Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR (MIRRI SR) pripravilo pre maďarských spoluobčanov pozoruhodný darček: V digitálnom úradnom styku v Slovenskej republike nebude pre národnostné menšiny potrebný slovenský jazyk, na Úrade vlády, na ministerstvách a štátnych úradoch sa bude používať ako dorozumievací jazyk aj maďarčina, rusínčina, čeština, rómčina atď. Pravdaže, o Rusínov, Čechov, Nemcov či iné národnostné menšiny na Slovensku okrem Maďarov nejde. Občania Slovenska či už Rusíni, Chorváti, Bulhari i Nemci sa vedia veľmi dobre dorozumievať úradným slovenským jazykom nielen v komunikácii s úradmi, ale aj v spoločenskom styku. V prípade maďarských spoluobčanov je slovenčina bariérou?
Začiatkom novembra 2024 zverejnil štátny tajomník MIRRI SR a expert na informatizáciu Ivan Ivančin po stretnutí s Petrom Pandym z maďarskej politickej strany Aliancia dôležité oznámenie, že v rámci prístupnosti štátnych elektronických služieb eGovernment sa rozšíri jazyková dostupnosť informačných systémov o ďalšie jazyky, napríklad o maďarčinu, češtinu či rusínčinu... Podľa štátneho tajomníka MIRRI SR je dôležité, aby sa „v digitálnom prostredí štátu orientovali občania bez jazykových bariér“. Rozumej – bez bariéry, akou je na území Slovenskej republiky slovenčina. „V budúcom roku plánujeme prijať túto novú národnú koncepciu informatizácie verejnej správy...“ Pokračuje vo svojom zdôvodnení pán štátny tajomník zodpovedného ministerstva.
Je to pre učiteľov slovenčiny, štátnych úradníkov i všetkých Slovákov, ktorí napríklad neovládajú maďarčinu, šokujúca správa? Alebo štátom podporovaná nová maďarizácia pod zámienkou informatizácie? Vízia eGovernment je pre budúci rok jasná. Kto neverí, nech sa obráti na stránku https://www.facebook.com/pandypeterjudr/posts/539429042168252. Jeho (politický partner?) Peter Pandy sa poponáhľal s oznámením: „Elektronikus ügyintézés jövőre már magyarul is!“ (Elektronická štátna správa bude budúci rok aj v maďarčine.) Na Pandyho facebooku je ešte slovo hodné priam historického záznamu: „Korszakváltás“ ‒ čiže Zmena éry. Čo znamená zmena éry alebo zmena doby pre maďarské médiá a maďarských politikov na Slovensku, je pre každého súdneho človeka zrejmé. Celoštátny digitálny systém e-Gov je projekt minimalizácie slovenského jazyka v administratíve, potláčanie potreby jeho používania pre maďarských spoluobčanov, ešte väčšie oslabovanie povinnosti výučby slovenčiny na maďarských školách. Ako inak sa dá pomenovať plánovaný systém digitálnej štátnej správy SR ako zakuklený projekt maďarizácie, ktorá podľa informácií ministerstva informácií bude stáť dvadsať miliónov eur. Tomu sa hovorí konsolidácia verejných financií?
Nechce sa mi veriť, že plánovaný digitálny systém eGovernment je odmenou pre Maďarskú alianciu za jej stanovisko, ktorým odporučila Maďarom na Slovensku voliť za prezidenta Petra Pellegriniho. Zdá sa mi, že to nebude prezidentská vizitka, ale šikovných advokátov maďarstva na Slovensku. Stačí, keď z menoslovu stanoviska Maďarskej aliancie pred prezidentskými voľbami „vypichneme“ niektoré mená. Pod stanovisko sa okrem iných podpísali JUDr. Péter Pandy, György Gyimesi, Krisztián Forró, József Berényi, József Nagy...
Ak maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó pred časom upozorňoval na vládny návrh novely slovenského jazykového zákona v obave, že môže dôjsť k oslabeniu práv menšín, dnes môže byť spokojný. Maďarská menšina na Slovensku dostane v digitálnom projekte e-Gov ďalšie nadpráva, o akých sa Slovákom v Maďarsku môže iba snívať. Vlastne slovenská menšina v Maďarsku už po slovensky ani nesníva, tam ju „Korszakváltás“ nečaká. Asimilácia slovenskej mládeže dokonca aj na tzv. slovenských školách v Maďarsku je očividná. Bol som kedysi na návšteve tzv. slovenského gymnázia v Békešskej Čabe a na hodine tzv. slovenčiny to bola hotová katastrofa. Vôbec som sa nečudoval, že cez prestávku som nepočul ani jediné slovenské slovo. Aký osud čaká štátny jazyk u nás doma?
Pán minister MIRRI SR a štátny tajomník Ivančin, spamätajte sa, vaša zodpovednosť presiahne aktuálne volebné obdobie.
Text: Ľudovít ŠTEVKO
Foto: Pandy Péter