Anna BELOUSOVOVÁ ešte v slovenskej vrcholnej politike nepovedala posledné slovo. Pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami časť národno-konzervatívneho spektra sa prostredníctvom kandidátky Slovenskej národnej strany usiluje integrovať národné sily. Nielen o tom sme sa rozprávali s bývalou predsedníčkou Slovenskej národnej strany, poslankyňou Národnej rady SR a súčasnou viceprimátorkou Čadce a poslankyňou Žilinského samosprávneho kraja Annou Belousovovou.
- Ako možno vykonávať národnú politiku v dvadsiatom prvom storočí?
V dnešnom globalizovanom svete slovenský národ zvlášť potrebuje svoj ucelený a jasný politický program. Jeho obsah a víziu môžu zabezpečiť iba národné sily. Zámerne nehovorím politické strany. Na Slovensku je ich potenciál, našťastie, stále veľmi veľký. Jedným dychom však dodávam, že o národného voliča sa uchádza príliš veľa strán. Sú medzi nimi aj také, ktoré nie sú a priori národné. Medzi ne patrí napríklad Smer ‒ SDD, Hlas ‒ SD, KDH, SME RODINA, ale aj Matovičovo OĽaNO. Potom tu máme strany, ktoré sa deklarujú ako čisto národné strany. Popri SNS do tohto košiara patrí aj Republika, Kotlebova ĽSNS a ostatné menšie národné strany. Je preto na milión percent isté, že národné hlasy sa rozdelia.
- Aký majú volebný potenciál národné sily?
Pätnásť až dvadsať percent. Tým, že o národného voliča bojuje niekoľko strán, bude sa tento naakumulovaný potenciál deliť. Ten už dnes rozmýšľa, či jeho hlas prepadne, alebo nie. Hrozí preto atomizácia voličských hlasov. To spôsobí, že tie národné strany, ktoré sa dostanú do parlamentu, nebudú dosť silné. Celé je to o ľudskej povahe a egách niektorých kvázi lídrov marginálnych národných strán.
- Myslíte si, že niektorí lídri týchto strán vedome rozbíjajú národné sily?
Nevylučujem aj takúto možnosť. Ale na druhej strane tu máme niektoré národné politické subjekty, ktorých lídri robia so seba s prepáčením užitočných idiotov. Oni sú totižto presvedčení, ako zachraňujú Slovensko, ale v skutočnosti mu zatĺkajú klinec do rakvy.
- Pre objektívnosť treba povedať, že keď ste vy boli predsedníčkou Slovenskej národnej strany, v roku 2002 sa rozdelila na dva subjekty. V čom je iná vtedajšia situácia so súčasnou roztrieštenosťou národných síl?
Som rada, že ste sa ma aj na toto opýtali, pretože ak niečo zapadá prachom zabudnutia, tak niektorí sa to snažia demagogicky prekrúcať. Vtedy sa Slovenská národná strana pokúsila o očistu. Väčšina jej členov ma zvolila na sneme za novú predsedníčku. Reakcia ľudí okolo Jána Slotu bola taká, že jednoducho odišli zo strany. Nikto ich nevylučoval, netrestal, ani neprenasledoval. Keby boli demokrati a chlapi, zmierili by sa s tým, že prehrali. Ale oni tento výsledok nechceli rešpektovať. Založili si preto tú tzv. Pravú SNS. Ja som pred parlamentnými voľbami v roku 2006 urobila taký krok pokory, ktorý mi možno niektorí vyčítajú. S odstupom času ani sama neviem, či to bolo práve najlepšie, že sme sa vtedy opäť zjednotili. Ja som dokonca Jánovi Slotovi uvoľnila miesto predsedu a Slovenská národná strana dosiahla v týchto voľbách historický výsledok. Z mojej strany to bolo všetko naozaj úprimné. Ale odpoveďou na to, čo som urobila, bolo, že Slovenská národná strana sa v období 2006 ‒ 2010 stala stranou biznisu. A výsledok bol, že sme zápasili s kauzami nástenkový tender, emisie a gemerský mlyn. Dvaja naši ministri ‒ koniec koncov Slotovi nominanti ‒ dnes sedia v base. Ja som sa s Jánom Slotom rozišla v názoroch, aká má byť politika. Stále si myslím, že politika je o niečom inom ako o biznise. A na základe toho ma potom v roku 2011 vylúčili zo strany, pretože som kritizovala tieto korupčné kauzy. A chcem ešte dodať, že medzi tými, ktorí ma vylučovali, bol aj Andrej Danko...
- Dá sa podľa vás očistiť národná politika od biznisu a ako?
