Prvým politickým vstupom v roku býva novoročný prejav prezidenta republiky. V novodobej histórii Slovenska ani jeden prezident neoslovil občanov čímsi výnimočným. Ani Andrej Kiska, ak si odmyslíme jeho akcent na boj s korupciou. Od prezidenta, ktorý samotnou predvolebnou kampaňou korumpoval budúcich voličov, sa podobné výzvy vnímajú dosť rozpačito. Navyše, jeho kritici mu vyčítajú nielen porušenie zákonov vo volebnej súťaži, ale dokonca vlastizradu, ktorej sa mal dopustiť ponukou Slovenska na zriadenie základne NATO pri Poprade. Občan SR preto aj podal na prezidenta Kisku podnet na trestné stíhanie. Čo sa s ním udialo, nevieme. Záležitosť obostrelo mlčanie...Začiatok roka 2015 poznamenala kampaň za referendum o rodine. Iniciovala ho Aliancia za rodinu a možno povedať, že aj keď nebolo platné, lebo sa na ňom zúčastnilo len 21,41 percenta voličov, účasť takmer milión hlasujúcich v dnešnom hodnotovo vyprázdnenom svete sa dá považovať za úspech. Úspech mu želal aj pápež František. Všeobecne sa predpokladalo, že občianske združenie využije popularitu na založenie strany s kresťanskou orientáciou, ale nestalo sa. Iba jeden z aktivistov prijal pozvanie na kandidátku KDH.
■ ZA A PROTI LGBTI
Len čo boli známe výsledky hlasovania v referende, vláda schválila kontroverznú Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv v SR. Táto téma výrazne vyrušuje slovenskú spoločnosť a voči stratégii sa ozvalo vyše sto mimovládnych organizácií. Stratégii vlani predchádzalo schválenie Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti v SR. Kritici novej koncepcie ľudských práv varujú pred uprednostňovaním práv skupín LGBTI, lebo nepriaznivo zasahujú do prirodzeného chodu života, ba popierajú jeho antropológiu. Zmena legislatívy na prospech marginálnych sexuálnych menšín a celkový trend spoločnosti znehodnocujúci rodiny, vyvolal odpor, ktorý sa prejavil v zorganizovaní Národného pochodu za život. Hlavným iniciátorom bola Konferencia biskupov Slovenska a na pochode, ktorý sa uskutočnil 20. júna, sa zúčastnilo okolo deväťdesiattisíc ľudí.
■ PENIAZE AKO PRVÉ...
Vo februári zrušila Národná rada SR poplatky pacientov u lekára za prednostné ošetrenie. Návrh zákona presadili poslanci strany Smer-SD, ostatní sa alebo zdržali, boli neprítomní, či hlasovali proti. Návrh sa nepozdával najmä z toho dôvodu, že zamedzil pacientom možnosť objednať sa u lekára na stanovený čas, čím si mnohí ušetrili čakanie u lekára zvyčajne na úkor dovolenky. Vo februári štrajkovali zamestnanci okresných a krajských súdov za zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie v rezorte spravodlivosti. Na štrajku sa zúčastnilo deväťdesiattri percent zamestnancov. V marci na MV SR zaregistrovali politickú stranu Slovenská občianska koalícia (SKOK). Vytvorila ju časť poslancov odídených zo Sulíkovej SaS. Strana sa uchádza o voliča najmä svojou požiadavkou na oddelenie cirkvi od štátu. Niektorí znalci problematiky však v tejto súvislosti skôr požadujú oddelenie cirkvi od KDH.
Na návrh predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša bol v tajnej voľbe za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR zvolený Karol Mitrík, bývalý šéf Slovenskej informačnej služby. Stalo sa tak na májovej schôdzi parlamentu, čím sa skončila niekoľkoročná prestrelka medzi opozičnými stranami a Smerom, požadujúcim zhodu na kandidátovi.
■ MIGRAČNÉ OTRASY
Začiatok leta poznamenala nelegálna imigrácia. Európsky parlament neriešil ilegálne prekračovanie schengenských hraníc masami imigrantov, ale sa zameral na ich prerozdelenie do členských štátov Únie. Táto politika kvót narazila na občiansky odpor v mnohých krajinách a v Bratislave sa 20. júna uskutočnil najmasovejší protestný pochod od novembra 1989. Zúčastnilo sa na ňom okolo desaťtisíc najmä mladých ľudí, požadujúcich zastaviť islamizáciu Európy. Spočiatku vládna strana označila účastníkov protestného zhromaždenia za fašistov, neonacistov či extrémistov, no veľmi skoro sa sama stotožnila s požiadavkami protestujúcich a odmietla kvóty pre imigrantov. Neskôr Slovenská republika ako jediná oznámila, že systém prideľovania kvót napadne pred Európskym súdom, čo v závere roka aj urobila. Napriek mnohým výhradám opozície Smer sa chopil utečeneckej témy v súlade s náladami obyvateľstva. Opozícia opäť kritizovala vládny Smer, že si z utečeneckej krízy robí populistickú predvolebnú kampaň. V tejto súvislosti v závere roka, v diskusii HN klubu, premiér nešťastne obhajoval migračnú politiku vlády, keď povedal, že ak by išla cestou ľudsko-právnych svätuškárov, tak sa stane, „že tu máme dnes možno nejakého poloblázna z Banskej Bystrice s tridsiatimi percentami“.
■ PREDVOLEGNÁ AGENDA
Predseda NR SR Peter Pellegrini 12. novembra vyhlásil voľby do NR SR a určil termín ich konania na sobotu 5. marca 2016. Do 6. decembra odovzdalo kandidátne listiny dvadsaťštyri politických subjektov, pričom HZDS bolo vylúčené z ich preskúmania, lebo nesplnilo podmienku zložiť volebnú kauciu sedemnásťtisíc eur. Do politického zápasu v marci 2016 vstupuje dvadsaťdva strán a jedna koalícia. V novembri si spoločnosť pripomína rok 1989 a koniec vlády komunistov. Dátum 17. november si zvolili politickí väzni komunistického režimu za Deň boja za slobodu a demokraciu. Z pozície štátu však nevidno, žeby tomuto dňu bola venovaná výrazná pozornosť. Obdobie komunistickej totality na Slovensku dodnes historická veda nespracovala z postavenia suverénneho štátu. V tejto súvislosti však treba povedať, že na našom knižnom trhu pribúda literatúra faktu z tohto obdobia, ktorá v minulosti nemohla vyjsť ani ako samizdat.
■ BALÍČKY SMERU
Strana Smer-SD pokračovala v plnení sociálnych balíčkov. Najmä bezplatné cestovanie uľahčilo život študentom a dôchodcom ho aj skvalitnilo. Výhody bezplatného cestovného využívajú nielen na rodinné návštevy, ale aj na výlety po Slovensku. Kritici Ficovej vláde vyčítajú najmä fakt, že sociálne balíčky financuje stredná trieda.
V októbri schválil parlament zníženie DPH na desať percent základných potravín. Aj túto iniciatívu podrobili opoziční politici kritike, aj keď v minulosti sa nestalo, aby niektorá z kritizujúcich strán znížila DPH. Skôr naopak. Faktom zostáva, že napriek konfliktnej situácii na Ukrajine a pod tlakom utečeneckej krízy zachovala strana Smer-SD politickú scénu v relatívne stabilizovanom stave. Dokonca aj pri rôznorodom hodnotovom ukotvení poslancov strany nedošlo k nijakému rozvratu poslaneckého klubu. Či ide o dôsledok vlády jednej strany, nie je možné jednoznačne tvrdiť, hoci podstatne ťažšie vznikajú dohody so stranami s rozdielnym chápaním potrieb občanov. Premiér Fico v súvislosti s budúcim vývojom na politickej scéne po voľbách v roku 2016 vyslovil želanie vytvoriť koaličnú vládu. Môže to byť znak únavy z vládnutia alebo záujem rozložiť zodpovednosť za vládnutie na ďalšie subjekty. Najmä ak od druhého polroku sa Slovenská republika stane predsedajúcou krajinou Európskej únie.
■ ÚNAVNÝ IMIDŽ
KDH je po SNS najstaršou politickou stranou na Slovensku. Počas jeho pôsobenia ju mnohí politici opustili a založili nové strany. V uplynulom roku neprišla s nijakou významnou iniciatívou, ak neberieme do úvahy znovuotvorenie kauzy Mečiarových amnestií. Politici KDH si touto témou pestujú imidž spravodlivých najmä vtedy, ak sú presvedčení, že ňou nepohnú. Po roku 1998 tvorilo KDH vládnu koalíciu, ktorá disponovala ústavnou väčšinou hlasov. Mohlo poľahky kauzu vyriešiť podľa svojich predstáv. No nestalo sa. Ústavný právnik Radoslav Procházka je po Mikulášovi Dzurindovi azda jedným z najúspešnejších politikov odídených z KDH. Síce zatiaľ bez reálnych výsledkov, ak nerátame dlhodobo dosahované vysoké preferencie v prieskumoch verejnej mienky. Zatiaľ je jedným z najúspešnejších bývalých politikov KDH, ktorí si založili svoju stranu. Procházkova Sieť má aj najmasovejšiu bilbordovú reklamnú kampaň. Či v dôsledku toho jeho strana si v prieskumoch verejnej mienky stabilne udržuje dvojciferné číslo, nevedno. Sieť doteraz nebola členom žiadneho vládneho zoskupenia, takže jej úspech je iba štatistický. Deklaruje sa ako konzervatívna strana bez nejakých výraznejších kresťanských či národných znakov. Svoju popularitu si udržuje bojom proti korupcii.
