Miestny odbor Matice slovenskej (MS) Bratislava-Ružinov v spolupráci s ústredím ustanovizne, Domom MS v Bratislave a so Slovenskou národnou stranou Bratislava-Ružinov MČ pripravil v deň 77. výročia smrti Andreja Hlinku pietnu spomienku pri jeho pomníku v bratislavskom Ružinove. Počas horúceho nedeľňajšieho popoludnia (16. augusta) prišlo na toto vlastenecké podujatie vyše sto Bratislavčanov, medzi nimi aj predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko.
Predseda Matice slovenskej M. Tkáč ocenil historický prínos Andreja Hlinku pre rozvoj slovenskej štátnosti ako takej. Okrem iného citoval aj bratislavské Židovské noviny, ktoré deň po Hlinkovej smrti na svojich stránkach napísali: „Slovenský národ má veľkého mŕtveho. Oplakáva svojho syna, ktorý hlboko zaryl svoje meno do slovenských dejín. Pred tvárou smrti... priatelia i nepriatelia hodnotia túto vynikajúcu postavu a prenikavý význam a my židia nemôžeme ostať stranou ... Ctil a vážil si svojich židovských spoluobčanov ... Jeho bystrý zrak spoznal duševné hodnoty ružomberskej židovskej inteligencie, s ktorou sa rád stýkal. Svoju dôveru okázale dal najavo, keď v pamätnom ružomberskom procese roku 1906 za svojich obhajcov si zvolil židovských advokátov ... A keď roku 1909 Ružomberčania poslali panovníkovi žiadosť, aby v Segedíne uväznený Hlinka bol oslobodený, na žiadosti boli podpisy i všetkých ružomberských židov ... Keď sa skloníme i my pred pamiatkou tohto muža a zúčastnime sa na smútku slovenského národa, dávame tým česť jeho statočnému zmýšľaniu, ktoré voči nám preukázal. Kiež by sa stal i v tomto smere vzorom tým, ktorí sú povolaní v jeho diele pokračovať.“
- BISKUP RÁBEK
Následne podpredseda SNS a historik Anton Hrnko sa zamyslel nad tým, akoby Andrej Hlinka konal dnes. Upozornil a otvorene kriticky odkázal na skupiny slovenských politikov a aktivistov, ktorí na jednej strane podporujú ultrapravicové zoskupenia na Ukrajine a na strane druhej považujú Hlinku a jeho politickú stranu HSĽS za biele miesto našej histórie. Zástupca starostu Mestskej časti Bratislava-Ružinov M. Gajdoš upozornil na morálny a historický odkaz otca slovenského národa. Počas spevu Hej, Slováci, v podaní FS Bystričan zo Záhorskej Bystrice, predstavitelia Matice, Slovenskej národnej strany a MČ Bratislava-Ružinov položili k pomníku tohto veľkého Slováka vence. Pokojná pietna spomienka pokračovala svätou omšou, ktorú celebroval v ružinovskom katolíckom kostole biskup Mons. František Rábek.
(ms)
Predseda MS Marián TKÁČ: Reč pri Hlinkovej buste v Ružinove
Zaiste je tu čas, aby sme aj my, Slováci, napĺňali očakávania starozákonného Sirachovca a chválili svojich slávnych mužov, svojich otcov podľa ich činov. Tých mužov, ktorí sa stali vodcami ľudu v svojom čase a s hojnou múdrosťou predkladali ľudu posvätnú náuku.
Áno, Andreja Hlinku, ktorý bol politikom, katolíckym kňazom, zakladateľom a hlavným ideológom ľudovej strany. Bol hlavným predstaviteľom autonomistického hnutia, ale nedožil sa ani autonómie, ktorú vyhlásili v Žiline necelé dva mesiace po jeho smrti, ani Slovenského štátu, ktorý vyhlásil Snem Slovenskej krajiny až v marci 1939. Jeho osud sa podobá Mojžišovmu, ani ten neuvidel na vlastné oči Zasľúbenú Zem, zomrel pred jej bránami. Hlinka umrel 16. augusta 1938. A historický paradox: v rovnaký deň, ale o 22 rokov včaššie (roku 1916) umrel Vajanský, ktorý sa nedožil túžobného zániku rakúsko-uhorskej monarchie.
