Ticho po mliekarskej búrke neveští nič dobré pre farmárov ani pre konzumentov. Horúci farmársky september v Bruseli toho veľa na riešenie prebytku mlieka na trhoch v Európe nepriniesol. Hektolitre sa liali po uliciach hlavného mesta Únie, farmári sú stále nespokojní – oprávnene, a spotrebitelia dávajú za liter mlieka úplne iné sumy, ako zaň získajú prvovýrobcovia a spracovatelia. Situácia je chorá, no chýba lekár.
Máme rekordné úrody, ale nemáme potravinovú sebestačnosť, iba ak na úrovni päťdesiatich percent spotreby. Máme dostatok poľnohospodárskej produkcie, ale pre nízke výkupné ceny ju nevedia poľnohospodári efektívne predať. Brusel produkuje rezolúcie, o ktorých minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek celkom otvorene hovorí: „Kto má odvahu vyjsť medzi protestujúcich farmárov a prečítať túto predstavu o riešeniach?“ Balík „riešení“ s načrtnutými opatreniami podľa neho nerieši akútne problémy prvovýrobcov a spracovateľov mlieka, a to ani na Slovensku.
■ NEŠŤASTNÉ OKOLNOSTI
Podľa odborníkov je práve teraz ten najhorší čas na riešenia, aký kedy mohol nastať. Ruské embargo a slabnúci dopyt z Číny, ako aj aprílové ukončenie kvotačnej politiky Únie vyvolávajú prebytky mlieka na trhu a výrazné zníženie výkupných cien. Pod tlakom sú aj prvovýrobcovia mlieka, aj jeho slovenskí spracovatelia. V júli 2015 dosiahla priemerná cena surového kravského mlieka 26 centov za kilogram, čo predstavuje päťročné minimum. Priemerná cena v Únii je na úrovni približne 29 centov za kilogram. Na vyrovnanie tejto nerovnosti nestačí to, čo Únia nateraz iba prisľúbila. Balík v objeme päťsto miliónov eur, ktorý Európska komisia predstavila na podporu farmárov, je totiž z pohľadu Slovenska málo ambiciózny. Slovensko požiadalo, aby Európska komisia medzitým spresnila kľúč, podľa ktorého bude tých päťsto miliónov rozdelených medzi jednotlivé krajiny. Zároveň požaduje spresniť aj možné spôsoby využitia národnej obálky. Podľa predbežných informácií pôjde napríklad o skoršie zálohové priame platby, nové schémy súkromného skladovania či dodatočné prostriedky na propagáciu mliečnych výrobkov.
■ MATEMATIKA NEPUSTÍ
Ak podľa správy Agrárnych trhových informácií Slovenska v júli dostali výrobcovia za kilogram surového kravského mlieka v priemere 26 centov, v januári tento rok to bolo ešte 30 centov. Výrobné náklady sú však 40 centov, takže poľnohospodári prerobia na každom kilograme mlieka 14 centov. Pritom medziročne je výkupná cena mlieka nižšia až o dvadsať percent.
„Ekonómovia farmárom radia, aby znížili produkciu a aby odstránili prevahu ponuky nad dopytom, a tak dosiahnu zvýšenie cien. To by bolo v poriadku napríklad pri kukurici, ktorú by mohli podržať aj mesiace v skladoch. Kravy však treba podojiť denne ráno a večer, inak ochorejú a stratíme ich. To je špecifikum výroby mlieka. Tu treba použiť spektrum inštrumentov na organizovanie trhu. Okrem postupného znižovania kvót na dodávané množstvá mlieka (postupne len čiastočne a pomaly pôsobiaci nástroj) je k dispozícii uskladnenie v spracovanej podobe (sušené mlieko, maslo a pod.), nové trhy, cenové nástroje a iné trhové opatrenia. Minimálne ceny, stále ceny, pevné ceny a podobne možno v kritickej situácii, aká dnes je, použiť, “ tvrdí jeden z bývalých ministrov sektoru pôdohospodárstva Peter Baco. Povzbudzuje farmárov pri presadzovaní minimálnej ceny za mlieko. Pre súčasnú vládu má tento odkaz: „Naša vláda sa má brániť proti neokoloniálnym tendenciám, ktoré sa v takýchto krízových fázach objavujú. Znamená to, že ekonomicky silnejšie štáty si presadzujú pomocou ekonomickej sily svoje záujmy voči ekonomicky slabším. SR je ekonomicky slabšia. Naši farmári znížili produkciu na polovicu a tiež znížili stavy kráv. Naopak, ekonomicky silné štáty chovajú v prepočte na hektár násobkami viac kráv ako Slovensko. Dodávajú oveľa viac mlieka, ako mali kvóty. Predávajú mlieko aj o pätnásť percent drahšie ako naši farmári. Treba jasne veci pomenovať, spracovať a presadzovať vlastné návrhy pre orgány EÚ. Musíme si nájsť spojencov, ktorí nás podporia, pridajú sa k našej iniciatíve. Nemôžeme pasívne zostať v polohe komentátorov toho, ako EÚ nekoná,“ vyzýva Peter Baco.
■ TIEŽ MÔŽEME KONAŤ
Susedia z Rakúska, ale aj Slovinci poskytujú cez štátnu pomoc farmárom dvadsať a viacnásobne viac financií ako SR. Samozrejme že používajú tieto peniaze na poistenie krízových situácií a iné motivovanie farmárov, aby robili to, čo štát potrebuje. „Nemôžeme sa čudovať tomu, keď používajú na hektár pôdy päťkrát toľko prostriedkov ako my, že majú k tomu primeraný výsledok. Tieto princípy sa naplno prejavujú aj v súčasnej krízovej situácii v mlieku. Nikto nám nepomôže, ak si sami nepovieme, ako problém riešiť, a ak neprijmeme a nerealizujeme naše domáce úlohy v agrárnej, v hospodárskej a vo finančnej politike SR, ak budeme sami pokračovať, dokonca si prehlbovať diskrimináciu vnútroštátnymi politikami,“ mieni Peter Baco.
Ivan BROŽÍK