■ POLITICKÝ TITANIC
Kedysi najsilnejšiu pravicovú stranu SDKÚ-DS opustili v tomto roku takmer všetci členovia parlamentného klubu. Posledný Ľudovít Kaník založil novú politickú stranu iba niekoľko týždňov pred voľbami. No bilbordy strany už dlhšie a husto pokrývajú celé Slovensko, takže je namieste otázka jej financovania. Z mimoparlamentných strán najväčší mediálny priestor dostáva SNS a zdá sa, že sa to odrazilo aj na jej preferenciách. Politika strany sa však nevyznačuje ničím objavným, iba ak umiernenosťou a zdôrazňovaním očisty od bývalého vedenia. Je kritická voči vládnej strane, no nezdá sa, žeby mala blízko k niektorej z opozičných strán. Kedysi bola koaličnou stranou Smeru, v súčasnosti sa skôr uvažuje o tom, že by ju nahradila strana Sieť. Paradoxom slovenskej politickej scény je účinkovanie strán OĽaNo a NOVA. Kým Matovičova strana v podstate funguje ako virtuálna a živí sa sporadickými teatrálnymi vystúpeniami svojho predsedu, Daniel Lipšic je pravým opakom svojho partnera v politickom zápase. Kedysi sa blysol priznaním, že Dzurinda kupoval poslancov v parlamente, ale po odchode z KDH sa nevie so svojou politikou presadiť. Nič výraznejšie v tomto roku do politiky nepriniesol. Okrem toho, že oznámil vstup do volieb v koalícii s OĽaNO. Napokon sa tak nestalo, lebo obom politikom došlo, že sedem percent hlasov na vstup do parlamentu by mohla byť zničujúca kvóta pre obe strany.
■ (NE)SPOJENCI V NATO
V tomto roku sa v spoločnosti výraznejšie prejavil odpor voči NATO. Bývalý líder KDH Ján Čarnogurský pravidelne organizoval protestné zhromaždenia proti základniam NATO na Slovensku. Na jeho mítingoch sa nezúčastňovali politici vládnej strany, ale ani politici opozičných strán. Tí skôr organizovali mítingy na podporu NATO za výdatnej pomoci niektorých mimovládnych organizácií. Keď sa cez Slovensko od 14. do 17. septembra presúvalo šesťstoštyridsať príslušníkov amerických ozbrojených síl, zúčastňujúcich sa na aliančnom cvičení Brave Warrior, vítali ich práve niektorí politici opozičných strán.
■ ŽIVOT CIRKVI
Rok 2015 bol aj v živote cirkvi na Slovensku veľmi významný. Konferencia biskupov Slovenska bola hlavným iniciátorom Národného pochodu za život. Počas tohtoročnej jesene sa v Ríme konala biskupská synoda o rodine. Potvrdila dôležitosť rodiny aj pre súčasnú modernistickú Európu a neprijala žiadne zmeny v chápaní evanjelia, ktoré liberálne médiá očakávali. V novembri slovenskí biskupi navštívili Vatikán, kde sa stretli aj so Svätým Otcom. Pre náš týždenník zhodnotil výsledok návštevy bratislavský arcibiskup, metropolita Stanislav Zvolenský /sekcia rozhovory na snn.sk/. Smutnou udalosťou roku 2015 bola smrť kardinála Jána Chryzostoma Korca. V slovenskej cirkvi predstavoval nielen bojovníka proti komunizmu, ale aj cirkevného hodnostára blízkeho ľudu. Nikdy nezaprel svoju duchovnú a národnú identitu a bol veľkou oporou kresťanov, ktorí na začiatku deväťdesiatych rokov boli zmätení politikou KDH, odmietajúcou vznik samostatného slovenského štátu. Na prahu roku 2015 nás opustil aj náš kolega Drahoslav Machala. Nebol skvelý preto, že s každým súhlasil. Bol jedinečný pre svoju neúnavnosť, s akou presadzoval slovenskú vec. Na sklonku roku 2015 vstúpili politické strany do predvolebnej kampane. Nie všetky s rovnakými možnosťami. Čas ukáže, či zmeny v ústave v dôsledku teroristických hrozieb neboli zneužité na politické ciele na domácej pôde.
Pripravila Eva ZELENAYOVÁ - Foto: archív, internet-Karikatúra: Ľubomír KOTRHA