Andrej Hlinka mal problémy s cirkevnou i svetskou vrchnosťou. 20. septembra 1906 na lavici obžalovaných v Bratislave povedal: „Mňa nepremeníte! Mňa nepotrestáte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!“
Ktorý z dnešných našich politikov by konal rovnako? Ktorý z nich by dokonca ilegálne vycestoval na mierovú konferenciu do Paríža v záujme národa, totiž dodržania Pitsburskej dohody? Tak na dovolenku s deviatimi ochrankármi, to hej, ale bojovať za národ?
Treba si pripomínať naše osobnosti, mužov múdrych a odvážnych. Aj Hlinku, aj Bernoláka, aj Štúra, aj iných. Andrej Hlinka je najdôležitejším mužom slovenských dejín dvadsiateho storočia rovnako ako Bernolák v osemnástom a Štúr v devätnástom storočí. Symbolicky: Bernolák z 200-korunáčky, Štúr z 500-korunáčky, Hlinka z 1000-korunáčky.
Treba si pripomínať slovenskú dobrotu, úžasné bratstvo katolíkov a evanjelikov, ktoré prvýkrát „prepuklo“ pri vzniku Matice slovenskej v Martine. Štvrtého augusta 1863 pri slávnostnom obede urobili katolícki kňazi Gotčár a Čulen zbierku na vyhorených evanjelikov v Mošovciach a v Blatnici. Biskup Moyses položil na stôl stovku zlatých, dovedna sa zozbieralo vyše 250 zlatých. Úžasná a plodná jednota – bodaj by vládla medzi nami vždy!
Tak ako v roku 1932, keď spolupráca Hlinku s Rázusom na matičnej pôde zabránila počešteniu slovenčiny.
Dokážeme však byť jednotní aj dnes? Všetci Slováci, ale aj my, ktorí sa hlásime k národovcom? Alebo nás k jednote budú musieť prinútiť až – nedajbože – cudzí hrdlorezi? Chyba je v hodnotách, keď uctievame radšej hmotu peniaze, ako ducha? Alebo je v našich génoch? Pekne spievame o dvoch otčinách, ale zväčša nás trápi obsah peňaženiek a bankových kont! A nedokážeme prijať podávanú ruku na zmierenie. Nikdy som veru neveril na takú prudkú slovenskú rozorvanosť a nesvornosť, až pokiaľ dom sa jej sám nedožil.
V Matici sme roku 2012 slávili rok Antona Bernoláka, vlani rok Andreja Hlinku, teraz slávime rok Ľudovíta Štúra. A v matičnom Parku sv. Cyrila a Metoda máme už okrem nich aj Moysesa, aj Francisciho, aj Kuzmányho, aj Cígera Hronského. A od budúceho roku pribudne k nim aj Vajanský a vari aj sv. Gorazd. Lebo potrebujeme mať na očiach našich velikánov! Naši susedia dobre vedia, prečo pomníky nič nenahradí. My to ešte nevieme či nechceme vedieť? Hľa, Hlinka nie je v hlavnom meste na hlavnom námestí. A kde je Pribina, Rastislav, Gorazd a Cyril s Metodom?
Dôležité sú aj pamätníky v našich hlavách a srdciach. Čo sa však učia naše deti na dejepise? A čo vysiela a kde je nami platená verejnoprávna televízia? A čomu sa venujú naši potomkovia vo voľnom čase? Hovoríme s nimi o našich slávnych predkoch?
