Neželaný a výrazne akcelerujúci konkurent
Bankári americkej investičnej banky Goldman Sachs označili v roku 2001 skupinu rozvíjajúcich sa ekonomík Brazília, Rusko, India a Čína začiatočnými písmenami jednotlivých účastníckych štátov ako BRIC. Po rozšírení združenia o Južnú Afriku v roku 2010 dostala pomenovanie BRICS. O niekoľko rokov neskôr sa pre dovtedy najvyspelejšie spojenectvo ekonomík sveta G7 stalo toto spojenectvo neželanou, najmä hospodárskou konkurenciou.
Podľa viacerých makroekonomických ukazovateľov je BRICS na tom lepšie ako G7. Je to nielen počtom obyvateľstva, ale najmä podielom na globálnom HDP vo výške takmer 38 percent, zatiaľ čo podiel G7 je len 30 percent a navyše krajiny BRICS majú dovedna najväčšie zásoby energetických surovín. Kým Medzinárodný menový fond prognózuje každoročný priemerný rast HDP v spoločenstve G7 na úrovni 1,7 percenta, pre skupinu BRICS 4,4 percenta pri počte desiatich členov. Od roka 2024 sa však skupina BRICS ďalej rozšírila o Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty. A jej ďalšie rozširovanie bude závisieť aj od formy udelenia štatútu štátom, ktoré sa budú chcieť podieľať na práci skupiny. G7 musí počítať aj s tým, že BRICS bude jej protiváhou najmä z proklamovaného a v praxi uskutočňovaného budovania rovnosti členov a vzájomného rešpektu s cieľom posilniť multilateralizmus.
■ KAZANSKÝ SAMIT
V duchu tejto stratégie sa 22. až 24. 10. 2024 konal za účasti rozšíreného počtu členov BRICS a vrcholových predstaviteľov z vyše troch desiatok krajín z celého sveta šestnásty samit v ruskej Kazani. Stretnutiu predsedalo Rusko. Na záver samitu zúčastnení prijali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa vyslovili za posilnenie globálneho Juhu s cieľom získať na svetovej scéne väčšiu váhu, čo napokon súvisí aj s posilnením multipolárneho modelu ich hospodárskeho rastu. Otvorene sa tiež diskutovalo o možnosti presadiť krajiny globálneho Juhu aj do Bezpečnostnej rady OSN. V nej je len pätnásť členských štátov, z ktorých je päť stálych. V hlavnom prejave ruského prezidenta Vladimíra Putina na samite pertraktovali najmä problematiky, ako sa vyrovnať s narastajúcim dlhovým bremenom a ako predchádzať regionálnym konfliktom. Vladimír Putin navrhol vytvoriť medzi krajinami BRICS burzu obilnín, strukovín a olejnín a najmä sformovať novú investičnú platformu BRICS na podporu finančných potrieb krajín globálneho Juhu. Účasťou generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa sa podarilo oslabiť pokusy Západu izolovať Ruskú federáciu v súvislosti s jej inváziou na Ukrajinu, čoho dôkazom je aj nejednotný postoj členov skupiny BRICS k vojne, zatiaľ čo k situácii v Pásme Gazy sa vyjadrili jednoznačne na uzavretie úplného prímeria.
■ NOVÝ SYSTÉM
BRICS nie je medzinárodná organizácia, ale medzinárodné združenie, ktoré však nie je zamerané proti nikomu. Jeho úsilím bude vytvorenie iného spravodlivého svetového ekonomického systému budovaného na rovnoprávnosti účastníkov, čo predpokladá ich bezpečnosť v politike, v ekonomike aj vo financiách. Najdôležitejšou témou tohtoročného samitu bolo budovanie nového globálneho finančného a platobného systému, ktorý bude nezávislý od doterajšieho platobného systému SWIFT, a teda aj od amerického dolára. Dolár určite nekončí, ale jeho doterajšia pozícia svetovej rezervnej meny bude oslabená najmä preto, že vo vzájomných obchodných vzťahoch medzi účastníkmi BRICS sa predpokladá nárast platieb v národných menách, čím sa bude zvyšovať aj ich nezávislosť. Zavedený platobný systém BRICS bude totiž decentralizovaný v zasielaní správ o platobnom styku členských štátov, nebude pod kontrolou zahraničných bánk na druhej strane Atlantiku a navyše bude fungovať ako bezplatný. Z dôvodu očakávaného rozširovania počtu členov sa účastníci BRICS tiež dohodli na potrebe vypracovania štatútu partnera krajiny, ak bude mať záujem podieľať sa na práci združenia. BRICS nemá ambíciu byť protiváhou G7, nedovolí však, aby jeho členovia boli závislí od vonkajších vplyvov, čím by si udržali aj ekonomickú suverenitu.
Text: Róbert HÖLCZ
Foto: Internet