Vládna koalícia naďalej funguje
Máme za sebou rok koaličnej vlády Roberta Fica, teda Smeru, Hlasu a SNS. Rok naprávania, zachraňovania, hasenia, dokonca aj atentátu na predsedu vlády, rok nádejí a ako sa ukázalo, aj niektorých sklamaní či beznádejí. Máme už za sebou aj výmenu členky kabinetu. Zuzana Dolinková je už exministerka a rezort zdravotníctva po nej prevzal Kamil Šaško, ktorý by to ako investičný manažér mal s disponibilnými zdrojmi v rezorte zdravotníctva zvládať. Opozícia za ten rok stále nezistila, že voľby nevyhrala, napriek tomu si nárokuje riadiť štát.
Ak nerátame spomenuté zdravotníctvo, potom sa opozícia tuho zahryzla do rezortu kultúry ministerky Martiny Šimkovičovej, ktorá ‒ obrazne ‒ odňala slovenskú kultúru vybraným progresívcom a vrátila ju Slovensku. Alebo teda vyvíja úsilie vrátiť ju väčšine Slovákov. Horšie to majú zjavne „huliakovci“ z Národnej koalície. Tí bojujú hneď na viacerých frontoch, dokonca aj s materskou stranou, na kandidátke ktorej prešli do parlamentu – teda so SNS. A s premnoženými medveďmi. Klub národniarov sa v parlamente rozpadol a visí už len na šnúrke od Muňkových (Smer) gatí a medvede sa hádam konečne uložia na zimný spánok, veď po prvej dekáde novembra majú prísť vraj mrazy a aj sneh. Menej výrazné boje nateraz hlási „tarabovský“ front. Minister životného prostredia T. Taraba aktuálne vyhlásil vojnu mimovládnym organizáciám, ktoré dlhodobo žili na vysokej nohe na účet štátu.
■ NERVOZITA Z KOTLÁRA
Mediálne badať, že v tejto pozícii splnomocnenca vlády Roberta Fica pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 nastáva určitá všeobecná nervozita. Na strane opozície prirodzená, veď keď vyjde najavo všetko, čo nateraz verejnosť nevie, bude to mať veľmi pravdepodobne aj niekoľko trestno-právnych vyústení. Zreteľne tu cítiť škrípanie medzi Hlasom a Smerom. Hlas na jednej strane tvrdí, že Kotlárovu správu v parlamente podporí, ak... Gestá Roberta Fica nateraz hovoria o takmer bezvýhradnej podpore doktorovi Kotlárovi. Uvidíme ako napokon skončí... Slovensko na tom bolo ekonomicky po prevzatí vládou Roberta Fica veľmi zle. Bývalé Matovičove, Hegerove a Ódorove vlády nám tu zanechali stav, na ktorý bude doplácať možno celá jedna generácia, kým sa náš štátny rozpočet dostane do prijateľnej kondície. Cítime to na cenách. Inflácia preto naďalej rastie ‒ zopakujme, že ona má vždy nejaký reakčný čas, takže až teraz sa v nej ukazuje „bačovanie“ a nekompetentnosť predchádzajúcich vlád. A to ešte netušíme, ako a komu bude vláda pomáhať s drastickým nárastom cien plynu, za čo sa vrúcne môžeme poďakovať bruselským sankciám. Ako aktuálne pripomenul ruský prezident Vladimír Putin, „jedna sekcia plynovodu Nord Stream je stále použiteľná, stačí otočiť ventilom“. A ešte zo správy agentúry TASR, aby sme vedeli, prečo konsolidujeme, Slovensko darovalo iba v sekcii vojenský majetok Ukrajine zásielky za sedemsto miliónov eur. Miliarda sem, miliarda tam, trebárs na covid a lotérie počas neho, na MOMKY. Miliardy len tak lietali... Ako Matovič išiel po maslo do Paríža, aby nám ukázal, že tam je lacnejšie, hoci zmysel tej frašky je pochybný ako mnohé jeho „atomofky“ .
■ POSTOJ OPOZÍCE
Niekdajší predseda slovenskej vlády Ján Čarnogurský sa nie celkom očakávane zásadne vyjadril k takmer mediálne utajenému stretnutiu premiérov Slovenska, Maďarska a Srbska v Komárne: „Všetci traja politici patria vo svojich krajinách k odporcom poklonkovania Západu a nepatria medzi obľúbencov mainstreamových médií práve na Západe. Ale zatiaľ sa držia. Robert Fico urobil zo Slovenska krajinu zaujímavú pre svet. Nikdy dosiaľ v zahraničí natoľko nesledovali, čo sa deje na Slovensku ako práve teraz. Viktor Orbán sa vypracoval na najvýznamnejšieho maďarského politika za posledných sto rokov (podľa anglických médií).“ Citát z webu srspol.sk. Vlastne aj tento výrok sa hodí do témy „rok po voľbách“. V Národnej rade Slovenskej republiky sa naďalej opozícia vyžíva v podávaní návrhov na odvolávanie členov vlády. To je v poriadku, je to jej právo, akurát už to začína pripomínať Júliusa Satinského (parafrázujúc): „Kto ešte nebol odvolávaný, nech sa prihlási u súdruha Šimečku.“ KDH sa na opozičnom fronte totálne stratilo, už iba papagájuje frázy predstaviteľov Progresívneho Slovenska, a liberáli zo SaS už okrem frázovitého vzdoru nemajú čomu čo ponúknuť. O Matovičovom „Slovensku“ škoda hovoriť, to už nestojí ani za kritiku. To už je iba trúchlivá smutno hra.
■ ZMENY HYMNY
Po prezidentovi zostalo po ňom stále neobsadené kreslo predsedu parlamentu, na ktoré okrem kandidáta Richarda Rašiho pribudol už aj kandidát Matúš Šutaj Eštok. Nie, nikto to Petrovi Pellegrinimu nekladie za vinu, vinník sa volá inak. Médiami prebehli aj úvahy o tom, že sa čoskoro uvoľní aj kreslo ministra vnútra, ale tie budú asi skôr v rovine „zbožných želaní“ médií takzvaného samozvaného „hlavného“ mediálneho prúdu. Od prezidenta by sa asi očakával razantnejší vstup do vzťahov vo vnútri samotnej koalície, pretože nepohoda v nej už výrazne vyteká navonok. Takže, pripomíname do paláca legendu o Troch prútoch Svätopluka, ktorú občas spomenuli aj páni prezidenti Gašparovič a Schuster a nikdy to nebolo na škodu veci. Má to byť prekvapenie. Ministerstvo kultúry pod Šimkovičovej vedením sa rozhodlo nahrať novú verziu slovenskej hymny. Vraj „vo filharmónii sa chystá veľké prekvapenie“. Bodka, punktum. To je všetko, čo nateraz vieme. „V aranžmáne som zachoval samotnú podstatu hudobného motívu, avšak tempo je nepatrne spomalené, s dôrazom na spevnosť a šírku melódie,“ opísal pre tvnoviny.sk hudobník Oskar Rózsa. „Aranžmán je monumentálny, rigorózny a majestátny. Hovoríme o obrovskom symfonickom orchestri so stodvadsiatimi členmi a miešanom zbore zloženom z troch telies, kde je dokopy stotridsať členov. V závere sú dve prekvapenia,“ napína Rózsa. Lenže, ak to majú byť prekvapenia, nezostáva nám iné, ako sa nechať prekvapiť.
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA