeho. Duševne chorý človek v krajnom negatívnom pásme rozloženia ľudskej normálnosti je buď v psychiatrickej liečebni, alebo vo väzení. Veľa ľudí má však ohrozené alebo narušené psychické zdravie a moderné civilizačné tlaky znásobujú výskyt týchto ťažkostí, problémov a porúch ľudskej psychiky. Proti negatívnemu zhubnému pôsobeniu distresov civilizácie človek stavia psychické sily rozumu, nádeje, viery, emočnej zrelosti a dôvery vo všeľudské hodnoty. Psychický zdravý človek „rozdáva“ svoje mentálne zdravie aj druhým ľuďom, ľuďom okolo seba, v rodine, komunite, národe.
■ SME DUŠEVNE ZDRAVÝ NÁROD?
Pojem duševného zdravia sa zvyčajne spája s psychickým zdravím konkrétneho človeka alebo nanajvýš v spojení s nejakou skupinou ľudí, napríklad duševné zdravie mladých ľudí, seniorov, znevýhodnených ľudí, chudobných ľudí a podobne. Dôležité je však, že duševné zdravie sa týka každého z nás ako jednotlivcov, ale aj ako členov rodiny, skupiny v práci či obyvateľa obce, mesta, krajiny, spoločnosti. V preambule Ústavy SR z 1. septembra 1992 sa píše: „My národ slovenský... spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky sa uznášame na týchto právach a povinnostiach....“ Teda možno z toho odvodiť, že duševné zdravie národa sa týka všetkých ľudí žijúcich na území SR. Nedá sa povedať celkové globálne číslo o tom, či sme ako národ psychicky zdraví, alebo chorí. Neexistujú a nedajú sa ľahko vytvoriť sčítateľné, agregované dáta. Zvyčajne pracujeme s čiastkovými výskumami, prieskumami, štatistikami, často aj s dojmami a nekorektnými zovšeobecneniami. Niektoré údaje majú väčšiu váhu, platnosť (validitu) ako iné. Napríklad údaje silnej „váhy“ by mohli byť počty ľudí diagnostikovaných na psychiatrii za ostatných napríklad päťdesiat rokov, ale aj to má svoje metodologické otázniky. V minulom roku navštívilo psychiatrickú ambulanciu 420-tisíc obyvateľov Slovenska, čo predstavuje medziročný nárast pacientov o jedenásť percent. Najčastejšie sú neurotické, stresom podmienené poruchy. Nárast počtu ľudí s poruchami duševného zdravia rastie v celej Európe – uvádza sa údaj, že poruchami duševného zdravia trpí osemdesiatštyri miliónov ľudí v celej EÚ. Celkové náklady súvisiace s duševnými chorobami sa v dvadsiatich ôsmich krajinách odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo je viac ako šesťsto miliárd eur. Európa ako taká psychicky chorľavie. Aj zo stresu z práce. V tejto súvislosti sú dosť výpovedné napríklad hodnoty počtu ľudí, ktorí žiadajú o psychologickú, psychiatrickú pomoc v poradniach, v štátnych, verejných i mimovládnych organizáciách, napríklad Ipečko (poradenské zariadenie najmä pre mladých), kde sa dosť preukázateľné dokumentuje enormný nárast psychických problémov mladých ľudí, ale aj dospelých. Ide najmä o úzkostné stavy, depresie, smútok, straty zmyslu života. Z tohto pohľadu by sme mohli konštatovať, že psychické zdravie mladých ľudí je viac ohrozené (kvalitatívne i kvantitatívne) ako pred napríklad päťdesiatimi rokmi. Ďalším sledovaným indikátorom by mohol byť počet ľudí trestne stíhaných − znova nielen podľa počtu ľudí vo väzniciach, ale aj podľa druhov porušenia zákona: priestupky, trestné činy a pod. Ich narušením duševného zdravia je narušenie najmä etických zásad zdravého života. Silným argumentom sa zdá sledovanie samovrážd. V roku 2016 spáchalo samovraždu na Slovensku za rok 545 ľudí, v roku 2017 to bolo 506, v roku 2018 533, v roku 2019 498, v roku 2022 to bolo 563 úmrtí. Od roka 2018 do roka 2022 stúpa počet samovrážd najmä vo vekovej kategórii osôb 15 až 19-ročných. Okrem dokonaných samovrážd bolo v priemeroch za ostatné roky okolo 841 pokusov o samovraždu ročne. V Českej republike je priemer samovrážd za rok 1 300. Pritom je prekvapujúce a zarážajúce, že počet úmrtí na cestách sa pohybuje okolo čísla 250 za rok − v roku 2023 to bolo 267 úmrtí. Samovraždou umrie na Slovensku v priemere denne okolo jeden a pol človeka... Príkladom prepojenia šikanovania na samovraždu je úmrtie chlapca v Parchovanoch... V roku 2022 sa zistilo, že až pätnásť percent populácie mladých ľudí do osemnásteho roku trpí psychickými poruchami − úzkosťou, depresiami, ADHD − poruchami pozornosti a hyperaktivitou. Za ostatných päť rokov je nárast o dvadsaťšesť percent − ide o počet mladistvých registrovaných na psychiatrických ambulanciách. V čase pandémie ochorenia COVID-19 vzrástol počet depresií u 18-ročných o tridsaťtri percent v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Vznikli nové problémy, ktoré narúšajú psychické zdravie najmä mladých ľudí, ale aj dospelých, a to sú závislosti od sociálnych sietí, počítačových