Kyjev chce dokázať západným donorom, že si zaslúži ich podporu. Vojna v Ukrajine už trvá dvesto dní. Po vyše polroku ukrajinské vedenie z politických dôvodov nariadilo protiofenzívu. Cieľom je udržať pozornosť západnej verejnosti o konflikt, ktorý sa pod ťarchou zhoršujúcich sa životných pomerov vytrácal. V Kyjeve chcú dokázať západným donorom, že Ukrajina je stále bojaschopná, dokáže v ich záujmoch spôsobovať Rusku škody a zaslúži si západnú vojenskú a finančnú pomoc. Za zmienku stojí, že od čias, keď ruský prezident Vladimír Putin nariadil inváziu, Spojené štáty americké vyčlenili na financovanie vojny na Ukrajine čiastku vyše 53 miliárd dolárov. Aktuálne schvaľujú ďalších 14 miliárd, z toho vyše polovica pôjde na nákup nových zbraní pre Kyjev. Americké zbrojovky a ruský energetický priemysel sú zjavne jedinými víťazmi prebiehajúceho konfliktu. Európska únia sa nedávno rozhodla vyčleniť pre Ukrajinu dodatočnú makrofinančnú pomoc (k už doteraz poskytnutým desiatim miliardám) vo výške päť miliárd eur. K tomu treba prirátať aj pomoc jednotlivých krajín.
■ V DLHOVEJ PASCI
Ukrajina tieto dlhy bude musieť splatiť. Pre zaujímavosť ‒ Sovietsky zväz, ktorý dostal zbrane od USA v rámci „Lend-Lease“ v druhej svetovej vojne, splatil svoje podlžnosti až v roku 2006, teda vyše šesťdesiat rokov po vojne. Kyjev sa obrátil na medzinárodných veriteľov so žiadosťou o odloženie platieb zahraničného dlhu do roka 2024. Štát je technicky v bankrote. Dlhy voči Západu bude splácať najmä na úkor vlastného obyvateľstva. Každý deň vojny ťahá krajinu do hlbšej dlhovej pasce. Nie je tiež nijaké tajomstvo, že značná časť pomoci sa rozkradne, vedenie a predlžovanie vojny je pre mnohých úradníkov výhodný spôsob obohatenia.
Po dlhom čase pozičných bojov, keď ruská armáda pomaly v povestnom mlynčeku na mäso likvidovala ukrajinské sily na Donbase, Kyjev nehľadiac na obrovské straty na ľudských životoch nariadil protiofenzívu v dvoch smeroch naraz. Chersonská ofenzíva sa utopila v krvi a nepriniesla pre ukrajinskú stranu nijaký výraznejší úspech. Už na začiatku ofenzívy v oblastiach Vysokopolie a Davydov Brod, Belozerka a Zeljonyj Gaj utrpeli ukrajinské sily veľké straty a vyskytli sa aj úteky jednotiek. Ruské armádne skupiny likvidovali útočníkov s palebnou podporou delostrelectva a letectva. Počas prielomu k Suchomu Stavku, kde ukrajinské ozbrojené sily dúfali, že sa opevnia, niekoľko ukrajinských jednotiek sa dostalo do obkľúčenia a pod silnú delostreleckú paľbu. Ukrajina dnes nemá prakticky nijaké letectvo, čo výrazne ovplyvňuje efektívnosť bojových operácií. Nijaký z cieľov ukrajinskej ofenzívy pri Chersone nebol dosiahnutý, za tri dni bojov boli ukrajinské sily vo väčšine oblastí zatlačené späť na svoje pôvodné pozície. Podľa neoverených informácií ofenzíva len v prvých dňoch stála život vyše dvetisíc ukrajinských vojakov. Nemocnice v širokom okolí nezvládali nápor ranených. Dva výsadky na motorových člnoch, ktoré sa mali zmocniť a znovudobyť obsadenú Záporožskú jadrovú elektráreň, ruské sily zdecimovali a zahnali späť.