A prečo sa bojíme ich pripomínať? Prečo sa bojíme pravdy o našich predkoch? Pomôže nám nekrológ z bratislavských Židovských novín za Hlinkom z 19. augusta 1938? Tu je časť z neho: „Slovenský národ má veľkého mŕtveho. Oplakáva svojho syna, ktorý hlboko zaryl svoje meno do slovenských dejín. Pred tvárou smrti... priatelia i nepriatelia hodnotia túto vynikajúcu postavu a prenikavý význam a my, židia, nemôžeme ostať stranou ... Ctil a vážil si svojich židovských spoluobčanov ... Jeho bystrý zrak spoznal duševné hodnoty ružomberskej židovskej inteligencie, s ktorou sa rád stýkal. Svoju dôveru okázale dal najavo, keď v pamätnom ružombreskom procese roku 1906 za svojich obhajcov si zvolil židovských advokátov ... A keď roku 1909 Ružomberčania poslali panovníkovi žiadosť, aby v Segedíne uväznený Hlinka bol oslobodený, na žiadosti boli podpisy i všetkých ružomberských židov ... Keď sa skloníme i my pred pamiatkou tohto muža a zúčastnime sa na smútku slovenského národa, dávame tým česť jeho statočnému zmýšľaniu, ktoré voči nám preukázal. Kiež by sa stal i v tomto smere vzorom tým, ktorí sú povolaní v jeho diele pokračovať.“
Nuž, konajme tak! Pokračujme v diele Andreja Hlinku rovnako, ako v ňom pokračovali jeho nasledovníci, ktorí preniesli jeho štafetu cez útrapy a ohne druhej svetovej vojny až do prítomnosti. Nebojme sa ich spájať s Hlinkom a s našou prítomnosťou a budúcnosťou!
Prišli však časy, keď nestačí svojich slávnych mužov a otcov len chváliť. Sú tu časy, keď sa s nimi treba aj radiť a pýtať sa ako ďalej?
Čo by nám dnes, 16. augusta 2015, 77 rokov na deň presne po svojej smrti povedal Andrej Hlinka práve tu, v Ružinove?
Keby zazrel hŕstku odrastených Slovákov okolo jeho busty?
Najskôr by neveril vlastným očiam: Kde ste Slováci? Kde ste spolubratia kňazi? Kde ste učitelia a kde sú vaši študenti a žiaci? Kde ste politici, umelci, vedci? Kde sú vaše deti?
Možno by povedal: Slováci, máte svoj štát, ale ako ho to riadite? A viete vôbec, aký je? Červený a či biely? Kto vám to vládne a chce vládnuť?
Pochválil by nás za naše typické národné nedorozumenie? Za nejednotu, ktorá nám s výnimkami vládne už 1130 rokov. Toľko rokov uplynulo 6. apríla toho roku od smrti sv. Metoda a určenia sv. Gorazda za jeho nástupcu.
Neveril by vlastným očiam, keby sa mu dostal do rúk text, ktorý sa mne dostal a v ktorom sa riešia z pohľadu našej prítomnosti a budúcnosti žabomyšie problémy. Kto bol prvým kodifikátorom slovenčiny: či Štúr, alebo Bernolák? Mal sa Štúr roku 1848 púšťať do boja za slovenskú štátnosť, nemal radšej rokovať? A s kým? A tak ďalej...
My naozaj zvykneme vyčítať našim predchodcom, ale aj všetci si navzájom to i ono. Vyčítame našim veľkým mužom z čias Uhorska, že konali tak, ako konali. Vyčítame našim veľkým mužom z čias Česko-Slovenska a jeho prvého konca, že konali práve tak, ako konali. A kritickí sme aj voči sebe: úspech jedného z nás je zavše príčinou závisti a nenávisti. Je u nás naozaj úspech najväčším neúspechom?
Všetci tí naši súčasníci, ktorí teraz tvrdia, že by konali inak ako Štúr, inak ako Hlinka, či inak ako Tiso, nech si predstavia situáciu, keď Košút tvrdo odmieta všetkých Nemaďarov. Keď Andreja Hlinku uväznia len za to, že v Paríži prezentoval Pitsburskú dohodu. A ako by sa vážení kritici zachovali tvárou v tvár (face to face) Adolfovi Hitlerovi?
Nebojme sa vlastných myšlienok, rozmýšľajme, priatelia!
Hlinka by mal pre nás zaiste aj slová povzbudenia:
Slováci, bojujte proti všetkému neslovenskému, čo vám vtĺkajú do hláv médiá, ale aj školy, knihy či divadlá. Nech je normálnym to, čo normálne je a nie naopak!
Slováci, hovorte „nie“ prílivu neznámych cudzincov s neznámymi zámermi a cieľmi! Nie neznámym lietadlám nad našimi hlavami!
Slováci, neškriepte sa! Hovorte „áno“ zjednocovaniu sa slovenských národovcov všetkých odtienkov!
Slováci, nebojte sa! Ak ste sa narodili ako Slováci, Boh chce, aby ste ako Slováci aj umreli!
Žite pre Boha a pre národ! A už nekradnite!