Ešte sme sa nemohli oboznámiť s paragrafovým znením úsporných konsolidačných opatrení a už nás opoziční politici, rôzni analytici a, samozrejme, „tí správni“ novinári strašia negatívnymi dosahmi. Najprv Rada pre rozpočtovú zodpovednosť pre viaceré úpravy aj ústupky, akými sú zmeny v zaradení tovarov a služieb do sadzby DPH a tiež aj nižšieho príjmu z transakčnej dane, hovorí o úspore len 2,56 miliardy eura. Že miliardová vládna konsolidačná rezerva sa využije viac na zlepšenie stavu verejných financií a menej na zníženie rozsahu konsolidačných opatrení. Určite prekvapuje, že najväčšiu mieru vo výnosnosti z konsolidačných opatrení neprinesú daňové zmeny, keďže v prípade živnostníkov a malých podnikov bude mať štátny rozpočet nižší príjem, ale zásadné zmeny vo výpočte rodičovského dôchodku. Pretože s uplatnením transakčnej dane v zahraničí boli problémy, mali by sme aj my uvažovať o jej dosahu. Keďže sme v eurozóne so spoločnou menou, riziká sa môžu nabaľovať. Nedá sa tiež vylúčiť, že ECB po získaní skúsenosti od nás bude transakčnú daň považovať za jeden zo spôsobov na znižovanie rozpočtového deficitu v celej eurozóne, keďže väčšina jej členských štátov je zadlžená výrazne viac ako Slovensko a zatiaľ svoje rozpočtové dlhy verejne nekonsoliduje.
Po paragrafovom znení bude potrebné uskutočniť zásadné zmeny v bankovom softvéri. Jeho preprogramovanie zvýši náklady a tie sa premietnu do bankových poplatkov. To je tiež dôvod, prečo transakčnú daň zavedú najskôr od 1. 4. 2025.
Mnohé slovenské domácnosti si určite kladú otázku, aký bude mať už schválený konsolidačný balíček vplyv na realitný trh. Septembrový pokles úrokových sadzieb v ECB spôsobil pokles úrokových sadzieb pod kritickú hranicu štyroch percent. Aký bude ďalší vývoj úrokových sadzieb, sa môžeme len domnievať. Komerčné banky určite premietnu náklady spojené s úpravou konsolidačného bankového softvéru do úrokových sadzieb. Keďže poklesne deficit verejných financií, budeme lacnejšie emitovať štátne dlhopisy, čo povzbudí banky, aby pokračovali v znižovaní úrokových sadzieb. Ale nechajme sa prekvapiť. Na jednej strane môžu úroky na hypotéky klesať, ale na druhej strane sa môžu preto ceny bytov zvyšovať, čo však súvisí aj s vyššou DPH na stavebné materiály, vyššími mzdovými nákladmi, ako aj so spomínanou transakčnou daňou. Naďalej rátajme s udržaním terajších vyšších cien za prenájmy minimálne do času, pokiaľ nebudú do prevádzky dané aj teraz rekonštruované vysokoškolské internáty a, samozrejme, tiež s dostupnosťou bývania, pokiaľ ide o ceny nových bytov, ako aj s podmienkami ich financovania.
Pravdaže, úroky nie sú jediný faktor, ktorý ovplyvňuje cenu bývania. Medzi ďalšie patria budúci hospodársky rast, miera nezamestnanosti a inflácie a, samozrejme, lokalita, ktorá má vplyv na poskytované služby obyvateľom. Pre mladé rodiny by sa dostupnosť bývania nemala zhoršovať; bez nej si ťažko založiť rodinu a zmeniť zhoršujúcu sa demografickú situáciu.
Text: Róbert HÖLCZ
Foto: Lukáš Zachar (TECHBYTE.sk)