Aj niektoré televízne seriály menia a deformujú podobu jazykovej komunikácie. Jedna z rozhodujúcich úloh v živote národnostných menšín patrí inštitúciám (napríklad cirkvi, kultúrnym organizáciám a i.), medzi ktorými významnú úlohu zohráva škola. V Slovenskej republike na národnostne zmiešanom území sa nachádzajú základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, ale i maďarským. Na druhom stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským sa učebný predmet slovenský jazyk a slovenská literatúra zaraďuje medzi špecifické predmety. Proces osvojovania slovenského jazyka ako dorozumievacieho jazyka občanov maďarskej národnosti v styku s príslušníkmi slovenského národa a inými národnosťami na území Slovenskej republiky má v učebnom procese všetky znaky osvojovania si cudzieho jazyka. Podľa Štátneho vzdelávacieho programu slovenský jazyk a slovenská literatúra (2008) je hlavným cieľom „získať komunikatívnu kompetenciu potrebnú na aktívne používanie slovenského jazyka v bežných sociálnych situáciách (...) základnou a kľúčovou cieľovou kompetenciou je komunikácia v slovenskom jazyku, t. j. schopnosť po slovensky vyjadriť a interpretovať svoje myšlienky, pocity a informácie ústne a písomne a zapájať sa do komunikácie v rozličných sociálnych kontextoch“.
■ NEOVLÁDAJÚ JAZYK
Uvedené ciele sa už dlhodobo nedarí úplne plniť, pretože na niektorých školách sú žiaci staršieho školského veku, ktorí nevedia primerane na verejnosti komunikovať v slovenskom jazyku. Potvrdzujú to aj viaceré výskumy, že v prostredí prevažne s maďarským obyvateľstvom sú výrazné nedostatky v ovládaní slovenského jazyka na komunikačnej úrovni. Následne v školách s vyučovacím jazykom maďarským mnoho žiakov vôbec neovláda slovenčinu, ktorú využívajú na komunikáciu iba na vyučovacej hodine slovenského jazyka. Na druhej strane pri osvojovaní si anglického jazyka sú väčšinou aktívnejší, pritom je to pre nich tiež cudzí jazyk. Vo väčšine prípadov angličtinu ovládajú na komunikatívnej úrovni lepšie ako slovenčinu. Je to dôsledok toho, že mladý človek sa učí slovenský jazyk v školskom prostredí, ale mimo školského vyučovania daného predmetu už vôbec nekomunikuje v slovenčine, resp. nemá veľa možností komunikovať v tomto jazyku. V takomto prípade nedochádza k prirodzenému bilingvizmu, ale školskému (kultúrnemu).
■ POZNANIE MATERČINY
Mnoho problémov vo vyučovaní slovenského jazyka a slovenskej literatúry pretrváva aj z predchádzajúcich období mnohými didaktickými stereotypmi v sprístupňovaní slovenského jazyka pre dospievajúcich v školskom prostredí. Pri vyučovaní a osvojení slovenského jazyka u žiakov, a to nielen maďarskej národnosti, sa doteraz dosť výrazne dôležitá úloha pripisovala vonkajšej intenzite vyučovania slovenského jazyka ako vnútornej, čo si vyžaduje členenie prvkov učebnej látky, aby to optimálne a intenzívne vyhovovalo procesu štúdia aj uplatnením pedagogicko-psychologického zreteľa v príprave učiteľa. Znamená to, že za sebou idúce jazykové prvky učebnej látky zvyšujú podnety a znižujú útlmy pri štúdiu. Takúto vnútornú intenzitu možno dosiahnuť programovaním učebnej látky, ktorej základom je aspoň minimálna slovná zásoba. Osvojiť si slovenčinu na komunikatívnej úrovni predpokladá aj dokonale poznať spisovnú podobu svojho materinského jazyka, čiže maďarčiny, a na tom základe ovládať odlišnosti medzi týmito dvoma typologicky a genealogicky odlišnými jazykmi – maďarský jazyk je genealogicky ugrofínsky jazyk, slovenský jazyk zasa indoeurópsky slovanský jazyk. Prax jednoznačne preukázala, že solídne vedomosti v slovenčine sú úmerne závislé od pevných jazykových základov materinského jazyka, v tomto prípade v maďarskom jazyku.