■ ÚSPEŠNÝ PRIELOM
Omnoho úspešnejšia je momentálne ofenzíva v charkovskej oblasti. Ukrajinským silám sa tu podaril prielom cez mestá Balakleja, Kupjansk smerom na Izjum. Ukrajinské jednotky tu postupujú s najvycvičenejším personálom a elitnými jednotkami, ktoré si Kyjev šetril na obrat vo vojne, mnohí z týchto vojakov boli v posledných mesiacoch vycvičení v zahraničí. V spomenutých smeroch rýchlo vytlačili ruské jednotky. Tie opúšťajú mestá a nerobia z nich nedobytné pevnosti, ale lákajú Ozbrojené sily Ukrajiny do otvoreného priestoru, kde na ne útočia vysoko presné zbrane, delostrelectvo a lietadlá. O tom, že straty na ukrajinskej strane sú neúmerné, svedčia preplnené nemocnice nielen v neďalekom Charkove, ale aj v rade ďalších miest. Rovnako preplnené sú dnes aj ukrajinské márnice. Straty Ozbrojených síl Ukrajiny počas tejto protiofenzívy sa podľa priemerných odhadov pohybovali za prvých pár dní od 2 500 do 5 000 vojakov.
■ POSILNENIE BOJASCHOPNOSTI
Ďalší vývoj v charkovskom smere sa vykryštalizuje v najbližších dňoch. V čase písania príspevku (11. 9.) nie je možné predvídať ďalší priebeh operácie. Zdá sa, že kyjevská administratíva na úspech svojej ofenzívy v tomto smere veľmi neverila a teraz v rozrušení dáva rozkaz nešetriť silami na dosiahnutie cieľa, čo dokazuje fakt, že v charkovskej oblasti Ukrajina použila všetky svoje zálohy vrátane jednotiek, ktoré sa zúčastnili na útoku na Cherson. Prezident Ukrajiny V. Zelenský sa z politických dôvodov rozhodol pre protiofenzívu, aby vytvoril zdanie bojaschopnosti armády a posilnil vlastný imidž. Do boja sa zapojili elitné špeciálne jednotky a najvycvičenejší personál, ktorý sa len ťažko nahradí. Zbožným želaním je dosiahnutie dominového efektu a spôsobenie kolapsu frontu. Ukrajinci útokmi dosiahli nie bezvýznamné lokálne víťazstvá, ktoré pomôžu vzpružiť bojového ducha, lenže za cenu obrovských strát, ktorých rozsah oficiálna vláda radšej neuvádza. Tým Kyjev vážne riskuje, že začne začiatok druhého polčasu vojny s vyčerpanými zdrojmi. Nič neskončí túto vojnu rýchlejšie ako pokračovanie takýchto ukrajinských „protiofenzív“.
■ BITÚNOK NA ĽUDÍ
Úspech prielomu pod Charkovom môže ruské vedenie prinútiť k väčšej angažovanosti vo vojne, keďže na Ukrajine nasadilo Rusko zhruba len pätinu svojej vojenskej moci. Už teraz sa na front presúvajú ďalšie zálohy s ťažkou technikou a so zbraňami, čo pomôže Rusom stabilizovať front. Po opadnutí prvých vĺn ofenzívy nebudú mať Ozbrojené sily Ukrajiny zálohy na prípadné potlačenie náporu Ozbrojených síl RF. Po každom lokálnom manévri Ukrajina prichádza o veľké množstvo ľudí a techniky. Podľa Ruského ministerstva obrany len v dňoch medzi 6. až 10. septembrom bolo zabitých okolo štyritisíc ukrajinských vojakov. Z vojny na Ukrajine sa stal bitúnok na ľudí, zjavne mali ruskí predstavitelia pravdu s vyjadrením, že „Západ bude bojovať s Ruskom do posledného Ukrajinca“.
Radoslav ŽGRADA ‒ Foto: ZATL