V prípade Slovenskej národnej strany je to možné len vtedy, keď všetci jej predstavitelia tzv. biznisového krídla vyvodia voči sebe osobnú a politickú zodpovednosť. Viete, je tragické, že jej súčasný predseda ju využíva na svoj prospech a na mastenie svojho ega.
- Napriek tomu, čo hovoríte, má podľa vás otvorená kandidátka Slovenskej národnej strany byť po najbližších voľbách súčasťou Národnej rady SR?
Ťažko povedať. Mňa osobne tí ľudia, ktorí sa tam teraz zhromažďujú, ako voliča neoslovili. Ten tip voliča, ktorý by volil Slovenskú národnú stranu len pre národniarstvo, má aj inú ponuku. Takú predstavu mu dnes dáva napríklad Republika. Ale moja ideálna predstava, ako by mala byť zmetená táto vláda, je vytvorenie silného opozičného bloku na čele so Smerom ‒ SSD.
- Prejdime teraz na inú tému. Tým, že momentálne pôsobíte ako viceprimátorka mesta Čadca, poslankyňa čadského mestského zastupiteľstva a poslankyňa Žilinského samosprávneho kraja za okres Čadca, ako hodnotíte kroky Igora Matoviča a celej dosluhujúcej koalície voči samosprávami?
Poviem otvorene, ako to vidím a cítim. Na základe svojich doterajších skúseností z pôsobenia v samospráve vidím, že Slovensko ako také ešte funguje najmä zásluhou šikovných starostov, primátorov a poslancov miestnych zastupiteľstiev, ktoré ich podporujú. Veľmi veľa vecí, ktoré od zeleného stola presadila vláda, mali veľký dosah na fungovanie miest a obcí. Zoberte si celoplošné testovania. Jeden blázon vo vláde sa zrazu o druhej v noci zobudil s tým, že je najväčším epidemiológom na zemeguli. Vo svojej zvrátenej mysli si zaumienil, že vyrieši to, čo nevyriešili vedci z najlepších svetových univerzít a nemocníc. A tak prišiel so svojou „atómovkou“, ktorá odrazu vybuchla a stála nás dvadsaťtisíc ľudských životov. A niektorí pritom zomrieť nemuseli. Okrem toho na samosprávy vláda čím ďalej tým viac prenášala kompetencie. Na druhej strane jej členovia akosi zabudli preniesť účelové finančné prostriedky, ktoré by mestám a obciam pokryli zvýšené náklady. Netreba zabúdať ani na daňové bonusy a zvýšenie miezd učiteľom a zamestnancom verejnej správy. Plus do toho ešte energetická kríza. Keby sme naozaj ako zástupcovia samospráv do toho nemlátili, tak oni by sa tvárili, že o tom nevedia. Tak ako povedal Eduard Heger, že kde sme boli, prečo sme si nepýtali. Až teraz pod tlakom Združenia miest a obcí Slovenska a najmä pod tlakom blížiacich sa volieb uvoľňujú peniaze na to, na už čo mali dávno samosprávy nárok.
- Energetická kríza je aj dôsledkom vojny na Ukrajine. Podľa vládnych predstaviteľov a prezidentky Zuzany Čaputovej musíme ako spoločnosť sa uskromniť na prospech záchrany demokratických hodnôt v Európe...
Keď začnete túto tému, tak mne sa okamžite zvýši tlak. Ja už celého toho divadla okolo Ukrajiny mám naozaj dosť. Ja nepodporujem nijakú vojnu napriek tomu, že som bola jednou z tých, ktorú chceli trestne stíhať za šírenie podpory vojny. Figu borovú. Ja som bola vždy proti vojne. Ale aj slepý vidí, že to nie je naša vojna a že v prvom rade je to vojna štátov, z ktorých ani jeden nie je v NATO a ani jeden nie je v Európskej únii. Je to teda vojna medzi dvoma štátmi, ktoré sú nečlenmi týchto zoskupení. A my vlastne sme do tejto vojny zapojení len na pokyn Spojených štátov amerických. To si povedzme úprimne. A tiež, keď si dáte jedna a jedna dokopy, ako sa u nás robili prezidentské voľby a ako ich zázračným spôsobom vyhrala pani Zuzana Čaputová s prispením nejakej izraelskej marketingovej agentúry, je vám všetko jasné. Bolo potrebné na Slovensku ustanoviť nielen prozápadnú hlavu štátu, ale aj prozápadnú vládu. A na pokyn Západu budú robiť všetko tak, ako im nakážu. Ich pričinením sa zo Slovenska stal polygón na útoky proti Rusku. A my sme do tej vojny zaťahovaní čím ďalej tým viac. A už ani nie milimeter chýba, aby sme sa stali jej priamym účastníkom so všetkým, čo to prináša. Však si zoberte, že my vyrábame zbrane pre Ukrajinu. My sme už vlastne zahodili bezpečnosť vlastného štátu v jej prospech. Dokonca teraz ma zarazilo vyjadrenie ukrajinských predstaviteľov. Myslím si, že jedno z nich povedal námestník ministra zahraničných vecí a veľký stúpenec Stepana Banderu, ktorý sa vyjadril, že dávame málo a že štáty Európskej únie by mali dať desaťnásobok toho, čo dávajú. A vlastne mu to vyšlo tak, že by sme mali dať každý štát jedno percento HDP na Ukrajinu. Veď ja už mám niekedy pocit, že my sme sa stali kolóniou Ukrajiny, ktorá sa stala polygónom USA, ktorých jediným cieľom je dnes štvať proti Rusku.
- Aký postoj by teda mala podľa vás zaujať Slovenská republika voči vojne na Ukrajine?
Myslím si, že každý rozumný politik vojnové riešenie odsúdi. My sme mali apelovať už veľmi dávno na to, aby sa riešili príčiny a následky rusko-ukrajinskej vojny za stolom. Oni nie sú neriešiteľné. To je po prvé. A po druhé, ak je vojna, my môžeme pomáhať svojmu susedovi humanitárne. Určite nie zbraňami, pretože tým vlastne deklarujeme jednoznačne, že aj my sme akoby v boji s Ruskom.
- A ako vnímate tridsaťročný príbeh samostatnej Slovenskej republiky?
Myslím si, že víťazstvom už je to, že sme tento štát ustáli. Ale zároveň jedným dychom dodávam, že ešte veľmi dlho bude prebiehať zápas o jeho charakter, či budeme na strane Západu alebo Východu. Ja však tvrdím, že hlavne by sme mali ako národ a spoločnosť dospieť a byť svoji a vidieť svoje priority. V tom si myslím, že sme ešte nedospeli. A politici zvlášť. Lebo najskôr musím obraňovať svoje. Veď my tých politikov nevolíme pre to, aby boli prozápadní alebo provýchodní, ale aby konali na prospech Slovenska. Toto je, zdá sa, cudzie našej pani prezidentke.
- Je jasné, že bolo v záujme zahraničia, aby prezidentské voľby vyhrala Zuzana Čaputová. Veľkú úlohu v tom zohral šikovný politický marketing. Ale nikto zo zahraničia vo volebných miestnostiach priamo neinštruoval slovenských voličov, koho majú a koho nemajú voliť...
Viete ja nepatrím k tým politikom, ktorí hovoria, že národ je vinný a že národ má takú vládu, akú si zaslúži. Národ si vyberá len z toho, čo mu ponúknu politické strany. On nezostavuje kandidátku. Zostavujú ju politické strany, prípadne podporia nejakého akože nezávislého kandidáta. A keď hovoríme o pani prezidentke, povedzme si na rovinu, prečo vyhrala. Vyhrala aj preto (a znovu sme na začiatku rozhovoru), pretože takzvané národné sily a takzvaní národní kandidáti sa nevedeli dohodnúť. Robili si iba vlastnú kampaň. Napríklad Marián Kotleba otvorene povedal, že oni kampaň na prezidenta berú ako vlastnú stranícku kampaň. Pritom, ak má všetkých pokope ,čo som presvedčená, že napriek všetkému má, musel vedieť, že on tie voľby nevyhrá. A zároveň musel tiež vedieť, že on stiahne hlasy nie Zuzane Čaputovej, ale trebárs Štefanovi Harabinovi, ktorý sa ukazoval ako jediný relevantný národný kandidát, ktorý mohol za určitých okolností poraziť súčasnú hlavu štátu. Preto hovorím nešľahajme bičom na národ, že si vybral Zuzanu Čaputovú za prezidentku, ale politikov, ktorí svojím konaním dovolili, že mohla byť zvolená.
- Náš dvojtýždenník spoluvydáva nastaršia celoslovenská národná ustanovizeň Matica slovenská. Ako vnímate je postavenie v súčasnosti?
Niekedy mám dojem, že Matica slovenská je v ilegalite. Nie je ju poriadne vidieť ani počuť. Myslím si, že všetci by sa mali pozrieť, ako vyzerala Matica slovenská v časoch tzv. totality, keď na jej čele stála taká osobnosť, ako bol Vladimír Mináč. Keď to vtedy fungovalo, prečo by to nemalo fungovať dnes v tejto chaotickej falošnej demokracii?
Zhováral sa Matej MINDÁR ‒ Foto: archív A. B.