■ JAZYKOVÉ ŠPECIFIKÁ
V uvedenom kontexte je potrebné upozorniť, že učiteľ v príprave musí poznať jazykové špecifiká daného prostredia. Najmä v súvislosti s poznaním jednotlivých podôb slovenského i maďarského jazyka a ich využívania v bežnej verejnej komunikácii. V každom kraji južného Slovenska je v tomto ohľade iná jazyková situácia, vyznačujúca sa pre každú oblasť svojskými, typickými znakmi. V súvislosti s vplyvom maďarského jazyka na verejnú komunikáciu to vyplýva aj z rozdielnej etnickej štruktúry v trinástich okresoch, v ktorých je sústredená maďarská menšina. Spolu síce predstavuje viac ako päť percent obyvateľstva, ale napríklad v dvoch okresoch – v Dunajskej Strede a Komárne – Maďari tvoria viac ako päťdesiat percent obyvateľov, v ostatných jedenástich etnicky zmiešaných okresoch majú Slováci väčšinu. Územne je maďarčina – ako všetky ostatné menšinové jazyky – vymedzená zoznamom obcí, v ktorých slovenskí Maďari tvoria najmenej dvadsať percent obyvateľstva. Spisovná slovenčina ako národný jazyk má teda status štátneho jazyka, kým maďarčina je určená ako etnický (resp. národnostný) jazyk. Slovenčina má za úlohu prispievať k integrácii občanov maďarskej národnosti do aktívneho spoločenského pôsobenia v Slovenskej republike. Preto žiaci v základnom a stredoškolskom vzdelávaní, aj napriek tomu, že slovenčina nie je ich materinský jazyk a nie je ani vyučovací jazyk školy, majú slovenský jazyk počas štúdia aktívne zvládnuť, a tým sa plnohodnotne začleniť do verejného spoločenského života kdekoľvek na území Slovenskej republiky.
■ HOVOROVÉ FORMY
Aj na južnom Slovensku sa profiluje ako komplexná dorozumievacia sústava hovorená podoba jazyka, ktorá predstavuje akúsi vyššiu sociálno-funkčnú varietu národného jazyka. V rôznych komunikačných situáciách dochádza k používaniu dvoch alebo viacerých variet, a to nielen slovenského, ale i maďarského jazyka. Z viacerých výskumov môžeme zovšeobecniť, že v hovorovej podobe jazyka žiakov základnej a strednej školy sa presadzuje najmä štandardná podoba národného jazyka, pričom príznakové prvky miestneho nárečia v tejto vekovej kategórii ustupujú. V krajoch pozdĺž územia južného Slovenska sa na podobe hovoreného jazyka výrazne prejavuje bilingvizmus, čiže na úroveň prejavu v slovenskom jazyku vplýva maďarčina, ale tiež niekde aj s minimálne dvoma varietami (popri spisovnej maďarčine aj nárečová forma, napríklad vo veľkokrtíšskom regióne palócke nárečie). V sociálnych kontaktoch na národnostne zmiešaných územiach sa stretávame s jazykovými situáciami, v ktorých dochádza nielen ku kontaktu jazykov, ale aj k „prepínaniu kódov“ z jedného jazyka do druhého, prípadne z jednej jazykovej variety do druhej. Pri výbere jazyka v tomto prípade často rozhoduje dominantnejší jazyk s cieľom zachovať integritu materinského jazyka.
■ JAZYKOVÁ LOJALITA
Jedným z prejavov silnej národnej identity u Maďarov na Slovensku k maďarskému národu je práve jazyková lojalita, čiže ako prostriedok ústnej komunikácie sa používa zväčša maďarský jazyk takmer vo všetkých komunikačných doménach. Slovenský jazyk využívajú len ako prostriedok s príslušníkmi majority, ktorí neovládajú maďarský jazyk. Spôsobené je to aj tým, že na národnostne zmiešanom území sa stáva práve jazyk pre národnostnú menšinu výrazným etnoidentifikačným prvkom. Motivácia pre výber svojho materinského jazyka v komunikácii je potom skôr emotívna. Osvojovanie si jazyka väčšinového národa tak spôsobuje aj obavu, že tento jazyk sa stane u jednotlivca dominantným a postupne bude dochádzať k jazykovej asimilácii.
Výskum o postojoch k rozličným typom striedania kódov vo vybranej skupine stredoškolských žiakov, príslušníkov maďarskej komunity, zistil, že pre väčšinu z nich sa maďarský jazyk javí ako mimoriadna hodnota. Potvrdzujú to vyjadrenia niektorých z nich: „Považujem za dôležité hovoriť po maďarsky pekne a čisto, lebo sme menšinou a nemôžeme si dovoliť, aby náš jazyk zanikol.“ Ďalší respondent akoby dokresľoval túto myšlienku: „Ak sa o svoj jazyk nestaráme a nectíme si ho, pomaly nebude možné rozoznať, akým jazykom vlastne hovoríme.“ Pre viacerých žiakov vo výskume je ideálnym stav oddelenosti jazykov, „bezchybné“, „čisté“ používanie materinského jazyka.