hier, mobilov, je to nárast šikanovania a kyberšikanovania. Správa OECD z roka 2014 uvádza, že iba 64,4 percenta našich žiakov súhlasilo s tvrdením, že „v škole sa cítim šťastne“, pričom priemer v krajinách OECD je osemdesiat percent. Slovensko bolo na konci rebríčka. Za závažné považujeme zistenia, v ktorých sa sleduje v mnohých štátoch prežívanie takých fenoménov, ako je spokojnosť, kvalita života, šťastie. Felícia Huppertová z Cambridg University skúmala, ako prežívajú šťastie ľudia v rozličných krajinách a pod slovom šťastie mala na mysli optimálne prežívanie, napríklad pozitívne emócie, optimizmus, sebaúcta, odolnosť, pozitívne vzťahy s inými a pod., a zisťovala pomocou dotazníka optimálne prežívanie ľudí v dvadsiatich troch krajinách. Slovensko sa umiestnilo na dvadsiatom mieste – za nami boli len Bulharsko, Portugalsko a Rusko. Na prvých miestach bolo Dánsko, Švajčiarsko, Fínsko, Nórsko. U nás optimálne prežívanie potvrdilo len šesť percent respondentov, v Dánsku tridsať tri percent. Bol to výskum z roka 2009. Uvedené údaje sú z prieskumov, výskumov staršieho dáta, ale nedomnievame sa, že by štatistiky z ostatných dvoch-troch rokoch o duševnom zdraví na Slovensku boli lepšie. Skôr naopak, ako o tom svedčia rozličné správy psychológov, sociológov, a iných odborníkov. Mnoho rozličných prieskumov a štatistík väčšinou hovoria o zhoršujúcom sa duševnom zdraví ľudí na Slovensku, a to v porovnaní s časom – minulosťou, ako aj v porovnaní s ostatnými porovnateľnými krajinami najmä v EÚ. Duševné zdravie vstupuje do národných i európskych politík. Stres, úzkosť a depresia predstavujú podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci najčastejší zdravotný problém súvisiaci s prácou, ktorý postihuje európskych zamestnancov. Podiel pracovníkov, ktorí uvádzajú, že čelia rizikovým faktorom, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť ich duševné zdravie, dosahuje takmer štyridsaťpäť percent, uvádza sa v stanovisku Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
■ MODEL NA ZLEPŠENIE DUŠEVNÉHO ZDRAVIA
Zhoršujúce sa duševné zdravie na Slovensku zaznamenala aj vláda SR a uskutočnila niektoré opatrenia, ktoré by mali pomôcť stav zlepšiť. Vytvoril sa úrad na zlepšenie duševného zdravia, poskytli sa finančné prostriedky i mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú duševným zdravím ľudí, psychickým zdravím mladých ľudí sa venuje najmä Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ale aj rezort školstva a rezort zdravotníctva, ministerstvo vnútra spolupracuje so školami na zabezpečenie odstránenia hrozieb pre duševné zdravie, najmä šikanovania a agresívneho správania. Napriek mnohým opatreniam nie sú relevantné dôkazy, že by sa duševné zdravie ľudí na Slovensku zlepšovalo. A nie je to len problém Slovenska. Mohli by sme si vziať príklad zo severských štátov − Dánska, Nórska, Fínska −, ktoré sa dlhodobo umiestňujú na popredných miestach v zisťovaní spokojnosti, pohody, šťastia ľudí. Nie je tu priestor na prezentovanie rozličných opatrení, teórií, koncepcií a politík na zlepšenie duševného zdravia ľudí. Uvedieme len jeden z mnohých prístupov k tomuto problému, a to multidimenzionálny model pohody (well being). Autori I. Konu a A. Rimpelä (2022) píšu o štyroch pilieroch duševnej pohody:
- Mať: obsahuje zdravé životné prostredie, dobrú organizáciu, bezpečie, zdravotné služby, vzdelávacie služby, stravovanie a iné – mať materiálne podmienky na duševné zdravie
- Milovať: ide o sociálne vertikálne i horizontálne medziľudské vzťahy, spoluprácu, humánny kvalitný management, rešpekt, dodržiavanie práv a povinností ľudí, ide o sociálne podmienky duševného zdravia
- Byť: uspokojenie potrieb človeka, sebarealizácia, možnosť rozhodovať, sebaúcta, nadšenie, samostatnosť, tvorivosť − ide o psychické dimenzie duševnej pohody
- Zdravie: zdravotný stav človeka, choroby, psychosomatika
Aby si jednotlivec zachoval dobré duševné zdravie, potrebuje si vybudovať dobré sebapoznanie, dobrú sebakontrolu a dobré sebariadenie k pozitívnym životným cieľom. Súčasťou sebatvorby človeka je zvyšovanie jeho múdrosti (kognitívna dimenzia), zlepšovanie jeho emočných a sociálnych kvalít (nonkognitívna dimenzia) a budovanie celoživotnej progresívnej autoregulácie (hodnoty, charakter, etika). Je dobre z hľadiska budovania duševného zdravia národa, že sa do našej reformy školstva dostali aj požiadavky na charakter človeka, na jeho sociálne spôsobilosti a na poznávacie schopnosti vrcholiace v tvorivom prístupe k životu.
Dr. h. c. prof. PhDr. Miron ZELINA, DrSc., Vysoká škola DTI Dubnica nad Váhom – Foto: redakcia prílohy