■ PEDAGOGICKÁ ZDATNOSŤ
Z uvedeného vyplýva, že práca učiteľa slovenského jazyka a literatúry v školách s vyučovacím jazykom slovenským a osobitne s vyučovacím jazykom maďarským je na národnostne zmiešanom území južného Slovenska mimoriadne náročná, zložitá, ťažká a zdĺhavá, vyžaduje si viac porozumenia, trpezlivosti, ale zo strany učiteľa aj poznania mnohých skutočností. Preto učiteľ motivuje žiakov na osvojenie si slovenského jazyka, primerane veku žiakov, zdôrazňujúc, že osvojenie si jazyka s univerzálnou komunikačnou funkciou tým neutrpí ujmu kultivovania komunikácie v jazyku, ktorým sa reprodukuje etnická príslušnosť, identita a solidarita. Uvedené je potrebné dosiahnuť aj preto, lebo maďarská menšina na Slovensku tvorí rečové spoločenstvo, ktoré treba považovať za dvojjazyčné. Učiteľ musí uplatniť primerané pedagogické majstrovstvo, ktoré spočíva v adekvátnej prezentácii jazykového systému slovenčiny i osvojovania si komunikatívnej kompetencie, využívania vhodných metód a foriem sprístupňovania gramatickej stavby a slovnej zásoby súčasnej slovenčiny žiakom maďarskej národnosti, uplatnením kladnej motivácie, ale aj dodržiavania zásad kritérií hodnotenia.
■ HISTORICKÁ ORIENTÁCIA
V motivačnej rovine od postoja k slovenčine veľa závisí nielen od učiteľov, ale aj rodinných príslušníkov a v neposlednom rade aj spoločenstva ľudí v danej oblasti (obci, meste), ale aj postoj Slovákov k maďarčine. Z dôvodu zložitej histórie slovensko-maďarských etnických vzťahov, poznačenej mnohými nedorozumeniami, predsudkami, vzájomnou netoleranciou, ale i inými problémami vzájomného poznávania kultúrnej „zaťaženosti“ by mal učiteľ poznať tisícročné jazykové kontakty Slovákov a Maďarov. Živé kontakty s maďarskými obyvateľmi v nedávnych časoch totiž zanechali stopy v slovnej zásobe i vo výslovnosti a prakticky vo všetkých rovinách jazykového systému. To znamená, že popri súčasnom pohľade na obidva jazyky je potrebné mať aj historický prehľad. Všetko to záleží od odbornej učiteľovej prípravy, najmä filologickej, ale s uplatnením interlingválneho, interkultúrneho a interdisciplinárneho prístupu a kultivovaného jazykového prejavu tak v slovenčine, ako i v maďarčine.
■ ROZHĽAD UČITEĽA
Učiteľ slovenského jazyka a literatúry, pôsobiaci v ktoromkoľvek kraji južného Slovenska, by mal poznať základné rozdiely medzi slovenským jazykom a maďarským jazykom. To mu umožní za pomoci využitia primeraných didaktických prostriedkov odstraňovať nedostatky vo vyučovacom procese slovenského jazyka a pomáhať rozvíjať u svojich žiakov jazykovú komunikáciu. Problémy vo vyučovaní slovenského jazyka v školách na národnostne zmiešanom území treba vnímať komplexne, to znamená problém poznať, zistiť nedostatky, analyzovať kritické miesta a navrhnúť riešenia pre minimalizovanie nedostatkov v komunikácii žiakov v slovenskom jazyku.
■ ČASTÉ CHYBY
Samotní žiaci za najväčšie problémy v slovenskom jazyku považujú najmä gramatiku. Prevažná väčšina si uvedomuje nevyhnutnosť ovládať slovenský jazyk vo verejnej komunikácii po skočení stredoškolského štúdia, aj keď niektorí si myslia, že uplatnenie nájdu skôr v zahraničí, kde budú používať angličtinu. Z viacerých prieskumov, ktoré sledovali úroveň ovládania slovenského jazyka u žiakov na druhom stupni základnej školy prostredníctvom jazykových cvičení možno abstrahovať najčastejšie chyby: v slovnej rovine majú žiaci problém vysvetliť význam frazeologizmov, vytvoriť nové slová pomocou predpôn a prípon, časté používanie maďarských slov, napr. fiam, čiga, mondokovať; niektoré výrazy a slovné spojenia sa oživili aj televíznym vysielaním (Susedia, Uragán) – nem robím, idem z Komárova a pod.
V gramatike nesprávne skloňovanie privlastňovacích zámen: z tvojej očí, v našej horách; problém správne určiť rod; nesprávne používanie zvratných slovies – vynechávanie „sa, si“: mne páči, nauč úlohu, dobre som vyspal; nesprávne väzbové spojenia slovies: podozrievať na Jana/ podozrievať Jana; rozumieť úlohu/ rozumieť úlohe a i.
Z uvedeného vyplýva, že učiteľ má vychádzať z poznania systémovo-štruktúrnej analýzy slovenčiny v kontexte slovensko-maďarského bilingvizmu, aby na základe požiadaviek pomocou učebných materiálov si žiaci na druhom stupni základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským osvojili jazykovú komunikáciu zameranú na získavanie kompetencie správne po slovensky sa vyjadrovať ústne a písomne vhodným výberom slovnej zásoby a zo stránky gramatickej správnosti – ako sa uvádza v základnom pedagogickom dokumente.
Július LOMENČÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK